.jpeg)
Vianoce - Narodenie Pána
Čo píšu evanjeliá o narodení Ježiša Krista - biblicko-teologické zamyslenie:
Rozprávanie evanjelií o Ježišovom detstve
Zvestovanie a narodenie Ježiša Krista sú neodmysliteľnou súčasťou vianočnej liturgie. Okrem toho sú častým námetom na rôzne dramatické spracovania vo forme napr. jasličkových pobožností a vianočných akadémií a pod. obidve tieto použitia narábajú s kombináciou Matúšovej a Lukášovej správy o zvestovaní a narodení Pána. Toto použitie je tak zažité, že nielen bežný návštevník bohoslužby, ale ani my „pozornejší“ si často neuvedomujeme, že aké evanjelium čítame – Lukášovo, či Matúšovo. Utiekame sa skôr k slovnému významu vianočných perikop, pridáme k tomu trochu vianočnej idyly a istých stereotypov a skutočný duchovný zmysel (sensus spiritualis – podľa dokumentu IBC) nám niekedy uniká, čo je vždy na škodu. V tomto krátkom prehľade sa pokúsim:
vysvetliť metodológiu skúmania rozprávaní o zvestovaní a narodení JK,
ich vzťah k evanjeliu a
poukázať na teológiu týchto rozprávaní.
Metodologickým nástrojom je Inštrukcia o historickej pravde Evanjelií z roku 1964[1] Táto inštrukcia priniesla pozitívne normy pre prácu exegétov a učiteľov biblika. Obsahuje o.i. i tvrdenie, že evanjeliá máme považovať za historické v tom zmysle, že štyri rozprávania o Ježišovom živote majú svoj pôvod v Ježišových slovách a v skutkoch, ktoré konal. Táto istá Inštrukcia hovorí tiež o známych troch štádiách vzniku evanjelií[2]. Tieto štádiá mali vplyv na to, čo máme dnes v kánonických textoch evanjelií, aj keď úlohu druhého a tretieho štádia netreba preceňovať.
Pri istom zjednodušení – ako hovorí Brown – môžeme povedať, že biblisti (a možno aj kazatelia, ktorí sa snažia držať krok a študujú) prešli ohľadne vysvetľovania rozprávaní o Ježišovom detstve dvomi štádiami a vstupujú do tretieho. Prvým štádiom bolo rozpoznanie skutočnosti, že materiál týkajúci sa Ježišovho narodenia je odlišného pôvodu od materiálu, ktorý rozpráva o Ježišovom verejnom účinkovaní. V tomto prípade sa opierame o apoštolské svedectvo. Vôbec však nevieme o aké svedectvo – ak o vôbec nejaké – sa opierajú správy o mudrcoch u Mt, či o pastieroch u Lk[3]. Druhé štádium spočívalo v biblickom kriticizme, ktorého výsledkom bolo poznanie, že Mt a Lk prinášajú dve úplne rozdielne rozprávania, ktoré sa zhodujú len v málo detailoch (ide o významné detaily – panenské počatie JK a jeho narodenie v Betleheme) Inak v niektorých detailoch sú priam nezlučiteľné. Napr. u Mt musí sv. rodina utekať pred Herodesom do Egypta, u Lk sa pokojne vracia cez Jeruzalem do Nazareta...V tomto období – ako píše Brown – biblistov zaujímali témy – Boli vôbec mudrci? Alebo – Ako to bolo s Betlehemskou hviezdou?[4] A pod. Našťastie aj toto obdobie už máme za sebou (neviem či aj u nás na Slovensku). Biblisti vstúpili do tretieho štádia a snažia sa skúmať teológiu týchto rozprávaní, nech už je ich historický pôvod akýkoľvek. A tu sme zistili, že tak, ako sú tieto dve rozprávania diametrálne odlišné, tak sa priam neuveriteľne zhodujú v teológii, ktorú podávajú! Najskôr si urobíme jedno rozdelenie:
· Prvé vianočné rozprávanie – Mt 2,1-23
· Druhé vianočné rozprávanie – Lk 2,1-40
· Tretie vianočné rozprávanie – Lk 2,41-52
Toto rozdelenie sa používa v biblickom svete. Pokúsime sa v krátkosti vysvetliť teológiu týchto rozprávaní.
