Jedenásta nedeľa cez rok

Bratislava, 17. 06. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Ez 17, 22-24 

Biblický text:

Toto hovorí Pán: "Ja vezmem z vrcholca vysokého cédra a zasadím; odlomím útly konárik z jeho výhonkov a zasadím na vysokej a povznesenej hore.  Na vysokej hore Izraela ho zasadím, vyženie vetvy, urodí ovocie a bude veľký strom, takže bude pod zasadím bývať všetko vtáctvo rozličných druhov; v tieni jeho vetiev budú bývať.  Vtedy poznajú všetky stromy poľa, že ja, Pán, som ponížil vysoký strom a vyvýšil som ponížený strom, vysušil som zelený strom a do kvetu som doniesol suchý strom. Ja, Pán, som to povedal a splnil."  

Komentár:

• Ezechiel (hebr. Jechezkél = »Boh posilňuje« alebo »Boh je silný«) bol v mladých rokoch súčasníkom proroka Jeremiáša. Po vyplienení Jeruzalema r. 597 pred Kr. bol ako jeruzalemský kňaz s kráľom Jójakinom a s mnohými poprednými Židmi deportovaný do Babylonie Tam ho v piatom roku zajatia (r. 593 pred Kr.) Boh zvláštnou víziou povolal za proroka, aby sa venoval náboženským potrebám zajatcov, aby ich viedol, napomínal a potešoval. Ezechiel sa svojimi prorockými výrokmi obracia na spoluzajatcov v Babylone v dvoch časových obdobiach babylonského zajatia: pred konečným pádom Jeruzalema (r. 597-587/6 pred Kr.) a po ňom (r. 587/6-572 pred Kr.). Keďže sa prví zajatci utešovali nádejou na skorý návrat, lebo vraj Boh nemôže dopustiť záhubu svätého mesta a chrámu, Ezechiel ich upozorňuje, že Božím súdom a trestom za hriechy bude práve pád Jeruzalema (porov. hl. 4 - 24). Zároveň však oznamuje, že Boh potrestá aj národy, ktoré uponížili Izrael, aby poznali, že on je Boh (porov. hl. 25 - 32). Po páde Jeruzalema prorok posilňoval zajatcov vo viere a v dôvere k milosrdnému Bohu, ktorý obnoví svoj národ, Jeruzalem a chrám, sídlo Božieho kráľovstva (porov. hl. 40 - 48).
• Náš úryvok hovorí o tom, že Dávidovská dynastia nemôže končiť smrťou kráľa Sedekiáša. Boh sľúbil Dávidovi, že jeho trón bude trvať naveky. „Halúzka z vysokého cédra“ symbolizuje potomstvo zajatého kráľa Joakina. Nič presnejšie tu nie je uvedené. Nejde tak o obnovenie a zachovanie politického útvaru, ako o predpoveď kráľovstva Syna Dávodovho, ktoré nebude z tohto sveta. 

2. čítanie 2 Kor 5, 6-10 

Biblický text:

Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána;  lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní.  Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.  A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu.  Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.  

Komentár:

• Tento Pavlov list podnietili mimoriadne okolnosti, lebo jeho prvý list korintským veriacim vyvolal napätie medzi Korinťanmi a Apoštolom. Pre správne pochopenie polemického a apologetického tónu a obsahu Druhého listu Korinťanom treba najprv na základe údajov tohto spisu zrekonštruovať vývin udalostí a celkovú situáciu v korintskom cirkevnom spoločenstve, ktoré tvoria pozadie tohto listu. 
• Do Korintu medzi kresťanov prišli judaistickí misionári. Vyhlasovali sa za apoštolov, predkladali odporúčajúce listy, vystatovali sa mimoriadnymi charizmatickými darmi a všemožne sa snažili zdiskreditovať pred veriacimi Pavla a jeho apoštolskú autoritu. Pavol v snahe zabrániť ich škodlivému vplyvu a obnoviť poriadok urobil z Efezu »bleskovú návštevu« do Korintu. Nepodarilo sa mu však presvedčiť korintských veriacich, aby týchto agitátorov odmietli, dokonca sa s Korinťanmi dostal do ostrej polemiky. 
• Náš úryvok je z 5. kapitoly, kde sv. Pavol hovorí o nádeji kresťana na budúcnosť s Kristom. Pozemský život Pavol nazýva „vyhnanstvom“ – ďaleko od Krista. Na konci príde „videnie Boha“, ktoré nahradí vieru. Táto skutočnosť je pre kresťana  motiváciou „páčiť sa“ Pánovi, aby obstál pred súdnou mocou Krista. 

Evanjelium Mk 4, 26-34 

Biblický text:

Ďalej hovoril: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme;  či spí alebo vstáva, v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie.   Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase.  A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva."  A pokračoval: "K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme?  Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,  ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky."  V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať.  Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil. 

Komentár:

• 4. a 5. kapitola Mk obsahuje podobenstvá a zázraky pri Genezaretskom jazere. Náš úryvok obsahuje podobenstvá o Božom kráľovstve (Božie kráľovstvo bolo naznačené u Ez v 1. čítaní)
• Prvé podobenstvo je o siatine, ktorá rastie sama. Naznačuje nám, že Boh robí všetko sám, nezávisle na ľudskej snahe. Tento aspekt Božieho kráľovstva je útechou pre učeníkov – nádejou tam, kde ich sily nestačia.
• Druhé podobenstvo o horčičnom semiačku znázorňuje iný aspekt Božieho kráľovstva – účinky Ježišovho posolstva sú mohutné. Nazačiatku je slabé ohlasovanie z Ježišovho poverenia. Na konci je cirkev, žijúca medzi všetkými národmi sveta.
• Posledné verše úryvku naznačujú, že Ježiš povedal ešte viacej podobenstiev, ako máme zaznačené v knihe Mk. Fakt, že Ježiš svojim učeníkom podobenstvá aj vysvetlil je vyzdvihnutím jeho nasledovateľov. 

Záver: Dnes sa veľa hovorí o civilizačných chorobách... rakovina, infarkt, stres, .... mohli by sme spomenúť ešte jednu:   - nerozlišovanie podstatného od nepodstatného. Moderný človek za dôležité považuje hocičo. Na hodnoty ducha nejako nezostáva priestor...   

Často sa sťažujeme, že s vierou je to slabé.... Rast viery - „mechanizmus“ popisuje dnešné evanjelium.... horčičné zrnko. Či človek spí, či pracuje ono rastie, my o tom ani nemusíme vedieť. Musíme ale vytvárať predpoklady, lebo by sme ho mohli udusiť... Preto je tak potrebná modlitba, náboženský život v rodine, sv. omša, spoveď a nie len príležitostne.  Je potrebné starať sa o svoj duchovný život, o duchovný život svojich detí, hľadať pravdu a deliť sa s ňou, inak to nejde...  Prijmime túto radu Ježiša, ktorú nám naznačil v dnešnom podobenstve.