Azyl a migrácia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 23. september 2017, Sobota
 

Zmeny v predpisoch upravujúcich azylovú a cudzineckú problematiku zosúlaďujú naše právo s európskym

03. 01. 2014

Návrh novely zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle vypracovalo ministerstvo vnútra na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013. Cieľom novela bola najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte.

Okrem zákona o azyle sa preto novelizuje tiež zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky.

Zákon o azyle

V súvislosti s transpozíciou citovanej smernice, potrebnou aktualizáciou niektorých ustanovení zákona a vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe sa v návrhu okrem iného:

  • rozširuje okruh miest, kde môže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu po vstupe na územie Slovenskej republiky /policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajšej hranici SR/;
  • upresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenskej republiky narodí dieťa žiadateľke o udelenie azylu, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana;
  • nanovo upravuje možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany (tzv. alternatíva vnútroštátneho presídlenia);
  • dopĺňajú prípady, keď existuje spojenie medzi dôvodmi prenasledovania a činmi prenasledovania;
  • dopĺňajú ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím;
  • rozširuje okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana;
  • určuje, že doplnková ochrana sa predlžuje o dva roky, namiesto pôvodného jedného roka;
  • ustanovuje konanie o odovzdaní do iného štátu podľa osobitného predpisu ak ide o cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

V zákone o azyle sa tiež navrhuje ustanoviť, že Ministerstvo vnútra SR sa podieľa na vytváraní možností na integráciu cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podieľa sa na postupnom zbližovaní prístupu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, k prijatým integračným programom, a to najmä v súlade s Koncepciou integrácie cudzincov v Slovenskej republike schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 338 zo 6. mája 2009.

K podstatnému zblíženiu postavenia azylanta a postavenia cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, došlo už od 1. mája 2013, odkedy sa už ani v prípade cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, nevyžaduje povolenie na zamestnanie. Navyše od tohto dátumu sa aj cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a v oblasti prístupu na trh práce tak majú rovnaké postavenie ako azylanti.

V oblasti integračných opatrení uhrádzaných z finančných prostriedkov európskych fondov, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom mimovládnych organizácií, sa už v súčasnosti poskytuje cudzincom, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, porovnateľná starostlivosť ako azylantom.

Zákon o pobyte cudzincov

Do praxe sa zavádza efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie na jednom mieste, čím sa podstatne zjednoduší správne konanie smerujúce k vydaniu tohto individuálneho správneho aktu.

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa chce zamestnať na území Slovenskej republiky alebo má záujem o vydanie modrej karty, požiada o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý je povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na účel výkonu zamestnania. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ sa vzťahuje aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky na iný účel ako zamestnanie a môžu pracovať, pričom sa im táto skutočnosť vyznačí v doklade o pobyte formou zápisu „oprávnenie pracovať".

Zavádza sa nový dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu v zmysle transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ v prípade, keď príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydá na meno žiadateľa o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak nejde o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa udeľuje povolenie na zamestnanie, pričom toto potvrdenie obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta.

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, sa zavádza povinnosť oznámiť v lehote do troch pracovných dní policajnému útvaru zmenu údajov v doklade s názvom „Dodatočné údaje o zamestnaní", ktorý policajný útvar vydáva spoločne s dokladom o pobyte.

Jednotný postup vybavovania žiadostí sa bude uplatňovať aj pri vydaní modrej karty Európskej únie.

V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa ustanovuje, že doklad o pobyte cudzinca, ktorému bola predĺžená doplnková ochrana, sa vydáva s platnosťou na dva roky.

Rozširuje sa ochranná 30-dňová doba pri zrušení prechodného pobytu v prípade riadneho skončenia štúdia na vysokej škole aj na štipendistov vlády Slovenskej republiky, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, nakoľko študujú na vysokých školách na území Slovenskej republiky za obdobných podmienok ako vysokoškolskí študenti, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel štúdia.

V zákone o pobyte cudzincov sa zavádza nové oprávnenie policajta, a to oprávnenie na zaistenie žiadateľa o udelenie azylu, a to na základe presne špecifikovaných dôvodov, ktoré plne korešpondujú s požiadavkami Európskej únie na zaisťovanie tejto kategórie cudzincov.

Zákon o službách zamestnanosti

Povolenia na zamestnanie pre štátnych príslušníkov tretích krajín udeľujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Cieľom návrhy novely je najmä:

  • rozšíriť pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty) a viesť centrálnu evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie;
  • rozšíriť pôsobnosť úradu vydávať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na pobyt) a viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a vydaných a odňatých povolení na zamestnanie;
  • ustanoviť podmienky zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, 
  • zjednodušiť podmienky vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny na slovenský trh práce prostredníctvom tzv. jednotného povolenia na pobyt - prechodného pobytu na účel zamestnania, udeleného na základe úradom vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. ústredím vydaného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu;
  • rozšíriť kategóriu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie;
  • ustanoviť povinnosť zamestnávateľa oznámiť úradu voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku pred podaním žiadosti o

- vydanie povolenia na zamestnanie pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín,
- udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátneho príslušníka tretej krajiny a
- vydanie modrej karty pre štátneho príslušníka tretej krajiny;

  • ustanoviť povinnosť tuzemskej právnickej osoby alebo tuzemskej fyzickej osoby pred uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dôjde k vyslaniu štátnych príslušníkov tretej krajiny k výkonu práce na územie Slovenskej republiky, odsúhlasiť s úradom počty a profesie vyslaných zamestnancov a dobu ich vyslania;
  • spresniť povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny.

Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

Nanovo sa definuje nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín, a to najmä s ohľadom na zavedenie nových inštitútov v tejto oblasti (napr. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie). Nelegálne zamestnávanie a nelegálna práca štátnych príslušníkov tretích krajín sa vymedzuje ako nedodržanie podmienok na ich zamestnávanie uvedených v zákone o službách zamestnanosti.

Zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

Zovšeobecňuje sa pôsobnosť súdov s azylovou agendou a s cudzineckou agendou.

Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

V súlade s prepracovaným znením tzv. Dublinského nariadenia sa dopĺňa, že na účely právnej pomoci sa pod azylovou vecou rozumie aj konanie o odovzdaní cudzinca do iného štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o azyl;

  • precizuje sa režim menovania členov Rady Centra právnej pomoci;
  • zavádza nemožnosť advokáta alebo mediátora podať odvolanie proti rozhodnutiam centra o určení advokáta alebo mediátora a rozhodnutiam o zmene mediátora alebo advokáta;
  • zavádza nový režim nemožnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, keďže neprávoplatné rozhodnutie je prekážkou poskytovania právnej pomoci.

Novela je účinná od 1. januára 2014.