.jpeg)
Ôsma nedeľa v Cezročnom období
Bratislava, 25. 05. 2008
Mt 6, 24 – 34
Ježiš povedal slová o „nestaraní sa“, ale zároveň priniesol posolstvo a darček „pokoja, nie takého, aký dáva svet“. Jeho pokoj teda nespočíva v tom, že sa cítime ako vyvolení chránenci Božej prozreteľnosti, ktorým sa nič nemôže stať. Nie je to ani pokoj ľudí, ktorí ťahajú za správne motúziky a tým ovládajú svet. V kombinácii slov o „nestaraní sa“ a o zvláštnom dare Ježišovho pokoja ide o základný postoj, ktorý žiadneho človeka nezbavuje nutnosti starať sa o seba, rodinu, svet, a zároveň nás to neženie do zúfalstva, pretože vždy sa vyskytne niečo, čo nás prerastie a unikne nám. Skrátka, staranie sa áno, ale totálna kontrola nie. „Podriadiť sa Božiemu pohonu neznamená vzdať sa, podvoliť sa, kapitulovať, stať sa bábkou, byť naivný, nezodpovedný alebo prestať plánovať a myslieť. Podriadenie znamená pokojné vnútorné otvorenie, ktoré umožňuje živej vode pretekať. Je to tichá ochota dať sa použiť ako kanál, aby sa božskosť mohla prejaviť,“ zhŕňa Richard Rohr.
Až v tomto odovzdaní sa dobrodružstvu Života, ktorý vďaka tomu, že nevieme, čo bude zajtra, nie je nudný, môžeme hovoriť o Božej prozreteľnosti. Múdri duchovní učitelia hovoria, že angažovať sa za vec treba tak, akoby všetko stálo na človeku, ale veriť v jej naplnenie je potrebné tak, akoby všetko záležalo na Bohu.
Z napojenia na Božiu Prozreteľnosť pritom neplynie nesloboda, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Z tohto napojenia vyplýva, naopak, sloboda vo vedomí, že nech sa už stane čokoľvek, nemusíme to mať pevne pod kontrolou, a hlavne, že všetko je dobré tak, ako sa to stane, aj keď sa nám na prvý pohľad môže zdať, že prišiel náš osobný koniec sveta.
Dôležité je veriť, že je tu Niekto, kto má pod kontrolou všetko. A ak ho baví každý deň sa starať o vtáky a poľné ľalie, o to viac ho baví starať sa o ľudí.
Miloš Galbavý, policajný duchovný, Žilina
Mt 6, 24 – 34
Ježiš povedal slová o „nestaraní sa“, ale zároveň priniesol posolstvo a darček „pokoja, nie takého, aký dáva svet“. Jeho pokoj teda nespočíva v tom, že sa cítime ako vyvolení chránenci Božej prozreteľnosti, ktorým sa nič nemôže stať. Nie je to ani pokoj ľudí, ktorí ťahajú za správne motúziky a tým ovládajú svet. V kombinácii slov o „nestaraní sa“ a o zvláštnom dare Ježišovho pokoja ide o základný postoj, ktorý žiadneho človeka nezbavuje nutnosti starať sa o seba, rodinu, svet, a zároveň nás to neženie do zúfalstva, pretože vždy sa vyskytne niečo, čo nás prerastie a unikne nám. Skrátka, staranie sa áno, ale totálna kontrola nie. „Podriadiť sa Božiemu pohonu neznamená vzdať sa, podvoliť sa, kapitulovať, stať sa bábkou, byť naivný, nezodpovedný alebo prestať plánovať a myslieť. Podriadenie znamená pokojné vnútorné otvorenie, ktoré umožňuje živej vode pretekať. Je to tichá ochota dať sa použiť ako kanál, aby sa božskosť mohla prejaviť,“ zhŕňa Richard Rohr.
Až v tomto odovzdaní sa dobrodružstvu Života, ktorý vďaka tomu, že nevieme, čo bude zajtra, nie je nudný, môžeme hovoriť o Božej prozreteľnosti. Múdri duchovní učitelia hovoria, že angažovať sa za vec treba tak, akoby všetko stálo na človeku, ale veriť v jej naplnenie je potrebné tak, akoby všetko záležalo na Bohu.
Z napojenia na Božiu Prozreteľnosť pritom neplynie nesloboda, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Z tohto napojenia vyplýva, naopak, sloboda vo vedomí, že nech sa už stane čokoľvek, nemusíme to mať pevne pod kontrolou, a hlavne, že všetko je dobré tak, ako sa to stane, aj keď sa nám na prvý pohľad môže zdať, že prišiel náš osobný koniec sveta.
Dôležité je veriť, že je tu Niekto, kto má pod kontrolou všetko. A ak ho baví každý deň sa starať o vtáky a poľné ľalie, o to viac ho baví starať sa o ľudí.
Miloš Galbavý, policajný duchovný, Žilina