Prvé vianočné rozprávanie – Mt 2,1-23
Prvá kapitola Mt obsahuje rodokmeň JK a epizódu narodenia, ktorej predchádza zvestovanie Jozefovi! Toto zvestovanie anjelom je podobné ako v SZ napr. narodenie Izáka Gn 17 alebo Samsona Sdc 13. Opis úteku do Egypta sa veľmi podobá na rozprávanie o záchrane Mojžiša z rúk faraóna. Herodes má u Mt črty faraóna, ktorý chcel zničiť Mojžiša vyvraždením hebrejských chlapcov. Obe rozprávania majú spoločnú stavbu a veľa spoločných myšlienok. „Všetci, ktorí číhali na tvoj život, sú mŕtvi“ (Ex 4,19... Mt 2,20). Príbeh mudrcov, má svoju predlohu v Nm 22-24 v epizóde o Balámovi. Balám nebol izraelita, bol to veštec, akému sa vtedy hovorilo magus[5]. On a jeho dvaja sluhovia prišli, aby prekliali Mojžiša. Avšak ich veštba bola pre Izrael priaznivá – vyznela ako požehnanie (Nm 22-23)[6]. Rozprávanie o mudrcoch a hviezde sa pre Matúša stáva predobrazom osudu dobrej zvesti o spáse.
Kristologická dobrá zvesť pritiahla veriacich a tí veriaci boli pohania – mágovia. Keďže však autor Mt je Žid, vie, že keďže pohania nemali Písmo, tak nemali jasné poznanie o Bohu. Pohanom sa Boh zjavil prostredníctvom prírody (hviezda). Príroda im už nehovorí o tom kde sa má narodiť židovský kráľ. Pohania sa prišli pokloniť, ale od Židov sa musia naučiť dejiny spásy. („...prišli do Jeruzalema mudrci od východu 2 a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ“?) Mt2,1-2a. Mt neskôr zdôrazní paradox: tí, čo jasne vidia, čo hovoria proroci, nie sú ochotní klaňať sa novonarodenému kráľovi. Naopak, sprisahali sa proti nemu spolu s Herodesom a tak Boh privádza svojho syna z cudzej krajiny. Z Egypta som povolal svojho syna. (Oz 11,1).
Mt teda spracovali ozveny starozákonných rozprávaní o Jozefovi, Mojžišovi a Balámovi do kontextu evanjelia – dobrej zvesti o príchode Božieho syna – o ktorom už vedel, že bude odmietnutý vlastnými, že na jeho strane bude iba Boh. Matúšovo rozprávanie o Ježišovom detstve je zároveň príbehom evanjelia „v kocke“ teda dejín prijatia a odmietnutia dobrej zvesti, dejín nad ktorými sa týči Kristov kríž ako Božia odpoveď na všetky naše postoje voči nemu.
