Posolstvo Svätého Otca Františka na 57. svetový deň pokoja

1. január 2024


Umelá inteligencia a pokoj

Na začiatku nového roka, v čase milosti,
ktorú Pán udeľuje každému z nás, by som sa rád obrátil na Boží ľud, na
všetky národy, hlavy štátov a vlád, predstaviteľov rôznych náboženstiev
aj občianskej spoločnosti, a tiež všetkých mužov a ženy našej doby, aby
som im zaželal pokoj.

1. Rozvoj vedy a techniky ako cesta k pokoju


Sväté písmo svedčí o tom, že Boh dal ľudstvu svojho Ducha a „naplnil ho
dôvtipom, vedomosťou a zručnosťou na každú prácu“ (Ex 35, 31). Ľudský
rozum je výrazom dôstojnosti, ktorou nás obdaroval Stvoriteľ, keď nás
stvoril na svoj obraz a podobu (porov. Gn 1, 26) a dal nám schopnosť
slobodne a vedome odpovedať na jeho lásku. Vo vede a technike sa
osobitným spôsobom prejavuje táto, vo svojej podstate vzťahová vlastnosť
ľudského rozumu: sú totiž mimoriadnymi produktmi jej tvorivého
potenciálu.
Druhý vatikánsky koncil v pastorálnej konštitúcii
Gaudium et spes potvrdil túto pravdu, keď vyhlásil, že „svojou prácou a
svojím umom sa človek vždy usiloval zveľaďovať vlastný život“1. Keď sa
ľudia „pomocou techniky“ usilujú o to, aby sa zem „stala dôstojným
príbytkom celej ľudskej rodiny“,2 konajú podľa Božieho plánu a
spolupracujú s jeho vôľou na dokončení stvorenia a na šírení pokoja
medzi ľuďmi. Aj pokrok vedy a techniky, pokiaľ prispieva k lepšiemu
usporiadaniu ľudskej spoločnosti, k rozšíreniu slobody a bratského
spoločenstva, vedie k zlepšeniu človeka a premene sveta.
Právom sa
tešíme a sme vďační za mimoriadne úspechy vedy a techniky, vďaka ktorým
sa podarilo odstrániť nespočetné choroby, ktoré sužovali ľudský život a
spôsobovali veľké utrpenie. Zároveň však technický a vedecký pokrok tým,
že umožňuje vykonávať doteraz nevídanú kontrolu nad realitou, dáva do
ľudských rúk obrovskú škálu možností, z ktorých niektoré môžu ohroziť
naše prežitie a byť nebezpečné pre náš spoločný domov.3
Pozoruhodný
pokrok v nových informačných technológiách, najmä v digitálnej oblasti,
preto predstavuje strhujúce príležitosti i znepokojivé riziká, ktoré
vážne postihujú úsilie o spravodlivosť a harmóniu medzi ľuďmi. Je preto
potrebné položiť si niekoľko naliehavých otázok. Aké budú strednodobé a
dlhodobé dôsledky nových digitálnych technológií? A aký vplyv budú mať
na život jednotlivcov a spoločnosti, na medzinárodnú stabilitu a mier?

