Štrnásta nedeľa v Cezročnom období

Bratislava, 06. 07. 2008

Ev: Mt 11, 25 - 30 Dnešný svet so všetkým, čo má, čo nám ponúka, čo nám predkladá pred zrak, je svojím spôsobom sarkastický. Na jednej strane sa na nás valí prúd zábavy každého druhu, ponúkajú sa nám sny, niekedy až spotvoreniny reálneho života, a otázky, ktoré by človeka nejakým spôsobom vyrušovali, sa odtláčajú do úzadia. Svet chce človeka baviť, aby... Na druhej strane, ak pozeráme správy, takmer prúdom sa na nás valí jedna tragédia za druhou, ťažkosti ľudských osudov, bolestí a námah. Len aby... Ponúka človeku to, čo sa dobre predáva. Je však toto reálny svet? Určite nie.

V Kristových slovách je opravdivý pohľad: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ Tieto slová akoby hovorili z duše človeka0, žijúceho na tomto svete. Ktokoľvek si, kamkoľvek ideš a akokoľvek žiješ, neunikneš krížu, stratám, bolesti, smútku či námahám a preťaženiu. Nepriazeň prostredia, možno nepriateľstvo z kohosi strany, vyčerpávajúca práca, telesné utrpenie, duševná vyprahnutosť, smrť a s tým spojené duševné utrpenie, to všetko sa v živote človeka objavuje. Dá sa tomu vyhnúť? Môžeme to skúsiť, ale nepodarí sa nám to. Kríž zo života neodstránime, ale môžeme ho zmierňovať tým, že sa ho pokúsime prijať, dokonca ak ho skutočne prijmeme, zakúsime to, že už nie my budeme niesť kríž, ale on ponesie nás. Niekto raz povedal, že život sa objavuje cez slzy. Je to pravda? Áno, je, síce ťažká, ale skutočná pravda. Najväčšia múdrosť nespočíva v tom, koľko kníh si prečítal, že máš mnoho vedomostí, ale že vieš čítať v knihe života.

Ak nie si veľkým matematikom, nie je to na záhubu. Ak nie si filozofom, umelcom, politikom či právnikom, nie je to nešťastie. Nešťastím je, ak nevieš žiť, ak nespoznáš, v čom život naozaj spočíva. Pretože ak ti potom raz všetko vypadne z rúk, rozplynie sa ako sen a zrak zbadá skutočnosť, ktorú nechcel vidieť, budeš sa cítiť sklamaný a oklamaný. Ak však prijmeme kríž, aj keď sa nám zdá ľudsky neznesiteľný, nestane sa nám niečo podobné, pretože kríž nám včas otvorí oči pre to, čo je skutočne podstatné, pre Boha.

Kríž však naznačuje aj to, že tento náš život je sladký, perfektný a zvodný len pár chvíľ, no väčšinou je to samý zhon, problémy, prekážky, ťažkosti a niekedy aj horkosť. Nezatúžiš potom po lepšom živote? Nechcem povedať, že by sme mali byť zo života zronení. Chcem vás pozvať k tomu, aby sme objavili skutočnú hodnotu života, ktorá spočíva v láske k Bohu a človeku.

Ak sa nám niekedy bude zdať, že za sebou máme iba trosky svojich snov, zrúcaniny vzdušných zámkov, ktoré sme si v tichosti stavali, ak si budeme azda želať odísť z nezmyselného behu, ktorý bežíme od jedného konečného cieľa k ďalšiemu, a preťať na pohľad neriešiteľný uzol svojho života, ktorý sa zdá byť neznesiteľný nám i tým okolo nás, spomeňme si, že je tu vždy Ten, pre ktorého nie sme my ani náš život neznesiteľný. Opakuje nám totiž ustavične to, čo tu už zaznelo: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je totiž príjemné a moje bremeno ľahké.“



Marek Storoška, policajný duchovný, Prešov