Šiesta veľkonočná nedeľa
Ponúkme biblické texty a kratke komentáre k nim:
1. čítanie Sk 15,1-2.22-29
Biblický text:
Tu prišli niektorí z Judey a poúčali bratov: "Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení." Keď sa s nimi Pavol a Barnabáš dostali do sporu a nie malej hádky, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema. Vtedy sa apoštoli a starší s celou cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. Po nich poslali tento list: "Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohoto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!"
Komentár:
15. kapitola tvorí stred Sk: je tu riešená základná otázka záväznosti Mojžišovho zákona pre kresťanov pokrstených z pohanstva. Toto boli vlastne adresáti tohto Lukášovho spisu (Sk).
Pre nás je táto otázka cudzia – v tej dobe však mala obrovský význam – obsahuje totiž sebachápanie cirkvi ako nového Božieho ľudu. Rozhodnutie „Jeruzalemského snemu“ 1. do cirkvi môžu byť prijatí aj pohania, 2. nemusia sa podrobiť obradnej obriezke.
Možno si všimnúť jeden detail – hovorí sa tu o Mojžišovom „zvyku“ nie „zákone“ – iné prostredie ako u židokresťanov.
Dodatky, ktoré apoštoli ponechali mali udržiavať kresťanstvo v určitej vzdialenosti od pohanstva – aby nedošlo k nepochopeniu kresťanskej slobody (všetko je dovolené).
Toto rozhodnutie je dôležité aj z dejín dogmatiky v náuke o primáte v cirkvi – ide o uplatnenie autority a súčasne kolegiality.
Prvotná cirkev nebola teda úplne jednoliata a bez problémov. Bola však spoločenstvom, ktoré spoločne hľadalo pravdu v sile Ducha Svätého.
2. čítanie: Zj 21,10-14.22-23
Biblický text:
A v duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov. Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. A mesto nepotrebuje ani slnko ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok.
Komentár:
Obraz mesta znamená pocit istoty a bezpečnosti. Tento obraz znamená zavŕšené Božie kráľovstvo, ktoré nadväzuje na všetko, čo Boh urobil v ľudských dejinách (brány a základy...)
Zásadným rozdielom je že toto mesto nemá chrám – to preto, lebo Boh „je všetko vo všetkom“ – spoločenstvo s Bohom nového druhu.
Táto vízia nemá predovšetkým informovať ako to bude v nebi – rečou symbolov a obrazov sa snaží priblížiť podstatu eschatologickej skutočnosti – spoločenstvo s Bohom ale aj súvislosť večného života s týmto životom.
Evanjelium Jan 14,23-29
Biblický text:
Ježiš mu odpovedal: "Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam - a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane.
Komentár:
V 23 – Ježiš je Slovom – zachovávať slovo – znamená všetko iné len nie držanie sa litery (fundamentalistická lektúra). U Jána milovať Ježiša a zachovávať jeho slovo je to isté.
V 24 – Syn vychádza od Otca, aj slovo pochádza od Otca – cieľom je spása človeka – aby mali život v hojnosti.
V 25-26 – Duch sv. je tu predstavený ako pokračovateľ Ježišovho diela – teda nielen samo Písmo „sola scriptura“ ale aj tradícia života cirkevného spoločenstva - naučí a pripomenie vám všetko....
V 27 – slovo „pokoj“ SHALOM – eirene – súhrn všetkých Božích darov – nie len mier...
V 28 – okrem iných miest sv. Písma (Jehovisti - subordinacionizmus). Slovo „väčší“ tu však má trochu iný význam, ako v hovorovej reči – znamená, že poslanie Ježiša bez Otca nie je úplné. Ono sa nezavŕši tu na zemi, ale u Otca – základ kresťanskej eschatológie.
Záver: Ako cez prvých kresťanov, tak aj cez nás Boh chce priniesť svoje dary (vieru, pokoj, požehnanie) do sveta – je na nás, aby sme mu v tom neprekážali, ale pomáhali – boli vhodnými nástrojmi jeho lásky a dobroty k človekovi.