2. Budúcnosť umelej inteligencie: medzi prísľubom a rizikom


Pokrok v informačných technológiách a rozvoj digitálnych technológií v
posledných desaťročiach už začal spôsobovať hlboké premeny globálnej
spoločnosti a jej dynamiky. Nové digitálne nástroje menia tvár
komunikácie, verejnej správy, vzdelávania, spotreby, osobných interakcií
a ďalších nespočetných aspektov každodenného života.
Okrem toho
technológie využívajúce množstvo algoritmov môžu z digitálnych stôp
zanechaných na internete získavať údaje, ktoré umožňujú sledovať
mentálne a vzťahové návyky ľudí na komerčné alebo politické ciele, často
bez ich vedomia, a obmedzovať ich vedomé uplatňovanie slobodnej voľby. V
takomto online priestore, ktorý sa vyznačuje informačným preťažením,
môže byť tok údajov skutočne štruktúrovaný podľa výberových kritérií, čo
si používateľ nie vždy uvedomuje.
Musíme pamätať na to, že vedecký
výskum a technologické inovácie nie sú odtrhnuté od reality a nie sú
„neutrálne“, ale podliehajú kultúrnym vplyvom. Keďže sú to plne ľudské
činnosti, v smeroch, ktorými sa uberajú, sa odrážajú rozhodnutia
podmienené osobnými, sociálnymi a kultúrnymi hodnotami každej doby. To
isté platí aj pre dôsledky, ktoré z nich vyplývajú: práve preto, že sú
výsledkom špecificky ľudských prístupov k okolitému svetu, majú vždy
etický rozmer, úzko spojený s rozhodnutiami tých, ktorí navrhujú
experimenty a usmerňujú produkciu k určitým cieľom.
To platí aj pre
formy umelej inteligencie. Vo svete vedy a techniky neexistuje doteraz
jej jednotná definícia. Samotný pojem, ktorý sa v súčasnosti dostal do
bežnej reči, zahŕňa rôzne vedy, teórie a techniky zamerané na
reprodukovanie alebo napodobňovanie kognitívnych schopností človeka. Keď
hovoríme o „formách inteligencie“ v množnom čísle, môže nám to pomôcť
uvedomiť si predovšetkým neprekonateľnú priepasť, ktorá existuje medzi
týmito systémami, nech sú akokoľvek úžasné a výkonné, a ľudskou osobou: v
konečnom dôsledku sú totiž „fragmentárne“ v tom zmysle, že môžu
napodobniť alebo reprodukovať len niektoré funkcie ľudskej mysle.
Použitie množného čísla tiež zdôrazňuje, že tieto veľmi odlišné
zariadenia treba vždy považovať za „sociotechnické systémy“. Ich vplyv
totiž nezávisí len od základnej technológie a jej koncepcie, ale aj od
cieľov a záujmov ich vlastníkov a vývojárov, a tiež od situácií, v
ktorých sa používajú.
Umelú inteligenciu preto treba chápať ako
plejádu rozličných skutočností a nemôžeme a priori predpokladať, že jej
vývoj bude pre budúcnosť ľudstva a mier medzi národmi prínosom. Takýto
pozitívny výsledok bude možný len vtedy, ak preukážeme, že sme schopní
zodpovedne konať a rešpektovať základné ľudské hodnoty, ako sú
„inklúzia, transparentnosť, bezpečnosť, spravodlivosť, dôvernosť a
spoľahlivosť“.4
Nestačí ani predpokladať, že sa tí, ktorí navrhujú
algoritmy a digitálne technológie, zaviažu konať eticky a zodpovedne. Je
potrebné posilniť – alebo v prípade potreby zriadiť – orgány, ktoré by
skúmali vznikajúce etické otázky a chránili práva tých, čo používajú
umelú inteligenciu alebo sú ňou ovplyvnení.5
Obrovský rozvoj
technológií musí byť preto sprevádzaný primeranou formáciou k
zodpovednosti za ich rozvoj. Keď ľudské bytosti podľahnú pokušeniu
sebectva, vlastného záujmu, túžby po zisku a túžby po moci je ohrozená
ich sloboda a mierové spolunažívanie. Preto máme povinnosť rozšíriť svoj
pohľad a v službe integrálneho rozvoja človeka a spoločenosti
nasmerovať vedecko-technický výskum na snahy o mier a spoločné dobro.6

Prirodzená dôstojnosť každého človeka a bratstvo, ktoré nás ako členov
jednej ľudskej rodiny spája, musia byť základom pri vývoji nových
technológií. Musia tiež slúžiť ako nespochybniteľné kritériá na ich
posúdenie ešte pred ich použitím, aby sa digitálny pokrok uskutočňoval
rešpektujúc spravodlivosť a prispieval tak k veci mieru. Technologický
vývoj, ktorý nevedie k zlepšeniu kvality života celého ľudstva, ale
naopak, prehlbuje nerovnosti a konflikty, nemožno nikdy považovať za
skutočný pokrok.7
Umelá inteligencia bude čoraz dôležitejšia. Výzvy,
ktoré prináša, sú nielen technické, ale aj antropologické, vzdelávacie,
sociálne a politické. Sľubuje napríklad úsporu pracovných síl,
efektívnejšiu výrobu, jednoduchšiu dopravu a dynamickejšie trhy, ako aj
revolúciu v procesoch zberu, organizácie a overovania dát. Musíme si byť
preto vedomí rýchlych zmien, ktoré prebiehajú a riadiť ich spôsobom,
ktorý zaručuje základné ľudské práva a rešpektuje inštitúcie a zákony
podporujúce integrálny ľudský rozvoj. Umelá inteligencia by mala slúžiť
tomu najlepšiemu ľudskému potenciálu a našim najvyšším cieľom, nie im
konkurovať.

