.jpeg)
Siedma nedeľa v Cezročnom období
Bratislava, 18. 05. 2008
Ev: Jn 3, 16 – 18
Táto nedeľa je zasvätená Najsvätejšej Trojici. Je to veľké tajomstvo, ktoré človek ani nemôže pochopiť. Ako sa uvádza v Katechizme Katolíckej Cirkvi, je to „ústredné tajomstvo viery a kresťanského života. Iba Boh nám ho môže dať poznať tak, že sa nám zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý“. (261)
Evanjelium na túto nedeľu je krátke, tvoria ho iba tri verše. Ale aké sú to verše! Hovoria o podstate. „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Stačilo by jednoducho si tento verš osvojiť a častejšie naň myslieť. Láska Boha Otca je nesmierna. Dal ľudstvu Syna, aby ho zachránil, aby ho spasil. Z tohto pohľadu teda akoby väčšmi miloval ľudí ako svojho Syna. Ťažko pochopiť túto Božiu logiku. Boh však nemohol konať ináč, keďže je láska (porov. 1 Jn 4, 8).
Predpokladom záchrany človeka pre večný život je teda viera. Ak máme problém uveriť v Boha Otca, nemuseli by sme mať problém uveriť v Boha Syna, ktorý prišiel na tento svet ako človek. Bol jedným z nás a vydal svedectvo nielen o sebe, ale aj o Otcovi. O Synovi hovorili skutky, ktoré mu dal vykonať Otec. Tie svedčili, že ho on poslal. Otcovu tvár ľudstvo nevidelo ani nepočulo jeho hlas, no Syn bol, opakujem, jedným z nás… (Porov. Jn 5, 36 – 37)
„Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.“ – Tak znejú ďalšie dva verše evanjelia. Niet k tomu čo dodať.
Mohlo by sa zdať, že táto časť Jánovho evanjelia je málo aktuálna vo vzťahu k Najsvätejšej Trojici. Nie je to však tak. Doteraz sme hovorili o Otcovi a Synovi. Ich vzťah vyrastajúci z absolútnej lásky je Duch Svätý, ktorý je od okamihu zoslania na apoštolov stále s nami, tu, v našom svete a v našom čase. Trojica je dokonalým obrazom spoločenstva. Permanentná komunikácia lásky priťahuje a vťahuje do seba aj človeka. A to je vlastne túžba Boha po našej spáse, jeho neprestajná ponuka lásky.
Michal Chuda
Ev: Jn 3, 16 – 18
Táto nedeľa je zasvätená Najsvätejšej Trojici. Je to veľké tajomstvo, ktoré človek ani nemôže pochopiť. Ako sa uvádza v Katechizme Katolíckej Cirkvi, je to „ústredné tajomstvo viery a kresťanského života. Iba Boh nám ho môže dať poznať tak, že sa nám zjavuje ako Otec, Syn a Duch Svätý“. (261)
Evanjelium na túto nedeľu je krátke, tvoria ho iba tri verše. Ale aké sú to verše! Hovoria o podstate. „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Stačilo by jednoducho si tento verš osvojiť a častejšie naň myslieť. Láska Boha Otca je nesmierna. Dal ľudstvu Syna, aby ho zachránil, aby ho spasil. Z tohto pohľadu teda akoby väčšmi miloval ľudí ako svojho Syna. Ťažko pochopiť túto Božiu logiku. Boh však nemohol konať ináč, keďže je láska (porov. 1 Jn 4, 8).
Predpokladom záchrany človeka pre večný život je teda viera. Ak máme problém uveriť v Boha Otca, nemuseli by sme mať problém uveriť v Boha Syna, ktorý prišiel na tento svet ako človek. Bol jedným z nás a vydal svedectvo nielen o sebe, ale aj o Otcovi. O Synovi hovorili skutky, ktoré mu dal vykonať Otec. Tie svedčili, že ho on poslal. Otcovu tvár ľudstvo nevidelo ani nepočulo jeho hlas, no Syn bol, opakujem, jedným z nás… (Porov. Jn 5, 36 – 37)
„Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.“ – Tak znejú ďalšie dva verše evanjelia. Niet k tomu čo dodať.
Mohlo by sa zdať, že táto časť Jánovho evanjelia je málo aktuálna vo vzťahu k Najsvätejšej Trojici. Nie je to však tak. Doteraz sme hovorili o Otcovi a Synovi. Ich vzťah vyrastajúci z absolútnej lásky je Duch Svätý, ktorý je od okamihu zoslania na apoštolov stále s nami, tu, v našom svete a v našom čase. Trojica je dokonalým obrazom spoločenstva. Permanentná komunikácia lásky priťahuje a vťahuje do seba aj človeka. A to je vlastne túžba Boha po našej spáse, jeho neprestajná ponuka lásky.
Michal Chuda
