Spomíname na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami

Počas uplynulého víkendu sme slávili dva sviatky: Všetkých svätých a Pamiatku všetkých verných zosnulých. Prvý sviatok nám pripomína, že v Bohu všetci žijú a že my s nimi môžeme a máme vytvárať živé spoločenstvo. Veď aj po smrti niektorých členov tvoríme jednu rodinu i jednu Cirkev. Pri hroboch blízkych zvykneme položiť kvet, zapáliť sviečku a pridať modlitbu. Kvet je prejavom vďaky za to, čo pre nás urobili, kým žili, sviečka symbolom ich terajšieho života v Bohu. A modlitba spôsob, ako sa s nimi spojiť. Prvé novembrové dni teda nie sú dňami mŕtvych, ale živých. To je ich najpodstatnejšie posolstvo. A chcú ho v nás oživiť. Najmä preto, aby sme aj my lepšie žili, aby sme si vážili chvíle, ktoré nám zostávajú na prejdenie nášho úseku pozemskej púte.

Modlitba za zosnulých blízkych, priateľov, kolegov...

Pane Ježišu, ľudia, ktorých nám v tejto chvíli kladieš pred zrak, sú už s tebou. Dnes ťa, Pane, prosíme, aby si im ukázal svoje svetlo. Kladieme ti ich do tvojich rúk, Pane, a prepúšťame ich, dávame ti ich. Teraz, Pane, ti chceme obetovať týchto ľudí ako dar. Teraz, keď ti ich obetujeme, prosím ťa, aby si nás uzdravil zo všetkých pocitov viny, ktoré voči ním cítime.

Uzdrav, Pane, aj smútok, kedykoľvek si na týchto ľudí spomenieme. A teraz, Pane, prichá­dzame namiesto týchto ľudí pred teba. V ich mene ťa chceme poprosiť o odpustenie za všet­ko, za čo ťa mali odprosiť, ale to neurobili. Z lásky k týmto ľuďom ťa prosíme, Pane, aby si zhliadol na našu lásku k ním a odpustil im. Daj, nech týchto ľudí zahalí tvoje svetlo, tvoje dokonalé svetlo. Daj, aby nám títo ľudia oddnes spôsobovali iba radosť.

Pane, vzdiaľ od nás putá, ktoré v nás vyvolávajú hnev, putá, ktoré v nás vzbudzujú pocity viny, putá, ktoré nám spôsobujú úzkosť, putá, ktoré nás napĺňajú strachom. 

A teraz, Pane, ti odovzdávame našich zosnulých do tvojich rúk. Prosíme ťa, aby si im dal večný odpočinok a radosť.  Amen.