3. Technológia budúcnosti: stroje, ktoré sa učia samy


Umelá inteligencia založená na technikách strojového učenia (machine
learning), hoci je ešte stále v priekopníckom štádiu, už teraz prináša
prostredníctvom svojich mnohých foriem významné zmeny do štruktúry
spoločností a hlboko ovplyvňuje kultúru, sociálne správanie a budovanie
mieru.
Nové výdobytky, ako je strojové učenie (machine learning)
alebo hlboké učenie (deep learning), vyvolávajú otázky, ktoré presahujú
oblasť technológií a techniky, pričom úzko súvisia s hlbším pochopením
zmyslu ľudského života, základnými procesmi poznávania a schopnosťou
mysle dospieť k pravde.
Napríklad schopnosť niektorých zariadení
vytvárať syntakticky a sémanticky koherentné texty, nie je zárukou ich
spoľahlivosti. Hovorí sa, že sú schopné „halucinovať“, t. j. vytvárať
výroky, ktoré na prvý pohľad vyzerajú hodnoverne, ale v skutočnosti sú
nepodložené alebo prezrádzajú predsudky, z ktorých vychádzajú. Vážny
problém predstavuje používanie umelej inteligencie v dezinformačných
kampaniach, ktoré šíria falošné správy a vedú k rastúcej nedôvere voči
médiám. Ďalšie oblasti, v ktorých predmetné technológie predstavujú
vážne riziká, sú dôverný charakter a vlastníctvo údajov, a tiež duševné
vlastníctvo. K nim sa pridávajú ďalšie negatívne dôsledky v prípade ich
nesprávneho používania, napríklad diskriminácia, zasahovanie do
volebných procesov, nárast monitorovania a kontrolovania v spoločnosti,
digitálne vylúčenie a prehlbovanie individualizmu, čoraz viac
odtrhnutého od spoločenstva. Všetky tieto faktory môžu podnecovať
konflikty a brániť pokoju.

4. Zmysel pre hranice v technokratickej paradigme


Náš svet je príliš rozsiahly, rozmanitý a zložitý nato, aby sme ho
mohli úplne poznať a klasifikovať. Ľudská myseľ nikdy nedokáže vyčerpať
jeho bohatstvo, a to ani s pomocou najdokonalejších algoritmov. Tie
totiž neponúkajú zaručené predpovede budúcnosti, ale len štatistické
priblíženie. Nie všetko sa dá predpovedať, nie všetko sa dá vypočítať.
Napokon „skutočnosť je viac než myšlienka“8 a bez ohľadu na to, aké
úžasné sú naše výpočtové schopnosti, vždy bude existovať nedostupný
zvyšok reality, ktorý sa vymyká akýmkoľvek pokusom o jeho kvantifikáciu.

Okrem toho veľké množstvo dát analyzovaných umelou inteligenciou nie je
samo osebe zárukou nestrannosti. Keď algoritmy extrapolujú informácie,
vždy hrozí, že ich skreslia a budú duplikovať nespravodlivosť a
predsudky prostredia, v ktorom vznikli. Čím sú rýchlejšie a zložitejšie,
tým ťažšie je pochopiť, prečo vyprodukovali určitý výsledok.

„Inteligentné“ stroje môžu vykonávať úlohy, ktoré im boli pridelené,
efektívnejšie, ale účel a zmysel ich činností budú naďalej určovať alebo
umožňovať ľudské bytosti, ktoré majú svoj vlastný svet hodnôt. Riziko
spočíva v tom, že kritériá určitých rozhodnutí budú menej jasné,
zodpovednosť za rozhodovanie bude skrytá a výrobcovia sa môžu vyhýbať
svojej povinnosti konať v prospech spoločenstva. V istom zmysle to
podporuje technokratický systém, ktorý spája ekonomiku s technológiou a
uprednostňuje kritérium efektívnosti, pričom má tendenciu ignorovať
všetko, čo nesúvisí s jeho bezprostrednými záujmami.9
To by nás malo
donútiť premýšľať nad tým, čo sa v dnešnej technokratickej a efektívnej
mentalite často prehliada, no čo je pre osobný a spoločenský rozvoj
rozhodujúce: „zmysel pre hranice“. Ak si ľudská bytosť, ktorá je z
definície smrteľná, myslí, že s pomocou technológii prekročí každú
hranicu, riskuje tým, že v posadnutosti chcieť kontrolovať všetko stratí
kontrolu nad sebou samou. V snahe o absolútnu slobodu sa prepadne do
špirály „technologickej diktatúry“. Uznanie a prijatie hraníc, ktoré sú
človeku ako stvoreniu vlastné, je nevyhnutnou podmienkou na to, aby
dosiahol, či skôr prijal plnosť ako dar. Naopak, v ideologickom kontexte
technokratickej paradigmy, oživovanej prométheovským predpokladom
sebestačnosti, by sa nerovnosti mohli rozrásť nad všetky pomery a
vedomosti a bohatstvo by sa mohli hromadiť v rukách niekoľkých ľudí, čo
by vážne ohrozilo demokratické spoločnosti a mierové spolužitie.10

