Dvadsiata ôsma nedeľa cez rok

Bratislava, 14. 10. 2018

Ponúkame biblické čítania a krátek komentáre k nim:

1. čítanie Múdr 7,7-11 

Biblický text:

Preto som sa modlil: Bol mi daný rozum. Prosil som a vošiel duch múdrosti do mňa. Cenil som ju nad žezlá a tróny, bohatstvo za nič pokladal som v porovnaní s ňou.  Ani drahokam som nestaval jej na roveň lebo všetko zlato vedľa nej je iba trocha piesku, striebro sa popri nej len za blato pokladá.  Väčšmi som ju miloval než zdravie a než krásu a dal som jej prednosť pred svetlom, len aby som ju mal, lebo nikdy nevyháša svetlo, ktoré vyžaruje ona.  Súčasne s ňou dostal som aj iné dobrá, skrz jej ruky nesčíselné bohatstvo. 

Komentár: 

Kniha Múdrosti sa pripisuje kráľovi Šalamúnovi. Ide však o literárnu fikciu ako v prípade iných kníh napísaných na spôsob pseudoepigrafie[1]. Po grécky ju napísal anonymný helenistický Žid žijúci v Egypte, pravdepodobne v Alexandrii, centre helenizmu a židovskej diaspóry. Svedčia o tom najmä tieto skutočnosti:

• že dobre pozná grécko-helenistickú kultúru (reč, filozofiu, náboženstvo, inštitúcie atď.),
• že používa Bibliu v gréckom preklade Septuaginty,
• že má veľký záujem o Egypt a pod.

Knihu napísal niekedy v r. 80-30 pred Kr. Kniha múdrosti je teda najmladším spisom Starého zákona. Privádza čitateľa priamo na prah novozákonných spisov. V 1 Kr 3,4-14 je opísaný Šalamún, nastupujúci na trón[2]. Šalamún si žiadal od Boha múdrosť. To sa Pánovi zapáčilo a dal mu aj ostatné dary. (Niečo podobné, ako keď čítame Mt 6,33: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“)  Náš čítaný úryvok je modlitbou. Hodnota múdrosti spočíva v tom, že pravá múdrosť pochádza od Boha. 

2. čítanie Hebr 4,12-13

Biblický text:

Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.  A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať. 

Komentár:

List Hebrejom začína hymnicky: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet.“   (Hebr 1,1-2). Verše nášho úryvku sú akoby ozvenou týchto slov. Je to hymnus na účinnosť Božieho slova. Týmto hymnom končí prvá, hlavná časť listu. Spôsob, ktorým autor velebí Božie slovo je starozákonný. SZ pozná podobné výroky napr. Jer 23,29: „Či nie je moje slovo ako oheň - hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?“ Alebo Múdr 18,15n: „...zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovského trónu, ako tvrdý bojovník doprostriedka zeme, odsúdenej na záhubu. Nieslo ostrý meč: tvoj rozkaz nezvratný;...“

Dvojsečný meč je metafora, ktorá znázorňuje Božie slovo ako sudcu, ktorý pohýna človeka, aby vo svojom vnútri rozlišoval čo je dobré a čo je zlé a aby sa rozhodol pre dobré. 

Evanjelium Mk 10,17-30 

Biblický text:

Keď sa vydával na cestu, k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?  Ježiš mu odpovedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh.  Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!  Ale on mu povedal: "Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti."  Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: "Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!"  On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.  Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: "Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!"  Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: "Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva!  Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva."  Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: "Kto potom môže byť spasený?"  Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné."  Tu sa ozval Peter: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou."  Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia,  aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.  

Komentár: 

Úryvok má v podstate tri časti: stretnutie s bohatým človekom, poúčanie učeníkov o probléme bohatstva a prísľub tým, ktorí budú Ježiša nasledovať.

• Ježiš sa stretol s bohatým človekom. Túto epizódu majú aj ostatní synoptici. Podľa Mt 19 to bol mladík (neaniskos)[3], podľa Lk 18 to bol vznešený muž (archón). Pokľaknutím prejavil úctu Ježišovi. O pokľaknutí pred Ježišom sa u Mk hovorí už len v súvislosti s malomocným v 1.kapitole, ktorý prosí o uzdravenie.
• Ježiš nesúhlasí s oslovením „učiteľ dobrý“ nie je celkom jasné prečo. Nakoľko adjektívum „dobrý“ sa používa aj v Tóre a to v iných spojeniach ako iba v spojení s Bohom. Preto niektorí navrhujú preklad agathos  ako „milostivý“ miesto „dobrý“.
• Výpočet príkazov Desatora tu nie je úplný. Netreba v tom vidieť úmysel „vyberať dôležitejšie“.
• „Toto všetko som zachovával od svojej mladosti“ Táto poznámka robí ťažkosti vzhľadom na Mt 19,22, kde ide o „mladíka“.
• „Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: "Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" Ježiš obdivuje čestnosť človeka, ktorý celý svoj život zachovával Desatoro. Zároveň však k „nasledovaniu“ mu ešte jedno chýba. (U Mt sa hovorí – ak chceš byť dokonalý...). Poklad v nebi sa spomína v Mt 6,19-21 (Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú.  V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.  Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.)
• „On pri tomto slove zosmutnel“ stygnazein sa u Mk používa len na tomto mieste a znamená zosmutnieť, zblednúť, byť vydesený – nedokázal odpovedať na Ježišovo pozvanie k nasledovaniu.
• Potom nasleduje poučenie pre Ježišových učeníkov: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ chrémata – bohatstvo – silnejšie ako iba majetky ktémata. Bohatstvo sa stáva prekážkou preto, lebo človek mu venuje svoje snaženie a nemôže urobiť stredom svojho záujmu Božie kráľovstvo.
• „Učeníci sa nad jeho slovami zarazili“ Ich údiv môže pochádzať zo všeobecného presvedčenia, že predsa bohatstvo je znamením Božieho požehnania!
• „Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva“: kamélon (ťava) niektoré rukopisy majú  kamilon (lano). Treba dať prednosť prvému zneniu. Ani „ucho ihly“ ako bočná brána v Jeruzaleme sa nepodarilo historicky dokázať.  Hyperbola (nadsadenie) má ilustrovať, že boháčovi je skutočne ťažké dostať sa do Božieho kráľovstva.
• Ďalší úžas učeníkov privádza k tomu, aby si položili otázku „Kto potom môže byť spasený?“ Jediná správna odpoveď je tá, že spása je dar od Boha, teda nedá sa získať iba ľudským výkonom.
• Vyjadrenie sv. Petra „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou“ je vlastne protikladom ku konaniu bohatého človeka, ktorý nedokázal opustiť majetok a nasledovať Ježiša.
• Keď porovnáme výpočty vo v 29. a vo v 30 – tam chýba „otcov“ – ak to nie je chyba opisovača, tak to znamená, že pre tých, čo sa snažia plniť vôľu Božiu je aktuálny len jeden otec – Boh – podobne je to v Mt 23,9.
• Nedeľňajšie evanjelium neobsahuje posledný verš, ktorý sa však niekedy priraďuje  k perikope: „A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“ Výrok sa nachádza aj v Lk 13,30 aj v Mt 20,16. Znamená, že príchod Božieho kráľovstvá spôsobí zmenu v hodnotovom systéme ľudí. 

Záver: Bohatstvo môže byť reálnou prekážkou pre toho, kto chce byť Ježišovým učeníkom. Ježiš radí obrátiť rebríček hodnôt: Hľadať najskôr Božie kráľovstvo....