.jpeg)
SVÄTODUŠNÁ NEDEĽA (TURÍCE)
V dnešný sviatok sa môžeme pýtať, čo je kódom, kľúčom, ktorý nám pomôže “otvoriť”, teda pochopiť význam zoslania Ducha Svätého? Tým správnym kľúčom je známa udalosť zo Starého zákona, ktorú poznáme pod názvom Stavba babylonskej veže. Ona nám rozpráva o pýche ľudí, ktorí sa rozhodli postaviť vežu, ktorá bude siahať až do neba. To podľa vtedajšieho poznania znamenalo dostať sa až do príbytku Boha. Začali veľkú prácu, ale neukončili ju. Biblia hovorí, že si prestali rozumieť. Boh, aby potrestal ich pýchu, pomiešal im jazyky. Tento opis netreba rozumieť doslovne, ako keby začali pri stavbe všetci rozprávať inými jazykmi. Nebolo to takéto pomiešanie jazykov. Stavba tejto veže je obrazom zaslepenia človeka, ktorý túži urobiť niečo, čo ho urobí slávnym, čo ukáže jeho veľkosť, čo zvýrazní jeho veľkosť. V staroveku takýmto prejavom bola stavba mimoriadnych rozmerov. Pýcha a túžba po moci spôsobila, že si nedokázali stavitelia veže rozumieť.
Symbol babylonskej veže je stále aktuálny. Stačí, keď si spomenieme v celosvetovom meradle zbrojárske túžby alebo snahu o dobytie kozmu, podmanenie prírody, vytvorenie svetového morálneho systému bez Boha. To všetko sa podobá Babylonskej veži a jej staviteľom. To všetko však spôsobuje pomätenie jazykov a vzťahov medzi ľuďmi.
Aj v privátnom živote existuje nebezpečenstvo postavenia vlastnej babylonskej veže. To sú túžby, ako urobiť nejakú kariéru, ako sa stať bohatým, ako vlastniť všetko, čo sa vlastniť dá. A práve takýto ľudia strácajú schopnosť porozumieť si s inými. Je predsa nemožné, aby si rozumel človek, ktorý má v banke milióny eúr s tým, ktorý je chudobný. Oni obidvaja môžu dobre hovoriť po slovensky, ale rozumieť si nebudú. Je nemožné, aby si majiteľ nejakého podniku alebo skupina ľudí, ktorá ho privatizovala a buduje si super moderné vily, mohli rozumieť s robotníkom, ktorý z mesačnej výplaty musí vyživiť rodinu. To nič, že hovoria po slovensky, oni si nebudú rozumieť. A tak isto je nemožné, aby nejaký muž, ktorý celý svoj život zasvätil nejakej práci, lebo v nej vidí perspektívu kariéry a zabudol na svoju rodinu, aby si on mohol rozumieť so ženou a deťmi. Aj tu nastane pomiešanie jazykov. A neraz stavba takýchto novodobých babylonských veží končí tragicky.
Duch Svätý je odpoveďou na toto ľudské zaslepenie. Keď zostúpil na apoštolov spôsobil, že im všetci cudzinci v Jeruzaleme rozumeli. A rozumeli im preto, lebo hovorili jazykom lásky Ducha Svätého, ktorému rozumie každý človek. To je jazyk srdca a kdekoľvek je ľudské srdce, tam sa tomuto jazyku rozumie. Jazyk lásky je svetovým esperantom, ktorému rozumejú všetci ľudia.
Duch Svätý tak začal stavbu novej veže, ktorá siaha skutočne až do neba. Tou vežou je Cirkev so svojimi veriacimi, ako živými kameňmi, s ich ľudskými srdciami otvorenými pre potreby druhých, srdciami, ktoré hovoria jazykom lásky. Celé dejiny Cirkvi sú dejinami jazyka Ducha Svätého. Kedykoľvek na niektorom mieste sveta prestala Cirkev hovoriť týmto jazykom, vtedy začala strácať, vtedy jej nikto nerozumel.
Aj my sa zdokonaľujme stále v tomto jazyku. Majme otvorené srdce, aby v nás mohol prebývať Duch Svätý a cez nás miloval každého človeka, ktorý potrebuje našu pomoc, našu lásku.
Juraj Križan, duchovný na KRPZ v Trenčíne
Krátke komentáre k čítaniam:
1. čítanie Sk 2, 1-11
Biblický text:
Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní Ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: "Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch."
