Príhovor pápeža Františka na Sviatok sv. rodiny

Vatikán 1. januára (RV) V záverečný deň roka, ktorý bol tentoraz zároveň sviatkom Svätej rodiny, sa Svätý Otec na poludnie prihovoril veriacim na Námestí sv. Petra myšlienkami o úlohe rodiny vytvárať harmonické prostredie pre rast detí podľa vzoru Svätej nazaretskej rodiny.

Rodiny povzbudil, aby nikdy nestrácali nádej na nové vykročenie vpred za pomoci Božej milosti: „Niet takej rodinnej situácie, ktorej by bola zamedzená táto nová cesta znovuzrodenia a vzkriesenia. A zakaždým, keď sa rodiny, i tie zranené a poznačené krehkosťou, zlyhaniami či ťažkosťami, vrátia k zdroju kresťanskej skúsenosti, otvoria sa nové cesty a netušené možnosti.“

-

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto prvú nedeľu po Vianociach slávime sviatok Svätej nazaretskej rodiny. Evanjelium nás pozýva zamyslieť sa nad skúsenosťou, ktorú prežívali Mária, Jozef a Ježiš, keď spoločne ako rodina rástli vo vzájomnej láske a v dôvere v Boha. Výrazom tejto dôvery je obrad, ktorým Mária a Jozef obetovali syna Ježiša Bohu. Evanjelium hovorí: «Priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi» (porov. Lk 2,22), tak ako kázal Mojžišov zákon. Ježišovi rodičia idú do chrámu, aby potvrdili, že syn patrí Bohu a že oni sú ochrancami jeho života, nie jeho vlastníkmi. Toto je dôvod na zamyslenie sa. Všetci rodičia sú ochrancami života svojich detí, nie ich vlastníkmi, a majú im pomáhať rásť, dozrievať.

Táto udalosť chce zdôrazniť, že iba Boh je Pánom života jednotlivcov i rodín; všetko dostávame od neho. Každá rodina je povolaná k tomu, aby uznala toto prvenstvo, a aby ochraňovala a vychovávala deti k tomu, aby sa otvorili Bohu, ktorý sám je prameňom života. Z tohto pochádza i tajomstvo vnútornej mladosti, o ktorom v Evanjeliu svedčí paradoxne práve starecká dvojica: Simeon a Anna. Staručký Simeon, inšpirovaný Duchom Svätým, zvlášť hovorí o dieťati Ježišovi nasledovne: «On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať […], aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc» (v. 34-35).

Tieto prorocké slová odkrývajú, že Ježiš prišiel, aby urobil koniec falošným predstavám, ktoré si vytvárame o Bohu a tiež o nás samých; aby „protirečil“ svetským istotám, o ktorých si myslíme, že sú našou oporou; aby nás „znovu oživil“ pre napredovanie opravdivou ľudskou a kresťanskou cestou, založenou na evanjeliových hodnotách. Niet takej rodinnej situácie, ktorej by bola zamedzená táto nová cesta znovuzrodenia a vzkriesenia. A zakaždým, keď sa rodiny, i tie zranené a poznačené krehkosťou, zlyhaniami či ťažkosťami, vrátia k zdroju kresťanskej skúsenosti, otvoria sa nové cesty a netušené možnosti.

Dnešný evanjeliový príbeh hovorí o tom, že Mária a Jozef, «keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol» – hovorí evanjelium – «a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom» (v. 39-40). Veľkou radosťou pre rodinu je rast jej detí, všetci to vieme. Oni sú určené na to, aby sa rozvíjali a silneli, aby nadobúdali múdrosť a prijímali Božiu milosť, presne tak, ako to bolo v prípade Ježiša.

On je skutočne jedným z nás: Boží Syn sa stáva dieťaťom, prijíma to, že musí rásť, silnieť, je plný múdrosti a Božia milosť je na ňom. Pre Máriu a Jozefa bolo radosťou pozorovať toto všetko u ich syna. A toto je poslanie, na ktoré je rodina zameraná: vytvárať priaznivé prostredie pre harmonický a plnohodnotný rast detí, aby mohli žiť dobrým životom, hodným Boha a prínosným pre svet.

Toto je žičenie, ktoré dnes adresujem všetkým rodinám a spájam ho so vzývaním Panny Márie, Kráľovnej rodiny.

Preložila: Slovenská redakcia VR, zdroj tk kbs