Druhé vianočné rozprávanie – Lk 2,1-40
V prvom vianočnom rozprávaní sme sa sústredili na teológiu rozprávania o mudrcoch a tak by sme sa chceli opýtať a čo jasličky, maštaľka – symboly, ktoré naviac spájame s Vianocami – tieto nemajú teologický obsah? Majú – predstavíme si ho v tzv. druhom vianočnom rozprávaní – Lk 2,1-40. Keď si čítame túto stať zistíme, že Jozef a Mária sú v nej znovu predstavení, ako keby sa o nich predtým nič nepovedalo. Aj toto svedčí o možnosti, že rozprávanie o Ježišovom narodení, ako ho podáva Lk v 2. kapitole, mohol byť najskôr samostatným rozprávaním v tradícii. Lk postupuje predsa len podľa podobnej schémy ako Mt: po zvestovaní niektorému z rodičov ( u Lk je to Mária) a po krátkom opise udalosti narodenia Pána nasleduje predstavenie Mesiáša istému publiku – u Lk sú to pastieri. Podobnosť ide ešte ďalej. Toto „publikum“ sa klania novonarodenému kráľovi – kristologické chápanie. A navyše, keďže obaja evanjelisti vedia, že na začiatku Ježišovho verejného vystúpenia nebol žiadny zástup klaňajúcich sa, naopak, skoro ako keby ho nikto nepoznal (Nazaretská synagóga) – obaja evanjelisti nechávajú odísť zo scény tak mudrcov, ako aj pastierov a nikto o nich viac nepočuje.
Lk vo veršoch 1-5 2 kap. hovorí o sčítaní ľudu pre ktoré museli ísť Jozef a Mária do Betlehema. Mt má presne opačný problém – Jozef a Mária podľa neho bývajú v Betleheme a majú tam aj dom – nie ako Lk, že nemali kam ísť. Nechajme tieto nezrovnalosti, lebo ako sme si povedali už skôr, už nie sú stredobodom záujmu biblistov. Dei Verbum III, 11 hovorí, že PS nám predkladá Bohom zjavenú pravdu potrebnú pre našu spásu – teda nie historické údaje.
Sčítania ľudu pre Izrael boli vždy problematickými. Keď Dávid nariadil sčítanie – prehrešil sa proti Pánovi a bol potrestaný. Keď Rimania nariadili sčítanie ľudu vystúpil Júda Galilejský – Rimania začali toto povstanie krvavo potláčať. Lk ukazuje, že Ježišovi rodičia boli poslušní nariadeniam Ríma, vtedy, keď sa národ proti nim búril. V Lk nakoniec aj Pilát uznal Ježišovu nevinu, dokonca trikrát. Navyše malo sa splniť Písmo: Pri sčítaní ľudu, tento sa tam narodí Ž 87,6.
Pri opise Ježišovho narodenia pre Lk nie je hlavným motívom skutočnosť, že sa pre nich nenašlo v hostinci miesto ako o tom radi a často kážeme. Iz 1,3 „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí.“ Lk oznamuje, že toto slovo ako by bolo teraz už odvolané, lebo pastieri – zástupcovia ľudu ho spoznali a klaňajú sa mu. Hľadanie nocľahu pre novonarodeného je ozvenou Jer 14,8: „Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, ktorý sa na noc uchýli?“ Pastieri patria k romantike Vianoc ako láskaví strážcovia stáda. Lk ich však použil skôr ako spomienku na Dávida, ktorý bol tiež pastierom v okolí Betlehema. Pastieri symbolizujú ľud Izraela, ktorý poznáva svojho Pána, chváli a oslavuje Boha za všetko, čo videli a počuli (Lk 2,17.20). Druhú skupinu tvoria nadchnutí poslucháči, ktorí sa divili nad tým, čo im pastieri rozprávali (2,18). Údiv ešte nemusí viesť k viere. Niečo podobné máme u Lk v podobenstve „počúvajú slovo, prijímajú ho s radosťou, ale nemajú koreňa...“ (Lk 8,13). Výnimku tvorí Mária, ktorá zachováva všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľa o nich. (Lk 2,19). Ona v tom istom podobenstve predstavuje tých, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu. (Lk 8,15). To však ešte nemusí znamenať, že by Mária rozprávala Lukášovi udalosti Ježišovho detstva. Uchovávanie udalostí vo svojom srdci a premýšľanie o nich nájdeme aj v SZ Gn 37,11, Dan 4,28 ako pokus odhaliť skrytý zmysel za podivuhodnými udalosťami. Toto robila Mária a tak ju nájdeme ako jedinú aj pri dospelom Ježišovi počas jeho účinkovania. Takto je vzorom pre veriaceho kresťana, ktorý „sa stará o svoju vieru“.
