Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 29. marec 2024, piatok
 

Piata pôstna nedeľa

Bratislava, 07. 04. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Iz 43, 16-21 

Biblický text:

Toto hovorí Pán, ktorý urobil cestu cez more a cez dravé vody chodník; ktorý vyviedol vozy i kone, vojsko i vojvodcov... - ležia spolu, nevstanú, dotleli, zhasli ako knôt - : "Nespomínajte udalosti dávne, o veciach predošlých neuvažujte. Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte? Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine. Bude ma chváliť poľná zver, šakaly a pštrosy, lebo som dal vodu na púšti, rieky na pustatine, aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca. Ľud, ktorý som si utvoril, bude ohlasovať moju chválu. 

Komentár:

Podľa všeobecne prijatej mienky biblistov skoro všetky hl. 1 - 39 pochádzajú od proroka Izaiáša (8. stor. pred Kr.), kým hl. 40 - 66 sú dielom jedného alebo dvoch iných neznámych autorov z exilového a poexilového obdobia (6. a 5. stor. pred Kr.). Biblická kritika nazýva týchto anonymných prorokov Deutero-Izaiáš (= Druhý Izaiáš, skratka DtIz) a Trito-Izaiáš (Tretí Izaiáš, skratka TrIz); prvého z nich pokladá za autora hl. 40 - 55 a druhému pripisuje hl. 56 - 66. Tomu, že ide o rozličných autorov knihy, nasvedčujú zrejmé rečové a obsahové odlišnosti, ako aj iné historické pozadie, ktoré príslušné reči predpokladajú a na ktoré sa vzťahujú.

  • Čítaný úryvok teda patrí do časti Deuteroizaiáša. Napísaný bol asi počas Babylonského zajatia – doba beznádeje. Úryvok hovorí o novom stvorení. Najskôr prorok spomína dielo exodu[1] – vyslobodenie z Egypta, ako to čítame v Ex 14n. Oslobodenie Izraela bolo zázračným dielom Pána JHWH.
  • Prorok predpovedá, že čosi podobné nastane aj po vyslobodení zo zajatia. A opäť to bude Pánovo dielo. Pustatina – pštrosy a šakaly, ktorí k nej nerozlučne patria – symbol púšte – podľa židovských názorov je to miesto démonov. Ale ani oni nebudú môcť prekážať Pánovmu dielu. Pán sa postará o svoj ľud. Povinnosťou ľudu je však svedčiť o Pánovi.
  • Tento prísľub Božej starostlivosti ale i povinnosť svedectva platí aj pre Boží ľud Nového  zákona. 

2. čítanie Flp 3,8-14 

Biblický text:

A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista - spravodlivosťou z Boha, založenou na viere -, aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z mŕtvych. Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa. bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi. 

Komentár:

Úryvok je súčasťou väčšieho celku[2] Flp 3,7-21, kde Pavol hovorí o túžbe po plnom spoločenstve s Kristom. Sv. Pavol sa úplne rozhodol pre Krista a toto rozhodnutie permanentne obnovoval. Všetko ostatné má pre neho menšiu cenu. Pavol vedel o čom hovorí – lebo on okrem kresťanstva dobre poznal židovstvo (učiteľ Zákona) a aj grécku kultúru.

  • Moc Kristovho zmŕtvychvstania je tou skutočnosťou, ktorá sa nedá porovnať s ničím na svete. (toto by mal byť výsledok aj nášho veľkonočného uvažovania...)
  • Pavol ďalej hovorí o svojej skúsenosti viery – nie on sa „zmocnil“ Krista, ale Kristus jeho. Táto skúsenosť je pre neho hybnou silou viery a nádeje do budúcnosti.

Evanjelium Jn 8, 1-11 

Biblický text:

Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavil ju do prostriedku a povedali mu: "Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty? Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň." A znovu sa zohol a písal po zemi.  Ako to počuli, jeden po druhom - počnúc staršími - sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: "Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?" Ona odpovedala: "Nik, Pane." A Ježiš jej povedal: "Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!" 

Komentár: 

  • Keď čítame Jn evanjelium od začiatku, tak po 7 kapitolách zistíme, že táto perikopa, ktorá je veľmi známa, vykazuje malú podobnosť so štýlom autora Jn evanjelia a podobá sa viac na jazyk synoptikov[3] - napr. Lk. Navyše v rukopisnej tradícii sa táto perikopa nachádza na rôznych miestach Jn (za 7,36, za 21,24), dokonca aj za Lk  21,38.
  • Príbeh má dve ohniská – stretnutie Ježiša s farizejmi[4] v.7 a stretnutie so ženou, ktorú Ježiš oslobodil v.11. Žena bola odsúdená za cudzoložstvo podľa Dt 22,22n. Tento fakt chceli využiť Ježišovi protivníci ako nástrahu – podľa nich v podstate nebolo úniku.
  • Ježiš sa zohol a písal po zemi – niektorí si myslia, že Ježiš písal hriechy farizejov a zákonníkov. Otázka je asi zložitejšia. Treba pozrieť text Jer 17,13[5].
  • Ježiš vyriešil problém tak, že donútil uznať, že žalobcovia sú tiež hriešnici a ako takí nemajú právo súdiť. (kiež by sme si to uvedomovali vždy, keď máme niekoho „na jazyku...“)
  • Potom zostal Ježiš so ženou sám a umožnil jej znovu začať. Ježišovo správanie pripomína veľmi silno motív Otca z podobenstva o márnotratnom synovi v Lk 15. 
  1. Záver: Tieto čítania – zvlášť 1. a 3. – sú o tom, že Boh dáva človeku šancu. Umožňuje mu nový začiatok. Boh Odsudzuje hriech človeka (národa) ale hriešnikovi odpúšťa.
  2. Záver: Meditácia: Pane, prečo je mi táto udalosť taká blízka, nepochopiteľná a zároveň sympatická?[6] - Je to preto, lebo ti ukazuje na viaceré okolnosti v tvojom živote. Prvá je tá, že už veľakrát si v živote urobil niečo zlé, pri čom ťa pristihli. Druhá je tá, že sa zapájaš medzi tých, korí vykrikujú po druhých, a chcú potrestať ich chyby. Tá posledná je tá, že hoci nechápeš Božie odpustenie, cítiš, že takto to má byť, a túžiš po odpustení nielen pre seba, ale aj pre druhých...

 



[1] Porov. Starozákonní překladatelská komise: Výklady ke Starému Zákonu IV., Karmelitánske nakladatelství Kostelní Vydří 1998, str. 165-166.

[2] Porov. Mayer B.: List Filipanum List Filemonovi, Karmelitánske nakladatelství Kostelní Vydří, 2000, str. 48-53.

[3] Porov. Porsch F.: Evangelium sv. Jana, Karmelitánske nakladatelství Kostelní Vydří, 1998, str. 80-81.

[4] Slovné spojenie „farizeji a zákonníci“ sa v Jn nachádza len na tomto mieste!

[5] Jer 17,13: Nádej Izraela, Pane, všetci, čo teba opustia, budú zahanbení, čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi, lebo opustili prameň živých vôd, Pána.

[6]  http://cerven.blog.sme.sk/c/73908/95-Jezis-a-cudzoloznica-Jn-81-11.html

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy