.jpeg)
Tridsiata tretia nedeľa v Cezročnom období
Takmer každý deň nám masmédia prinášajú správy o nešťastiach, ktoré sa odohrali na rôznych miestach zeme. Raz ide o zrážku vlakov, inokedy o haváriu lietadla či vyčíňanie prírodných živlov. Výsledkom týchto a podobných nešťastí je množstvo mŕtvych. Masmédia udávajú počet obetí, ale zároveň sa usilujú zistiť, kto je za nešťastie zodpovedný.
Každý deň sa odohrávajú aj iné nešťastia, ďaleko závažnejšie než tie, ktoré sme spomínali. Sú to tragédie „mŕtvych“ duší, ktoré po telesnej smrti sa rútia do večnej smrti – do pekla. Nikto neinformuje o týchto obetiach vlastnej ľahostajnosti, nikto nehľadá, kto je za túto tragédiu zodpovedný.
Poviete, to sa nedá, človek nedokáže viesť takúto štatistiku. A je to pravda, pretože nevidíme do večnosti a nemôžeme sledovať večný stav jednotlivých duší. Ale jedno čo môžeme, je napnúť všetky sily, aby našu dušu nepostihla takáto tragédia.
Dnešné podobenstvo nám hovorí o štedrostí nášho Boha. Každému dáva potrebnú milosť. Kto s ňou spolupracuje, získava ešte viac. Kto ňou pohŕda, kto ju odmieta, stratí aj to, čo predtým získal. Podobenstvo o talentoch je varovaním pred ľahostajnosťou, pohodlnosťou a pasivitou. Cesta k večnosti, a na tej ceste sme všetci, nemôže byť poznačená nerozhodnosťou medzi dobrom a zlom. Je nebezpečné spoliehať sa na to, že to nebude až také zlé. Evanjelium, ktoré nás vedie k večnosti, nabáda k činnosti. Máme bdieť, niesť každý deň svoj kríž, hľadať pravdu, konať skutky lásky a to všetko v trvalej orientácií na Krista. Každý omilostený človek z evanjelia ukázal dobrú vôľu: slepý žobrák volal o pomoc, Zachej vyliezol na strom a nahradil štvornásobnú škodu, ktorú urobil iným, kanaánska žena vytrvalo prosila o pomoc... a čo urobíme my? Ako sa dávame viesť evanjeliom?
Pekne o tom hovorí skúsenosť jedného amerického stolára, statočného muža a zbožného otca rodiny. Pred Vianocami kúpil tradičnú rybu. Manželka pri čistení našla v žalúdku ryby peknú a veľkú perlu. Veľmi sa potešili. Stolár sa ihneď vybral do mesta, aby ju predal. Prvý zlatník mu dáva za ňu 5 dolárov, druhý bol ochotný dať 150 dolárov, tretí 300 a štvrtý dokonca 500 dolárov.
Táto perla zobrazuje našu nesmrteľnú dušu, ktorá je rôzne cenená. Adam a Eva ju predali za jedno jablko. Jozefovi bratia si ju cenili na dvadsať strieborných, Judáš za tridsať strieborných. Kristus za našu dušu dal vlastný život. Ako si my ceníme svoju dušu?
Ak si uvedomíme cenu vlastnej duše, potom už nebude ťažké premôcť ľahostajnosť, pohodlnosť, a pasivitu. Potom už tieto nedostatky nebudú brániť, aby sme rozvíjali milosť, ktorú nám Boh daroval pre našu spásu.
Martin Jurašek, policajný duchovný