V krátkosti sa zmienime o udalosti obetovania v chráme: Táto udalosť má v liturgickom kalendári svoj sviatok 2.februára, ale evanjelium o obetovaní čítame v nedeľu vo vianočnej oktáve. Lukášovo rozprávanie o pokojnom obetovaní dieťaťa Ježiša v Jeruzalemskom chráme je úplne nezosúladiteľné s rozprávaním Mt o nútenom úteku do Egypta. Toto rozprávanie je modelované podľa Anninho obetovania chlapca Samuela vo svätyni v Šíle (1 Sam 1-2)[7] Lukáš touto scénou uvádza do Ježišovho príbehu tému opozície (podobne ako Mt spomienkou na Herodesa, ktorý číhal dieťaťu Ježišovi na život). Bez tejto témy by rozprávanie o Ježišovi nebolo úplné. Evanjeliá boli napísané až vtedy, keď Ježišovi učeníci mali konkrétnu skúsenosť s opozíciou voči Ježišovi.
V rozprávaní o obetovaní Ježiša v chráme má Lk nejasné dva náboženské zvyky: Obradné očisťovanie matky po narodení dieťaťa – kedy bolo treba obetovať dva holúbky alebo dve hrdličky podľa Lv 12,1-8[8] druhým zvykom bolo predstavenie a obetovanie prvorodeného chlapca Pánovi a zaplatenia výkupného 5 šeklov. Tu sa opäť odvoláme na DV 3,11, kde sa píše, že Písmo sv. nás neomylne učí pravdu potrebnú k našej spáse. To sa netýka náboženských židovských zvykov, ktoré Lk ako nežid nemohol presne poznať. Pozrime sa však na teológiu tohto rozprávania: Ježiš sa narodil v rodine poslušnej tak židovskému zákonu (obetovanie) ako rímskemu nariadeniu (sčítanie za Kvirínia). Lk tým chcel povedal, že Ježiš od počiatku nestál v opozícii ani voči Izraelu, ani vo Rímu. Pilát neskôr vyhlási, že Ježiš bol naozaj nevinný podľa rímskych zákonov. Ježiš nezavrhol ani judaizmus, hoci židovskí vodcovia ho odmietli.
Z rozprávania o obetovaní spomenieme ešte Simeonovo proroctvo: Lk 2,34-35: „Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ V „meči“ ktorý predpovedá Simeon Márii videla patristická interpretácia pochybnosti, obviňovania až po násilnú smrť Márie. Lk však nedáva žiadne dôkazy o tom, že by Mária pochybovala o svojom poslaní, alebo že by dokonca zomrela násilnou smrťou. Ide teda o vnášanie cudzieho zmyslu do textu, ktorý Lk myslel inak. Lk nepozná ani scénu, kedy Ježišova matka stojí pod krížom – táto scéna je len u Jn! Musíme teda vysvetliť na pôde Lk evanjelia čo znamená meč, ktorý prenikne Máriinu dušu. Tento výrok má v pozadí Ez 14,17, kde sa píše o meči súdu a rozdelenia. Vyhovuje to aj Lk kontextu, kde je Dieťa predstavené na pád a na povstanie mnohých v Izraeli – v Lk 8,19 nachádzame scénu, kedy sa rozdeľujúci súd dotýka aj Márie[9]. Je to známa scéna o Ježišovej pravej rodine. Mária bola však prvá z tých, ktorí počúvali Božie slovo a uskutočňovali ho. Keď sa teda objavuje medzi Ježišovými učeníkmi, nie je to v prvom rade pre fyzické príbuzenstvo.
