V nedeľu 1. decembra začína ADVENT – niekoľko tipov ako ho prežiť

Bratislava, 27. 11. 2013

Ak nám spadne z „jasného neba“ do lona niečo krásne a cenné, máme z toho radosť. Častokrát ale nie sme schopní taký nečakaný dar plne prijať a doceniť. Aby sme cenné veci vedeli skutočne prijímať, musíme byť n a ne pripravení. A prípravou je už naša túžba. Odkrýva nové hlbiny našich schopností a mobilizuje našu energiu. Naše sily sa tak spoja a nasmerujú k vytúženému cieľu. Každému z nás sa už určite stalo, že sa chcel do niečoho pustiť, ale nevedel, ako na to. Veľakrát to nakoniec vzdal. To isté platí aj o práci na vlastnom živote, na živote z viery. Niekoľko tipov ako žiť vieru vo všednom živote zhrnul v desaťbodovom programe s názvom „Desatoro pokoja“ pápež Ján XXIII. Je to spiritualita prispôsobená všednému dňu. 

Každý bod sa môže žiť buď jeden deň, jeden týždeň, či jeden mesiac... 

Začať sa dá kedykoľvek. Napríklad práve teraz... 

PRÁVE DNES 

SA BUDEM SNAŽIŤ PREŽIŤ DEŇ, BEZ TOHO, ABY SOM CHCEL VYRIEŠIŤ 

PROBLÉMY CELÉHO SVOJHO ŽIVOTA 

Čo všetko ma dnes čaká! Dnes nebudem uhýbať pred svojimi problémami, nebudem klesať na mysli, budem im hľadieť priamo do očí. Odovzdám seba i so svojimi problémami Bohu a uvedomím si: i dnes sa o mňa stará On. Ide so mnou cez hory i doliny, výšiny i hlbiny. Stačí vždy len krátka modlitba, občasné zamyslenie a pripomenutie. 

PRÁVE DNES 

NEBUDEM NIKOHO KRITIZOVAŤ A NAPRÁVAŤ

Som zodpovedný predovšetkým sám za seba, nie za druhých. Mal by som teda predovšetkým sám na sebe vidieť všetko to dobré, ale i zlé. A mal by som sa, pokiaľ možno, vidieť tak, ako ma vidí Boh. On má o mojom živote najlepší prehľad. Jemu záleží na mne, ale rovnako tak i na ľuďoch v mojom okolí. Teraz je teda pre mňa dôležité Kristovo slovo.“Ako to, že vidíš triesku v oku svojho brata a brvno vo svojom oku nevidíš?“ Práve dnes chcem teda korigovať iba sám seba. 

PRÁVE DNES 

BUDEM ŽIŤ Z ISTOTY, ŽE SOM STVORENÝ PRE ŠŤASTIE 

Sme Boží synovia dcéry. Naše oči pre Boha ale oslepli, naše uši pre Jeho slovo ohluchli, strácame Boží cieľ a zháňame sa výlučne za ľudskými cieľmi. V ušiach nám prestáva znieť Božie volanie. Sme pyšní na to, čo sme a čo chceme. Naše zapchané uši si ale musíme prečistiť, aby sme počuli, k čomu sme povolaní, musíme odvaliť kameň z našich sŕdc, aby sme spoznali, na čo nás Boh stvoril. 

PRÁVE DNES 

VENUJEM ASPOŇ DESAŤ MINÚT DOBRÉMU ČÍTANIU 

Dobé čítanie je pre život duše rovnako dôležité a nutné ako dobrá výživa pre život tela. „Čítajte málo, ale dobre.“ Otváram si pravidelne Božie slovo – Bibliu? 

PRÁVE DNES 

CHCEM SPOZNÁVAŤ PLÁN, KTORÝ MÁ SO MNOU BOH 

Nemusím sa naháňať, ani váhať. Boh pozná moje kroky a ich rýchlosť, pozná moje možnosti. Pôjde so mnou za predpokladu, že sa vydám po Jeho cestách a že vo svojich plánoch ponechám miesto na Jeho dobré zámery. 

PRÁVE DNES 

SA PRISPôSOBÍM OKOLNOSTIAM, BEZ TOHO ABY SOM CHCEL OKOLNOSTI PRISPôSOBIŤ MOJIM PRIANIAM 

Ak si myslím, že ľudia sa vždy musia prispôsobiť mne, premeškám veľa cenných hodnôt pre svoj život. Niečo veľmi cenné mi môže byť darované práve v ľuďoch, ktorí sú mi nesympatickí. 

PRÁVE DNES 

CHCEM KONAŤ DOBRO 

Robiť dobro, pramení v Božej dobrote. Nemusím konať nemožné, môžem robiť len to, čo je v mojich ľudských silách. Jeho dobrota totiž chce pôsobiť i skrze mňa. Urobím iba to, čo je možné, všetko ostatné nechám Bohu. Veď je to Boh, kto dobro dáva i spôsobuje. 

PRÁVE DNES 

UROBÍM DOBRÝ SKUTOK BEZ TOHO, ABY SOM O TOM NIEKOMU POVEDAL 

Ako môžem žiť tak, aby v mojom okolí nepribudlo trochu dobra? 

PRÁVE DNES 

CHCEM PLNIŤ BOŽIU VôĽU 

V živote sa vždy nájde niečo, čo mi spôsobuje viac starostí – nejaký nevyriešený problém, ktorý narastá a skľučuje ma. Preto si určím poradie vecí, ktoré je nutné vybaviť a prednostne urobím niečo konkrétne, do čoho sa mi vôbec nechce, čo už dlho odkladám. Keď sa k tomu nakoniec odhodlám, určite zistím, že mi zrazu zostáva viac času na všetko ostatné. Vždy môžem dôverovať, že Boh mi chce pomôcť, stojí pri mne a ukazuje mi cestu z každej životnej situácie 

PRÁVE DNES 

CHCEM VERIŤ V BOŽIU PROZRETEĽNOSŤ 

Boh o mne vie a stará sa o mňa tak, ako by okrem mňa nebol nikto iný na svete(aj keby okolnosti svedčili o opaku). Boh si ma váži, cení si ma a miluje ma ako svojho milovaného syna a dcéru. 

PRÁVE DNES 

NEBUDEM MAŤ STRACH 

Nebudem mať strach radovať sa zo všetkého krásneho a budem veriť v dobro. Nebudem mať strach pred tým, čo sa mi môže stať. Veď toľkorát sa v Písme pripomína: „Neboj sa, som s tebou, držím ťa za ruku“. Naša často „jesenná nálada“ by sa mala meniť na náladu adventnú. Strach a hrôza by sa mali meniť na očakávanie toho krásneho, čo nám prisľúbil Pán. 

(podľa víra.cz)