5. Horúce témy etiky


V budúcnosti by napríklad o spoľahlivosti žiadateľa o hypotéku,
vhodnosti jednotlivca pre isté zamestnanie, pravdepodobnosti recidívy
odsúdeného alebo o práve na získanie politického azylu či sociálnej
pomoci mohli rozhodovať systémy umelej inteligencie. Nedostatočná
diverzifikácia úrovní sprostredkovania, ktoré tieto systémy zavádzajú,
spôsobuje mimoriadnu náchylnosť na určité formy predsudkov a
diskriminácie: systémové chyby sa môžu ľahko znásobiť, čo môže viesť
nielen k nespravodlivosti v jednotlivých prípadoch, ale v dôsledku
domino efektu aj k skutočným formám sociálnej nerovnosti.
Niekedy sa
navyše zdá, že isté formy umelej inteligencie sú schopné ovplyvňovať
rozhodnutia jednotlivcov prostredníctvom vopred stanovených možností
spojených so stimuláciou a demotiváciou, alebo prostredníctvom systémov
na usmerňovanie osobných rozhodnutí na základe istej spracovania
informácií. Tieto formy manipulácie alebo sociálnej kontroly si vyžadujú
starostlivú pozornosť a dohľad, a predpokladajú jasnú právnu
zodpovednosť zo strany výrobcov, užívateľov i štátnych orgánov.

Spoliehanie sa na automatické procesy, ktoré kategorizujú jednotlivcov,
napríklad prostredníctvom využívania všadeprítomného dohľadu alebo
prijatia sociálneho kreditového systému, by mohlo mať tiež hlboké
dôsledky na sociálnu štruktúru a vytvoriť nesprávne zostavené rebríčky
občanov. Takéto umelé procesy zoraďovania by mohli viesť aj k mocenským
konfliktom, keďže sa netýkajú len virtuálnych príjemcov, ale ľudí z mäsa
a kostí. Základné rešpektovanie ľudskej dôstojnosti trvá na odmietnutí
stotožňovania jedinečnej osoby so súborom údajov. Nemožno pripustiť, aby
algoritmy určovali spôsob, akým chápeme ľudské práva, odsúvali do
úzadia základné hodnoty súcitu, milosrdenstva a odpustenia, alebo aby
vylučovali možnosť, že sa jednotlivec zmení a zanechá minulosť.
V
tejto súvislosti sa musíme zamyslieť nad vplyvom nových technológií na
pracovný život: úlohy, ktoré boli kedysi výlučne doménou ľudskej práce,
rýchlo preberajú priemyselné aplikácie umelej inteligencie. Aj v tomto
prípade existuje značné riziko neprimeraného zvýhodnenia niekoľkých na
úkor ochudobnenia mnohých. Keďže rôzne formy technológií prenikajú stále
hlbšie do pracovného prostredia pre medzinárodné spoločenstvo by malo
byť vysokou prioritou rešpektovanie dôstojnosti pracovníkov a významu
zamestnania pre hospodársky blahobyt jednotlivcov, rodín a spoločností,
istota zamestnania a spravodlivej mzdy.