Tretie vianočné rozprávanie – Lk 2,41-52
Ide o udalosť nájdenia dvanásťročného Ježiša v chráme. Možno nás prekvapí, prečo hovoríme o „vianočnom rozprávaní“ keď Ježiš má už 12 rokov... Hlavná vianočná téma je prvé zjavenie Božej prítomnosti na tomto svete. Aj toto rozprávanie spĺňa túto požiadavku, navyše sa číta vo vianočnom období na sviatok sv. rodiny v roku „C“. Biblisti tvrdia, že toto rozprávanie bolo pôvodne nezávislé a kolovalo medzi kresťanmi skôr, ako sa dostalo do evanjelia.
· Je odlišným literárnym druhom od rozprávaní o počatí a narodení JK. Je to kánonická verzia rozprávaní o Ježišovom skrytom živote.
· Nehodí sa do Lk dyptichového zobrazenia, kde na jednej strane a opisuje počatie a narodenie Jána Krstiteľa a symetricky počatie a narodenie JK.
· Jozef a Mária sú v ňom znova predstavení, ako by sa predtým o nich nič nehovorilo.
· Jazyková indikácia – gréčtina tohto textu je viac poznačená semitizmami ako inde u Lk.
V pozadí tohto rozprávania sú podobné rozprávania o detstve biblických aj nebiblických postáv: Mojžiš, Samson, Samuel, z nebiblických: Osiris v Egypte, Kýros v Perzii, Augustus v Ríma a pod. Jozef Flavius napr. píše vo svojom životopise o tom, ako si ako 14 ročný zaslúžil obdiv za to, že mal veľký prehľad v literatúre a v predpisoch Zákona, ako sa aj starší chodili za ním radiť.[10] V 1 Sam mladík Daniel (asi 12 ročný podľa LXX) prejavil v rozprávaní o Zuzane svoju veľkú múdrosť. Tieto a podobné rozprávania môžu stáť v pozadí príbehu o 12 ročnom Ježišovi v chráme. To, že sa nachádzame na pôde kánonického evanjelia a nie napr. apokryfného Tomášovho evanjelia, kde sú podobné rozprávania opísané oveľa magickejšie a s väčšou obrazotvornosťou. Teológia tohto rozprávania hovorí troch kvalitách spojených s Ježišovým verejným účinkovaním: jeho nábožnosť, múdrosť a charakteristický aspekt jeho životného diela – to, že má byť tam, kde ide o jeho Otca, že prioritou je nová Božia rodina, založená a počúvaní a uskutočňovaní Božieho slova. Vidíme, že aj toto rozprávanie nesie všetky dôležité informácie vianočných perikop, len ich podáva na odlišnom rozprávaní z Ježišovho detstva.
Záver
Hlavné motívy vianočných rozprávaní, v ktorých sa zhodujú obidvaja evanjelisti sú dvojitá identita JK – Boží syn a Syn Dávidov. V Ježišovi sa naplnili dejiny spásy. Ježiš vystupuje ako dedič celých dejín Izraela, ktoré sú naznačené v rozprávaniach o jeho narodení. Preto aj naša príprava – advent by mala spočívať v otázke – ako chceme povedať iným to, čo veríme, že sa odohralo na Vianoce, tak aby sa aj oni mohli tešiť z nesmierneho daru narodenia Ježiša Krista. Pritom je potrebné aby sme správne predstavili aj úlohu Ježišovej Matky, neobmedzili ju len na obetavú, strádajúcu matku chudobného dieťaťa, ale ako napísal Pavol VI. V Marialis cultus 35: „Predovšetkým Cirkev vždy predkladala Pannu Máriu veriacim, aby ju nasledovali, vôbec nie preto, aký bol spôsob jej života a tobôž nie pre spoločensko-kultúrne podmienky, v ktorých plynul jej život a ktoré sú dnes už temer všade prekonané, ale preto, že ona vo svojich konkrétnych životných podmienkach úplne a zodpovedne prijala vôľu Božiu; preto, že prijala jeho slová a plnila ich; preto, že vo svojej činnosti sa dala viesť láskou a duchom služby; slovom preto, že ona bola prvou a najdokonalejšou Kristovou učeníčkou: a to má všeobecnú a trvalú platnosť vzoru.“
--------------------------------------------------------------------------------
[1] Raymond Brown po svojich dlhoročných skúsenostiach profesora biblika napísal: Je nanešťastie veľa rímskokatolíkov, vrátane kléru a učiteľov náboženstva, ktorí tento oficiálny postoj Cirkvi vo veci evanjelií nepoznajú... a tak nastávajú ťažkosti vtedy, keď niekto hovorí, že niektorá časť rozprávania o Ježišovi nie je doslova historická.
