.jpeg)
PIATA NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
Bratislava, 08. 02. 2009
Neraz sa kresťanstvo spája s charitou, inokedy s kultúrou, históriou, folklórom, vzdelanosťou, rodinou, či terapiou ... Hovorí sa tiež o politike a moci... To všetko môže byť čiastočne pravdivé, ale nič z toho nevystihuje skutočnú podstatu kresťanstva. To všetko sú len jeho sekundárne línie... To znamená, že ak niekto povie, kresťanstvo je charita, má z časti pravdu, ale keď niekto povie, charita je kresťanstvo, tak sa mýli. Niektorí kresťania v západnom svete sa tak zaangažovali za charitu, že zabudli na dôvod, pre ktorý ju vlastne robia... Zabudli na to najpodstatnejšie vo svojom kresťanstve a to je hľadanie Boha. Aj naši vierozvestcovia sv. Cyril a sv. Metod priniesli jazyk, kultúru a vzdelanie len sekundárne. Ich prvý a hlavný zámer bol zvestovať nám Slovo.
Lebo čím viac sa približujeme k Bohu, tým viac začíname rozumieť sebe, objavujeme hĺbku zmyslu nášho života a sme schopní myslieť komplexne. Nevnímajúc viac už len seba, ale aj tých, v ktorých máme odkrývať Ježišovu tvár. To je také niečo, ako keď zmeníme html kód a v tom okamihu sa nám zmení celý obraz. Približovanie, hľadanie a objavovanie Boha v našom živote nás premieňa i navonok.
Vidíme to najlepšie na Ježišovi. Učil ako ten, čo má moc, ale nechcel byť politický líder ani kráľ. Pomohol mnohým ľuďom, aby sa vrátili do centra diania z periférie života... No neuzdravoval ako nejaký mág, ale vždy poukázal na nutnosť prijatia viery, otvorenia sa nádeji a zbavenia sa zla... A ešte jedna dôležitá črta Ježiša. Vždy vychádzal od Otca a znovu k Nemu smeroval. (Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.)
A tak chcem povzbudiť k tomu, aby sme sa vždy vedeli vrátiť k Slovu... Slovu, ktoré má moc a schopnosť premieňať nás v lepších ľudí všade tam, kde sa nachádzame.
František Bartoš, biskupský vikár
Neraz sa kresťanstvo spája s charitou, inokedy s kultúrou, históriou, folklórom, vzdelanosťou, rodinou, či terapiou ... Hovorí sa tiež o politike a moci... To všetko môže byť čiastočne pravdivé, ale nič z toho nevystihuje skutočnú podstatu kresťanstva. To všetko sú len jeho sekundárne línie... To znamená, že ak niekto povie, kresťanstvo je charita, má z časti pravdu, ale keď niekto povie, charita je kresťanstvo, tak sa mýli. Niektorí kresťania v západnom svete sa tak zaangažovali za charitu, že zabudli na dôvod, pre ktorý ju vlastne robia... Zabudli na to najpodstatnejšie vo svojom kresťanstve a to je hľadanie Boha. Aj naši vierozvestcovia sv. Cyril a sv. Metod priniesli jazyk, kultúru a vzdelanie len sekundárne. Ich prvý a hlavný zámer bol zvestovať nám Slovo.
Lebo čím viac sa približujeme k Bohu, tým viac začíname rozumieť sebe, objavujeme hĺbku zmyslu nášho života a sme schopní myslieť komplexne. Nevnímajúc viac už len seba, ale aj tých, v ktorých máme odkrývať Ježišovu tvár. To je také niečo, ako keď zmeníme html kód a v tom okamihu sa nám zmení celý obraz. Približovanie, hľadanie a objavovanie Boha v našom živote nás premieňa i navonok.
Vidíme to najlepšie na Ježišovi. Učil ako ten, čo má moc, ale nechcel byť politický líder ani kráľ. Pomohol mnohým ľuďom, aby sa vrátili do centra diania z periférie života... No neuzdravoval ako nejaký mág, ale vždy poukázal na nutnosť prijatia viery, otvorenia sa nádeji a zbavenia sa zla... A ešte jedna dôležitá črta Ježiša. Vždy vychádzal od Otca a znovu k Nemu smeroval. (Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.)
A tak chcem povzbudiť k tomu, aby sme sa vždy vedeli vrátiť k Slovu... Slovu, ktoré má moc a schopnosť premieňať nás v lepších ľudí všade tam, kde sa nachádzame.
František Bartoš, biskupský vikár
