Dvadsiata druhá nedeľa cez rok

Bratislava, 03. 09. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

Prvé čítanie     Jer 20, 7-9 

Biblický text:

Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť, uchopil si ma a premohol. Som na posmech celý deň, každý sa mi posmieva. Kedykoľvek hovorím, len kričím: "Násilie a lúpež!" volám. Veď Pánovo slovo mi slúži na hanbu a výsmech celý deň! I myslel som: "Nespomeniem si naň a nebudem viac hovoriť v jeho mene, ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň, zovretý v mojich kostiach; namáhal som sa, aby som to vydržal, no nevládal som. 

Komentár:

• Jeremiáš (hebr. Jirmejáh i Jirmejáhú = »Jahve, povýš« alebo »Jahve povyšuje«) sa narodil v Anatote (asi 5 km na severovýchod od Jeruzalema) okolo r. 650 pred Kr. ako syn kňaza Chilkiáša [Helkiáša] z Benjamínovho rodu (porov. Heriban - Úvod do PS.). Ako prorok pôsobil v najkritickejšom období dejín Júdskeho (Južného) kráľovstva za vlády Jošiáša až Sidkiáša [Sedekiáša]: dovedna 41 rokov.
• Náš úryvok je začiatok Jeremiášovho vyznania (20, 7 – 18), kde prorok hovorí o „ťarche“ Božieho povolania. Keby sme čítali stať ďalej, zistili by sme, že prorok nezostáva pri náreku, ale prechádza k nádeji a ku chvále Boha. Sloveso „zvádzal si ma“ treba chápať ako „presvedčil si ma“.
• Jeremiáš ohlasoval pustošenie, ktoré spôsobili Babylončania. 

Druhé čítanie   Rim 12, 1-2 

Biblický text:

Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. 

Komentár:

• 12. kapitolou začína parenetická (povzbudzujúca) časť listu Rim. V týchto úvodných veršoch sa hovorí o tom, že tak ako Ježiš obetoval seba, aj kresťan má prinášať seba na obetu – v gr. texte prinášajte svoje telá telo=znamená celého človeka. Byť kresťanom znamená isté „zasvätenie sa“ Bohu. Poznávať Božiu vôľu a snažiť sa podľa nej žiť.
• Výsledkom takéhoto „zasvätenia“ sa Bohu je aj to, že kresťan nežije podľa „hlasu sveta“, ale vie kráčať aj proti prúdu... 

Evanjelium      Mt 16, 21-27 

Biblický text:

Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.  Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. 

Komentár:

• Príbehom dnešného evanjelia začína nová časť Mt, kde sa hovorí o Ježišovom utrpení a smrti. Minulú nedeľu sme čítali o Petrovom vyznaní, že Ježiš je Mesiáš, syn Boží (Mt 16, 16). Dnešný úryvok nás učí o tom, že Mesiáš musí trpieť. Ježiš začína hovoriť o tom, že musí ísť do Jeruzalema. Sloveso musí v evanjeliách často ukazuje na Božiu vôľu. Je to teda Božia vôľa, že Mesiáš musí trpieť.
• Zaujímavé je to, že ja Peter má ťažkosti prijať túto víziu trpiaceho Mesiáša.
• Tvrdé vyjadrenie: „Choď mi z cesty, satan!“ treba vysvetľovať tak, že Peter, podobne ako Satan chce odradiť Ježiša od cesty utrpenia. Iné podobnosti medzi Petrom a Satanom netreba hľadať.
• „Choď mi z cesty“ – nie príliš šťastný preklad – Ježiš chcel povedať Petrovi, že nemá kráčať pred ním – ukazovať mu cestu, ale za ním – nasledovať ho! 

Záver: Ako prvé čítanie z Jeremiáša, tak aj Evanjelium prinášajú myšlienky, že vernosť Božiemu povolaniu nutne prináša príkoria a ťažkosti. Našim cieľom nie je vyhnúť sa im za každú cenu, ale nasledovať Krista.