6. Premeníme meče na pluhy?


Pri pohľade na svet okolo nás sa v dnešnej dobe nedá vyhnúť vážnym
etickým otázkam v súvislosti so zbrojárskym priemyslom. Možnosť viesť
vojenské operácie prostredníctvom systémov ovládaných na diaľku viedla k
oslabeniu vnímania ničivých následkov, ktoré spôsobujú, aj k oslabeniu
zodpovednosti za ich používanie, čo prispelo k ešte chladnejšiemu a
odťažitejšiemu prístupu voči nesmiernej tragédii vojny. Výskum nových
technológií v oblasti tzv. smrtiacich autonómnych zbraňových systémov,
vrátane vojnového využitia umelej inteligencie, predstavuje vážny etický
problém. Autonómne zbraňové systémy nikdy nemôžu byť morálne
zodpovednými subjektmi: jedinečná ľudská schopnosť morálneho úsudku a
etického rozhodovania je viac ako zložitý súbor algoritmov a táto
schopnosť sa nedá zredukovať na naprogramovanie stroja, ktorý je síce
„inteligentný“, ale stále je to stroj. Z tohto dôvodu je nevyhnutné
zabezpečiť primeraný, zmysluplný a dôsledný ľudský dohľad nad týmito
zbraňovými systémami.
Nemôžeme tiež ignorovať možnosť, že sa
sofistikované zbrane dostanú do nesprávnych rúk, čo by uľahčilo
napríklad teroristické útoky alebo zásahy zamerané na destabilizáciu
legitímnych vládnych inštitúcií. Skrátka, svet naozaj nepotrebuje nové
technológie, ktoré by prispievali k nespravodlivému rozvoju trhu so
zbraňami a obchodovaniu s nimi a ktoré by podporovali vojnové
šialenstvo. Pritom hrozí, že nielen inteligencia, ale aj samotné srdce
človeka bude čoraz viac „umelé“. Najpokročilejšie technické aplikácie by
sa nemali používať na uľahčenie násilného riešenia konfliktov, ale na
vydláždenie cesty k mieru.
Pozitívnejším spôsobom možno umelú
inteligenciu využiť na podporu integrálneho ľudského rozvoja, kde by
mohla priniesť významné inovácie v poľnohospodárstve, vzdelávaní a
kultúre, zlepšenie životnej úrovne celých národov a národností i rast
ľudského bratstva a sociálneho priateľstva. V konečnom dôsledku mieru
našej ľudskosti odhalí to, ako umelú inteligenciu využijeme na
začlenenie tých najmenších, teda našich najslabších a najnúdznejších
bratov a sestier.
Autenticky ľudský pohľad a túžba po lepšej
budúcnosti nášho sveta vedú k potrebe interdisciplinárneho dialógu
zameraného na etický vývoj algoritmov – algor-etiku –, kde budú cesty
nových technológií usmerňovať etické hodnoty. Etické otázky by sa mali
zohľadňovať už od samého začiatku výskumu, a tiež vo fáze testovania,
návrhu, výroby, distribúcie a marketingu. To je prístup tzv. ethics by
design, v ktorom zohrávajú zásadnú úlohu vzdelávacie inštitúcie a tí, čo
sú zodpovední za rozhodovacie procesy.

7. Výzvy na vzdelávanie


Vývoj technológií, ktoré rešpektujú ľudskú dôstojnosť a slúžia človeku,
má jasné dôsledky pre vzdelávacie inštitúcie a svet kultúry. Znásobením
príležitostí na komunikáciu nám digitálne technológie umožnili
stretávať sa novými spôsobmi. Naďalej však pretrváva potreba uvažovať o
tom, k akému druhu vzťahov nás vedú. Mladí ľudia vyrastajú v kultúrnom
prostredí preniknutom technológiami, a to vedie k diskusii o metódach
výchovy, vyučovania a odbornej prípravy.
Vzdelávanie v oblasti
využívania foriem umelej inteligencie by sa malo zamerať predovšetkým na
podporu kritického myslenia. Je potrebné, aby si používatelia všetkých
vekových kategórií, najmä však mladí ľudia, osvojili kritický prístup
pri používaní údajov a obsahu zhromaždeného na internete alebo
vytvoreného systémami umelej inteligencie. Školy, univerzity a vedecké
spoločnosti sú vyzvané, aby pomohli študentom a odborníkom spoznať
sociálne a etické aspekty vývoja a používania technológií.

Vzdelávanie v oblasti používania nových komunikačných nástrojov by malo
brať do úvahy nielen dezinformácie, falošné správy, ale aj znepokojujúci
návrat obáv, ktoré sa „dokázali skryť a zosilnieť na pozadí nových
technológií“11. Žiaľ, opäť sa ocitáme v situácii, keď musíme bojovať
proti „pokušeniu budovať kultúru múrov, dvíhať múry, múry v srdci, múry
na zemi, aby sme zabránili stretnutiu s inými kultúrami, s inými
ľuďmi“12 a rozvoju mierového a bratského spolužitia.

