Štúdia o rodovej dimenzii obchodovania s ľuďmi

Európska komisia zverejnila v tomto roku štúdiu o rodovej dimenzii obchodovania s ľuďmi, ktorej cieľom je identifikácia a pochopenie rodovej perspektívy za účelom zlepšenia prevencie obchodovania s ľuďmi a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi v zmysle požiadaviek smernice 2011/36/EÚ (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV). Štúdia je v súčasnosti dostupná len v anglickom jazyku.

Štúdia by mala prispieť k riešeniu priority E, akcie 2 zo Stratégie Európskej únie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá uvádza, že „Komisia vypracuje informácie o rodovej dimenzii obchodovania s ľuďmi, vrátane dôsledkov rodového aspektu na rôzne formy obchodovania s ľuďmi a potenciálne rozdiely v zraniteľnosti mužov a žien“. Špecifickým cieľom a úlohou je postihnúť „rodovú dimenziu zraniteľnosti, náboru a viktimizácie“, „rodové otázky v súvislosti s obchodníkmi s ľuďmi a tých, ktorí vytvárajú dopyt po týchto službách“ a „skúmanie legislatívy a politík v reakcii na obchodovanie s ľuďmi z pohľadu rodového aspektu“. 

Štúdia sa špecificky zameriava na rodovú dimenziu obchodovania za účelom sexuálneho vykorisťovania. Vychádza zo štatistických údajov Eurostat-u, ako aj z údajov Europol-u a Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), podľa ktorých je sexuálne vykorisťovanie najčastejšou formou obchodovania so zastúpením žien a dievčat v 96 % týchto prípadov. Zameriava sa aj na legislatívu a politiky v Európskej únii v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi a rodovej rovnosti. Ide najmä o analýzu rodovej rovnosti z hľadiska pomoci obetiam, orgánov presadzovania práva, prevencie a znižovania dopytu, koordinácie a nové problémy v tejto oblasti. Štúdia prináša prehľad relevantnej literatúry, podrobné prípadové štúdie a vedeckú analýzu. Jej cieľom bolo priniesť závery pre oblasť obchodovania s ľuďmi z pohľadu rodového aspektu a odporúčania pre zavedenie príslušnej legislatívy a politík.

Zaujímavou časťou štúdie je časť venovaná znižovaniu dopytovej stránky. Ide o stratégiu prevencie obchodovania s ľuďmi prostredníctvom znižovania ekonomickej príťažlivosti tých oblastí, do ktorých sú obete vtiahnuté obchodníkmi. V prípade obchodovania s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania je to prostitúcia. Štúdia uvádza rôzne formy regulácie prostitúcie, ktoré môžu znížiť dopyt po službách osôb obchodovaných za účelom prostitúcie.  Práve regulácia prostitúcie je zameraná na niekoľko cieľových skupín: tých, ktorí sú na sex predávaní; tých, ktorí zneužívajú na prostitúciu iných a tých, ktorí si sexuálne služby kupujú. Znižovanie dopytu prostredníctvom regulácie prostitúcie sa logicky zameriava na tých, ktorí zneužívajú iných na dosiahnutie ziskov z prostitúcie a zväčša na mužov, ktorí si sexuálne služby kupujú. Prostitúcia môže súvisieť s obchodovaním s ľuďmi a inými formami trestnej činnosti.  Štúdia prináša podrobné prípadové štúdie z Holandska, Nemecka a Švédska a ich vzájomné porovnanie. Medzi týmito krajinami sa formy regulácie prostitúcie odlišujú.

V členských štátoch Európskej únie nachádzame rôzne formy regulácie prostitúcie. Najnovšie je snaha dekriminalizovať predaj sexuálnych služieb, ktorý vo väčšine členských štátov nie je nelegálny. Takýto postoj odporúča aj Európsky parlament vo svojom uznesení zo dňa 26. 2. 2014 týkajúcom sa sexuálneho vykorisťovania a prostitúcie a ich vplyv na rovnosť pohlaví (2013/2103(INI)). Medzi členskými štátmi existujú aj výnimky, ako napr. Chorvátsko, kde je predaj sexu nelegálny vždy a taktiež v iných členských štátoch, kde je to nelegálne na určitých miestach, napr. na ulici. Dekriminalizáciu predaja sexu, ktorá je rozšírená v Európskej únii, však nenachádzame v ďalších jurisdikciách, ako napr. v Spojených štátoch amerických. Je dôležité podotknúť, že Európska únia je v tomto špecifická, najmä čo sa týka diskusie o obchodovaní s ľuďmi a prostitúcie a v záujme vyhnutia sa akejkoľvek tendencii zovšeobecňovať kriminalizáciu predaja sexu. Štúdia zistila, že zvýšená regulácia jednej z troch cieľových skupín nutne neznamená  zvýšenú reguláciu ostatných dvoch. Väčšina členských štátov dekriminalizovala predaj sexu (s niekoľkými výnimkami ), avšak kriminalizácia vykorisťovania za účelom prostitúcie zostáva, ako aj kriminalizácia predaja sexu, ak ide o deti. Holandsko a Nemecko povolili určité zisky plynúce z prostitúcie, avšak tieto aktivity sleduje a sú predmetom regulácie. Švédsko zase predaj sexu kriminalizuje.

V štúdii bolo zistené, že v Nemecku sa prostitúcia vyskytuje zďaleka najviac oproti ďalším dvom skúmaným krajinám. Potom nasleduje Holandsko a Švédsko, ktoré má najnižší pomer prostitúcie na obyvateľa. Hoci porovnávacie štatistiky nie sú úplne presné, najväčšia miera prostitúcie v Nemecku je neodškriepiteľná. Nemecko a Holandsko zaviedli v niektorých mestách dodatočné politiky na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, vrátane úplného zákazu pouličnej prostitúcie a predaja sexu osobami mladšími ako 21 rokov. Cieľom bolo zamedziť niektorým formám prostitúcie (pouličnej alebo poskytovanej mladými ľuďmi), ktoré kľúčoví aktéri pokladajú za najčastejšie sa spájajúce s obchodovaním.

Možno teda zhrnúť, že zmeny v regulácii špecifických foriem ziskov plynúcich z prostitúcie vyústili do eliminácie obchodovania v tomto sektore v porovnaní so situáciou v neregulovaných alebo nelegálnych oblastiach. Vzťah medzi dekriminalizáciou ziskov plynúcich z prostitúcie a jej rozšírenia koreluje s tvrdením, že dekriminalizácia, aj keď dobre regulovaná, je v príčinnej súvislosti s vyšším výskytom prostitúcie v populácii. Zníženie počtu prípadov obchodovania sa objavilo v súvislosti so zavedením ostatných legislatívnych nástrojov v neregulovanom alebo nelegálnom sektore, ide najmä o zákaz určitých foriem prostitúcie, kde štáty kriminalizujú osoby, ktoré si sex kupujú a ktoré ho predávajú, teda tých foriem prostitúcie, ktoré súvisia s obchodovaním. Záverom štúdie teda je, že kriminalizácia vykorisťovania za účelom prostitúcie a ziskov z nej plynúcich zostáva dôležitým legislatívnym nástrojom na zníženie dopytu, ktorý je hybnou silou obchodovania s ľuďmi.

Zdroj: Európska komisia