[2] Obdobie Ježišovho účinkovania 28-30, obdobie apoštolského ohlasovania 30-65 a obdobie dokončenia evanjelií Mk 60-te roky, Mt 70-te roky, Lk 80-te roky a posledný Jn 90-te? Roky.
[3] Niekedy sa môžeme stretnúť s tvrdeniami, že pôvodcami týchto informácií je Ježišova matka Mária, alebo sv. Jozef. Tieto dohady nemožno ničím dokázať. Samotné evanjeliá svedčia skôr o opaku (Lk keby mal priame informácie od Panny Márie, isto by nebol skombinoval dva židovské zvyky – očisťovanie a predstavenie v chráme).
[4] Grigar Jiří: Za jakou hvězdou putovali Tři králové? „V r. 7 př. n. l. dokonce třikrát po sobě: koncem května a září jakož i počátkem prosince, a to v souhvězdí Ryb. Takový úkaz nemohl zajisté uniknout babylónským hvězdopravcům (mudrcům?), kteří o tom dokonce zanechali zprávu na hliněné tabulce, objevené r. 1925 archeology.... Nakonec lze proto s jistým překvapením konstatovat, že astronomická i historická data o Kristově narození spolu navzájem až nečekaně dobře souhlasí. To fakticky znamená, že dvě tisíciletí od Kristova narození uplynula již koncem r. 1994!“
[5] pod tento pojem magus v Ježišovej dobe patrili aj astronómovia a astrológovia, ako aj veštci a kúzelníci.
[6] Nm 23:7-12: Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril: Z Aramu ma Balak priviedol, od vrchov východu moabský kráľ: Poď, prekľaj mi Jakuba, poď zlorečiť Izraelovi! 8 Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh? Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán? 9 Veď ho vidím z vrchu skál, z výšin sa naň dívam: Hľa, ľud, čo osamote býva si a neráta sa medzi národy. 10 Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?! Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?! Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých, kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!" 11 Tu povedal Balak Balámovi: "Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!" 12 Ale on mu odpovedal: "Či nemám dbať, aby som hovoril to, čo mi vložil do úst Pán?"
[7] 1,24 – 2,1: „Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly. Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu. I povedala: „Prosím, môj pane. Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi. O tohoto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala. Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!“ I klaňali sa tam Pánovi.
Anna sa modlila a hovorila:
„Srdce mi plesá v Pánovi,
v Pánovi sa zdvihol môj roh,
otvorím si ústa na nepriateľa,
lebo sa radujem z tvojej pomoci...
[8] Lv 12,1-8: Potom Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Povedz Izraelitom: Ak nejaká žena zľahne a porodí chlapca, je sedem dní nečistá; tak dlho bude nečistá ako v dňoch svojej mesačnej nevoľnosti. 3 Na ôsmy deň sa obreže jeho predkožka 4 a ona ostane ešte tridsaťtri dní (doma) v očisťovaní svojej krvi. Nesmie sa dotknúť ničoho svätého a nesmie prísť do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťovania. 5 Ak porodí dievča, je dva týždne nečistá ako pri svojom očisťovaní a ostane doma šesťdesiatšesť dní v očisťovaní svojej krvi. 6 Keď sa pominú dni jej očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. 7 On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa. 8 Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá.“
[9] Lk 8,19-21: Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“ On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“
[10] Život 2,9.
