Prvá adventná nedeľa

Bratislava, 30. 11. 2008

Ev: Mk 13, 33 – 37



Dnes asi každý pozná slovo stres. Minule ma zarazila malá školáčka, keď som z jej úst počul, že má stres. V jej veku som ani nevedel, že také slovo existuje. Ráno vstávame na budík, v stanovený čas odchádzame z domu, začíname prácu, obedňajšiu prestávku, pozeráme správy, náš seriál. Ešteže nám budík nezvoní a nehovorí nám, že máme ísť spať. Azda dovolenka je obdobie, keď človek nepozerá na hodinky. Ale nemáte niekedy pocit, že pozeráme na hodinky a uniká nám čas?



V evanjeliu dnešnej nedele niekoľkokrát počujeme slovo bdieť. „Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu…“ Cirkevní otcovia hovorievali o trojakom príchode Syna človeka. Prvý, ten historický, keď Boh vstúpil do ľudských dejín. Budúci, parúzia, keď príde vo svojej sláve. A nakoniec, prítomné prichádzanie. Asi práve na prítomnosť myslel Ježiš v rozhovore s apoštolmi. Bdieť a vnímať Boha. Raz v očiach pýtajúceho sa dieťaťa, inokedy v unavenom starcovi alebo v človekovi, ktorý prišiel o prácu a zdá sa byť zbytočný.



V rádiu som počul reklamu, ktorá hovorila o tom, ako máme predbehnúť čas a urobiť si s ich produktmi Vianoce už teraz. Nepredbiehajme čas. Máme pred sebou štyri adventné týždne. Môžu byť naplnené stresom a naháňaním. Alebo sa môžeme vybrať na cestu k sebe, k blížnemu a k Bohu.

Boh, ktorý odchádza a prichádza, ako pán domu v evanjeliu. Všetci ho vnímame, keď „odchádza“, keď sa skrýva. Vnímame ho aj vtedy, keď prichádza? Citlivé očakávanie, ako keď žena reaguje na každý pohyb svojho dieťaťa. To nám prajem aj počas tohto adventu.



Jozef Meňuš, policajný duchovný, Banská Bystrica