Regulácia sprostredkovateľov práce a úloha sociálnych parterov v prevencii obchodovania s ľuďmi

V roku 2016 zverejnila Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (EUROFOUND) správu „Regulácia sprostredkovateľov práce a úloha sociálnych parterov v prevencii obchodovania s ľuďmi.“ Téma nútenej práce v rámci obchodovania s ľuďmi a hľadanie preventívnych riešení aj v spolupráci so sociálnymi partnermi je v podmienkach Slovenskej republiky vysoko aktuálna. Uvedená správa prináša najmä príklady dobrej praxe pre štátne orgány v oblasti posilňovania vykonateľnosti opatrení týkajúcich sa sprostredkovateľov práce týkajúcich sa prevencie obchodovania s ľuďmi za účelom pracovného vykorisťovania, a to na základe informácií od 28 členských štátov Európskej únie a Nórska. Taktiež uvádza výsledky výskumu v dvoch oblastiach, a to, akým spôsobom sú sprostredkovatelia práce regulovaní v jednotlivých členských štátoch a do akej miery aktivity sociálnych partnerov prispievajú k prevencii obchodovania s ľuďmi za účelom pracovného vykorisťovania. 

Správa analyzuje legislatívu, reguláciu a aktivity sociálnych partnerov vedúce k boju proti potenciálnemu zapojeniu sa sprostredkovateľských agentúr do obchodovania s ľuďmi za účelom pracovného vykorisťovania. Správa uvádza, že počet subjektov, ktoré fungujú ako sprostredkovatelia práce, ku koncu 20. storočia výrazne vzrástol.  Sú to súkromné alebo verejné subjekty, ktoré sprostredkovávajú prácu medzi záujemcom o zamestnanie a zamestnávateľom, ktoré existujú ako sprostredkovatelia zamestnania za úhradu a agentúry dočasného zamestnávania. Mnoho krajín Európskej únie zaviedlo v tejto oblasti rôzne obmedzenia a reguláciu. Výskum špecifikuje štyri sektory, ktoré sú vo väčšine krajín spájané s rizikom obchodovania s ľuďmi, ide o poľnohospodárstvo, stavebníctvo, domáce práce a hotelierske a reštauračné služby. V niektorých krajinách sú to špecifické sektory ako maloobchod (v Belgicku a vo Švédsku), salóny krásy (Fínsko), doprava (Rumunsko) a recyklačný priemysel (Dánsko). Sociálni partneri poskytujú informácie a skúsenosti k podvodnému náborovaniu a pracovnému vykorisťovaniu, pričom v členských štátoch a v Nórsku zaviedli rôzne postupy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi za účelom pracovného vykorisťovania zo strany sprostredkovateľov na trhu práce. Ide najmä o kolektívne zmluvy, spoločné akcie, dialóg s vládami, kampane, systémy na vybavovanie sťažností, medzinárodnú spoluprácu, vytváranie etických kódexov, poskytovanie informácií a edukatívnych materiálov, zvýšený počet kontrol a využitie médií, čím dopĺňajú politiky štátu v tejto oblasti. Výskumná správa taktiež odhalila, že zapojenie sociálnych partnerov môže byť problematické, nakoľko zamestnávateľské združenia nepokrývajú všetkých sprostredkovateľov zamestnania. Odborové zväzy zase nemajú kompetenciu zastrešiť všetkých zamestnancov, teda tých, ktorí pracujú v „skrytých“ alebo izolovaných zamestnaniach.

Zdroj: Eurofound