.jpeg)
Pätnásta nedeľa v Cezročnom období
Myšlienky na zamyslenie:
§ máme pred sebou obraz rozsievača. Pre dnešnú dobu už nie je tak typický. Máme sejačky...
§ Uvažovanie nás vedie k otázke akou pôdou pre prijatie Božieho slova sme my? Skúsme nad tým porozmýšľať neskôr - napr. doma...
§ Pozrieme sa na vec z celkom inej - menej spomínanej stránky: Kresťan ako druhý Kristus je tiež rozsievačom. A teda je na mieste otázka: Čo rozsievame my okolo seba? Čo rozsievam ja - doma vo svojej rodine, na pracovisku, medzi priateľmi a pod.?
o každý rozsievame to, čo bolo do nás zasiate: „Ex abundantia cordis os loquitur.“ Nerobme si ilúzie. Na začiatku som spomenul tie sejačky, ktoré nahradia stovky rozsievačov. Tento obraz platí aj pre oblasť ducha. Tlačiarne chŕlia a chŕlili milióny stránok kníh, novín a časopisov, stovky nových filmov za niekoľko týždňov obehnú zemeguľu - o čom sú? a o čom boli? O Kristovi? O živote v súlade s Božím plánom? - Až sa nám to zdá nemiestne položiť takúto otázku... Cirkev tu so svojimi kazateľnicami a málo čítanou tlačou skutočne vyzerá ako ten rozsievač... Má to význam? Námorníci počas dlhej plavby morom sa zastavili na pustom ostrove. Ostrov nebol veľký, ale bol prázdny. Keďže na ňom nič nenašli pojedli pomaranče z vlastných zásob. Keď sa o dvadsať rokov neskôr okolo ostrova plavila iná loď jej námorníci našli na ňom pomarančový háj...
§ Naša doba má svoje problémy. Je podobná starozákonnej knihe o Jóbovi, ktorému sluhovia po jednom prinášali zlé správy: Jeden mu oznámil, že mu ukoristili stádo dobytka, ešte to nestihol dopovedať, už prišiel druhý s tým, že mu ukoristili stádo tiav... nakoniec mu sluha priniesol správu o smrti jeho detí, ktoré zahynuli v troskách domu pri víchrici. Aj my sa dozvedáme veľa varovných správ: pedagógovia hovoria o kríze autority a poklese úrovne vzdelania, sociológovia hovoria o zlom stave spoločnosti, demografovia varujú, lebo aj náš národ starne a vymiera... Ešte sme nehovorili o ekologických, ekonomických a mnohých iných prognózach. Duch doby je taký - nás sa to netýka - to je problé tých druhých... Nech sa starajú iní - tí, čo sú horší ako my, čo majú nevychovanejšie deti, čo sú sebeckejší... Spomeňme si na známy príklad o svadbe v jednej čínskej dedine. Každý mal priniesť džbán vína a vyliať ho do spoločného suda. Všetci vyliali a v sude bola čistá voda...
§ Nerozsievajme tohto ducha doby. Neučme svoje deti starať sa iba o seba, iba o to, z čoho je prospech. To nemá budúcnosť. Opýtali sa raz domorodca v Afrike aký je rozdiel medzi domorodcami v pralese a európanmi. Odpovedal: "U nás každý žije preto, aby mohli žiť ostatní. Kým vy si myslíte, že všetci ostatní žijú kvôli vám..."
Záver: Učme sa žiť aj pre iných, rozsievať pokoj, pochopenie a lásku, toleranciu a odpustenie. Takto môžme zachrániť to, čo sa zachrániť dá pre dobro nás všetkých.