8. Výzvy na rozvoj medzinárodného práva


Globálny dosah umelej inteligencie jasne ukazuje, že popri
zodpovednosti suverénnych štátov za reguláciu jej používania vo vlastnej
krajine môžu rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní multilaterálnych dohôd a
koordinácii ich uplatňovania a vykonávania13 zohrávať medzinárodné
organizácie. V tejto súvislosti naliehavo žiadam spoločenstvo národov,
aby spolupracovalo na prijatí záväznej medzinárodnej zmluvy upravujúcej
vývoj a používanie umelej inteligencie v jej mnohých podobách. Cieľom
regulácie by samozrejme nemalo byť len predchádzať zlým postupom, ale aj
podporovať dobrú prax, stimulovať nové a kreatívne prístupy a uľahčiť
osobné a kolektívne iniciatívy.14
Pri hľadaní normatívnych
predpisov, ktoré môžu poskytnúť etické usmernenie vývojárom digitálnych
technológií, je napokon nevyhnutné identifikovať ľudské hodnoty, ktoré
by mali byť základom úsilia spoločností o formulovanie, prijatie a
uplatňovanie potrebných legislatívnych rámcov. Pri práci na príprave
etických smerníc pre vývoj foriem umelej inteligencie treba zohľadniť
hlbšie otázky týkajúce sa zmyslu ľudskej existencie, ochrany základných
ľudských práv a úsilia o spravodlivosť a mier. Tento proces etického a
právneho rozlišovania sa môže ukázať ako cenná príležitosť na spoločné
uvažovanie o tom, akú úlohu by mali technológie zohrávať v našich
individuálnych životoch aj v živote spoločenstiev a ako môže ich
používanie prispieť k vytvoreniu spravodlivejšieho a humánnejšieho
sveta. Z tohto dôvodu by sa v diskusiách o regulácii umelej inteligencie
mali zohľadniť hlasy všetkých zainteresovaných strán vrátane
chudobných, marginalizovaných a ďalších, ktorí často zostávajú v
globálnych rozhodovacích procesoch nevypočutí.

* * * * *


Dúfam, že táto úvaha nás povzbudí k tomu, aby pokrok vo vývoji rôznych
foriem umelej inteligencie slúžil v konečnom dôsledku ľudskému bratstvu a
mieru. Nie je to len zodpovednosť niekoľkých ľudí, ale celej ľudskej
rodiny. Pokoj je totiž ovocím vzťahov, ktoré uznávajú a prijímajú
druhého v jeho neodňateľnej dôstojnosti, a tiež výsledkom spolupráce a
angažovanosti v úsilí o integrálny rozvoj všetkých ľudí a všetkých
národov.
Na začiatku nového roka sa modlím za to, aby rýchly rozvoj
foriem umelej inteligencie neprehĺbil mnohé nerovnosti a
nespravodlivosti, ktoré sú už vo svete prítomné, ale aby prispel k
ukončeniu vojen a konfliktov a zmierneniu mnohých foriem utrpenia, ktoré
sužujú ľudskú rodinu. Kiež kresťania, veriaci rôznych náboženstiev a
tiež muži a ženy dobrej vôle svorne spolupracujú s cieľom využiť všetky
príležitosti a čeliť výzvam, ktoré digitálna revolúcia prináša, aby
budúcim generáciám zanechali solidárnejší, spravodlivejší a pokojnejší
svet.

Vo Vatikáne 8. decembra 2023

FRANTIŠEK

_____


1 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Gaudium et spes, 33.
2 Tamže, 57.
3 Porov. FRANTIŠEK: encyklika Laudato si’ (24. máj 2015), 104.
4 FRANTIŠEK: Audiencia pre účastníkov stretnutia „Minerva Dialogues“ (27. marec 2023).
5 Porov. tamže.
6 Porov. Posolstvo výkonnému predsedovi Svetového ekonomického fóra v Davose (12. január 2018).

7 Porov. FRANTIŠEK: encyklika Laudato si’, 194; Príhovor k účastníkom
seminára „Spoločné dobro v digitálnej ére“ (27. september 2019).
8 FRANTIŠEK: apošt. exhortácia Evangelii gaudium (24. novembrr 2013), 233.
9 Porov. FRANTIŠEK: encyklika Laudato si’, 54.
10 Porov. FRANTIŠEK: Príhovor k účastníkom plenárneho zasadania Pápežskej akadémie pre život (28. február 2020).
11 FRANTIŠEK: encyklika Fratelli tutti (3. október 2020), 27.
12 Porov. tamže.
13 Porov. tamže, 170 – 175.
14 Porov. FRANTIŠEK: encyklika Laudato si’, 177.

Z talianskeho originálu Messaggio di Sua Santità Francesco per la LVII Giornata Mondiale della Pace preložila Mária Spišiaková.