Komentár:
• Turíce: iba raz sa hovorí v NZ o Turiciach. Úryvok napísal evanjelista Lukáš, ako to plynie z jazykových prostriedkov, ktoré sú pre neho charakteristické. Lukáš používa obrazy a predstavy, ktoré vychádzajú zo SZ . Oheň – už Mojžišovi sa zjavil Boh v horiacom kre. (Ex 3,2), oblačný stĺp sa spomína pri putovaní Izraelitov po púšti (Ex14,19b-20), hrmenie a blýskanie sa spomína vtedy, keď Pán zostupoval na horu Sinaj a rozprával sa s Mojžišom (Ex 19,16-19), zemetrasenie, oheň a vánok keď prechádzal Pán (1 Krl 19,11n).
• Človek nemôže disponovať Duchom Svätým, môže ho len v modlitbe očakávať. Duch Svätý má mnohoraké účinky u veriaceho človeka. Úryvok popisuje napr. dar jazykov. Tento dar spomína aj sv. Pavol v 1 Kor 14, kde hovorí o tom, aké je miesto takto obdarovaného človeka v cirkevnom spoločenstve.
• Reakcia ľudí na túto udalosť bola v podstate dvojaká – záujem u jedných a odmietnutie u druhých – presne tak, ako tomu bolo vždy v dejinách kresťanstva.
• Zaujímavé je porovnať účinky Ducha Svätého ako ich prestavuje napr. Pavol vo svojich najstarších listoch (DS=darca chariziem) a novšie listy NZ (DS=garant pravovernosti) – zmenené podmienky na konci prvého storočia... – táto „aktualizácia“ – prebieha v cirkvi ustavične. Duch Svätý jej poskytuje to, čo najviac potrebuje. Zamýšľajme sa nad tým, čo cirkev najviac potrebuje v dnešnej dobe?
2. čítanie 1Kor 12, 3b-7.12-13
Biblický text:
Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: "Prekliaty Ježiš!", a nik nemôže povedať: "Ježiš je Pán", iba ak v Duchu Svätom. Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.
Komentár:
• Najdôležitejšie myšlienky: Povedať – „Ježiš je Pán“ – je prejav viery – Duch Svätý je darcom tejto viery.
• Prejavy Ducha Svätého sú určené na dobro spoločenstva – to je základná Pavlova téza ohľadne darov DS.
• Veľmi pekne o Duchu Svätom píše svätý biskup Cyril Jeruzalemský vo svojich Katechézach: „Voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom živej vody prúdiacej do večného života.“ Nový druh vody, ktorá žije a prúdi. Prúdi však na tých, čo sú jej hodní. Ale prečo nazval milosť Ducha vodou? Preto, že od vody všetko závisí; že voda je tvorkyňou rastlín i živočíchov; že voda padá z neba v podobe dažďa; že padá vždy tým istým spôsobom a v tej istej podobe, ale má mnohotvárne účinky: iný je v palme, iný zasa vo viniči a iné sú vo všetkých ostatných veciach, lebo má iba jedinú podobu a nejestvuje iná ako táto. Veď dážď sa nemení, či padá tu alebo tam, ale prispôsobuje sa stavbe tých, čo ho prijímajú, a v každom vytvára to, čo potrebuje. Takisto aj Duch Svätý. Je jeden, má jednu podobu, je nerozdielny, a predsa rozdeľuje milosť každému, ako chce. A ako keď vyprahnutý strom dostane vodu, vyháňa mládniky, tak aj hriešna duša, ktorá sa pokáním stala hodnou daru Ducha Svätého, prináša ovocie spravodlivosti. A hoci Duch je jeden a má tú istú podobu, predsa na Boží pokyn a v Kristovom mene robí rozmanité zázraky.... V každom je iný, sám v sebe však ostáva ten istý, ako je napísané: „Každý dostáva prejavy Ducha na to, čo je užitočné.“
Evanjelium Jn 20, 19-23
Biblický text:
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: "Pokoj vám!" Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: "Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané."
Komentár:
Je vhodné sa zamyslieť nad
o podstatou poslania Ježišových učeníkov – prinášať opustenie v moci Ducha Svätého (niekedy si myslíme, že úlohou kňaza je organizovať farnosť, vychovávať veriacich dávať pečiatky na krstné listy...).
o toto odpustenie je viac, ako iba právny úkon. Je to Boží stvoriteľský čin skrze Ducha Svätého.
o toto poslanie dostali Ježišovi učeníci pri stretnutí so vzkrieseným Pánom.
Záver: Duch Svätý nie je iba „druhá lokomotíva“, ktorá tlačí kresťana, keď nevládze, ani nie je tvorcom zázrakov, ktoré máme obdivovať. Duch Svätý je nevyhnutným darcom skutočnej viery. Takáto viera je ovocím stretnutia so vzkrieseným Pánom (liturgia, Písmo, pokánie a Eucharistia).
