Sedemnásta nedeľa cez rok

Bratislava, 30. 07. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie 1 Kr 3,5.7-12  

Biblický text: 

V Gabaone sa Pán v noci vo sne zjavil Šalamúnovi a Boh povedal: "Žiadaj si, čo ti mám dať!" Šalamún odpovedal: "Ty si môjmu otcovi Dávidovi preukázal veľkú priazeň, pretože kráčal pred tebou verne, spravodlivo a so srdcom obráteným k tebe. A túto priazeň si mu zachoval, veď si mu dal syna, ktorý sedí na jeho tróne, ako je tomu dnes. Teraz však, Pane, môj Bože, ty si ustanovil svojho sluhu za kráľa namiesto môjho otca Dávida. Ale ja som malý chlapec, neviem, čo si počať. A pritom stojí tvoj sluha uprostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, ľudu početného, ktorý pre množstvo nemožno spočítať ani odhadnúť. Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým. Veď ktože by (ináč) mohol spravovať tento tvoj početný ľud?" Pánovi sa páčilo, že si Šalamún žiadal túto vec. Preto mu Boh povedal: "Pretože si si žiadal túto vec a nežiadal si si dlhý vek, ani si si nežiadal bohatstvo, ani si nežiadal život svojich nepriateľov, ale si si žiadal chápavosť, aby si pochopil právo, urobím ti podľa žiadosti: Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé, takže tebe podobného nebolo pred tebou a takého, ako si ty, nebude ani po tebe. 

Poznámka ku Knihe Kráľov (Heriban) 

Po obsahovej stránke sú Knihy teologickou úvahou o troch po sebe nasledujúcich obdobiach biblických dejín, v ktorých vládli nad izraelským národom králi. Tematicky ich tvoria dejiny kráľa Šalamúna a rozdelenia jednotného kráľovstva na Izraelské a Júdske až po zánik Izraelského kráľovstva a dejiny Júdskeho kráľovstva až po babylonské zajatie. Knihy kráľov majú medzi starozákonnými dejepisnými knihami privilegované miesto, lebo sú v nich správy o politickej, spoločenskej a najmä o náboženskej situácii Izraelského a Júdskeho kráľovstva v rámci súvekých dejín Blízkeho východu. Z náboženskej stránky ide o historické obdobie ustavičných bojov medzi obrancami monoteizmu a šíriteľmi modloslužby, keď pôsobili najväčší proroci (Eliáš, Elizeus, Amos, Ozeáš, Izaiáš, Jeremiáš a už začínal svoju činnosť Ezechiel). Je to však aj obdobie kultúrneho a literárneho rozkvetu, z ktorého pochádzajú mnohé biblické spisy a iné písomné pamiatky. 

Komentár: 

• Kráľ Dávid vojnami upevnil kráľovstvo. Jeho syn Šalamún ho vnútorne upevnil – na to potreboval múdrosť, ktorú v čítanom úryvku žiada od Boha.
• Za zamyslenie stojí fakt, že Šalamún nežiadal od Boha nejakú teoretickú múdrosť, ale múdrosť výsostne praktickú (Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým.) 

2. čítanie Rim 8,28-30  

Biblický text: 

Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil. 

Komentár podľa www.pastorace.cz 

Verše 29-30 prakticky rozvádějí a vysvětlují myšlenky V 28. Poznal - předurčil - povolal - ospravedlnil - uvedl do spásy - to je tzv. "zlatý řetězec". Tento řetězec přibližuje, jak se uskutečňuje spása. Není to ale výměr toho, kdo bude a kdo nebude spasen, otázky typu "jak to, že ke spáse jsou určeni jen někteří" by nesvědčily o dobrém pochopení textu. Když si totiž uvědomíme, že základní struktura víry a spásy je, že Bůh nabízí a člověk odpovídá, je zřejmé, že tu nemůže jít o nějakou absolutní Boží svévoli, která by jen tak pro nic za nic jedny zvýhodňovala druhé zatracovala. Jistě, Bůh je ve svém daru spásy svobodný, ale tento svobodný Bůh je láska, jak dosvědčuje Písmo. S velkým důrazem tedy tento text ukazuje, že celý proces spásy je Boží dílo, tkvící v jeho věčném úradku ("ty, které napřed poznal"), že je to tedy něco v lásce zamýšleného a vedeného ke zdárnému konci, ne nejistý, náhodný proces. Není třeba nikoho z lidí považovat za ne-předurčeného, ale je třeba také vědět, že jsou ti, kteří Boha nemilují, kteří vůbec nebo zatím na Boží nabídku lásky nepřistoupili, nebo kteří ušli kus cesty podle láskyplného Božího plánu, ale nakonec nechtěli být ve shodě s obrazem Syna. Krátce: člověk má možnost být jedním z mnoha Ježíšových bratří, tato možnost tkví ve věrném Božím úradku a kdo to chápe a staví na tom, nemusí se bát, protože vše mu prospívá ke spáse (k dobrému).

Ve verších 18-27 Pavel mluví o tom, jak celé stvoření úpěnlivě očekává budoucí slávu. I my, kteří jsme už přijali závdavek této slávy, uvnitř sténáme (8,23) pod vlivem samotného Ducha, který se v nás přimlouvá nevyslovitelným lkáním, aby se dovršil Boží plán spásy a oslavení (8,26-27). Na pomoc nám nepřichází pouze Duch, ale dokonce vše: všechno nám totiž napomáhá k dobrému (8,28), tedy i utrpení nynějšího času (8,18)! Za tím vším stojí totiž plán Boží prozřetelnosti, která neúnavně přivádí vše k dobrému cíli, takže dokonce i to negativní přispívá k něčemu pozitivnímu! Bůh je totiž tak mocný, že i “zlé a negativní” dokáže použít k dobrému. Tuto prozřetelnost nesmíme zaměnit s fatalismem a “již pevně daným osudem”: proto Pavel hovoří o tom, že vše napomáhá k dobrému těm, kdo milují Boha, tedy těm, kdo se svobodně rozhodli pro Boha a jeho záměry (Bůh nevnucuje svoje dary!). Aby se předešlo nedorozumění, že se jedná o lásku z naší iniciativy, Pavel neopomíjí dodat, že jsme byli napřed vyhlédnuti a povoláni (v. 28.30; toto předurčení ke spáse nemáme chápat exkluzivně, ale inkluzivně: Bůh nechce jen spásu některých, ale všech, jak čteme v 1 Tim 2,3-4). Bůh nás nejen předurčil, ale také povolal, ospravedlnil, uvedl do slávy. Může zarazit, že všechna tato slovesa jsou v minulém čase: pro Pavla je však spása už teď přítomná, už teď smíme prožívat předchuť budoucí slávy díky “prvotinám Ducha” (8,23). Tato spása je prozatím jen v zárodku, jednou se má uskutečnit a projevit v plnosti (8,18).

Boží plán spásy-oslavení se uskutečňuje navzdory (nebo právě díky) utrpení, zmatku a prázdnotě nynějšího času: toto vše totiž napomáhá k dobrému čili k plnému oslavení (tím rozumějme vysvobození z “otroctví zániku”, přetékající život ve společenství s Bohem). A oslavení znamená přijetí podoby vzkříšeného Krista, Živého (v. 29). 

Evanjelium Mt 13,44-52  

Biblický text: 

Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnú ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?" "Áno," odpovedali. A on im povedal: "Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré." 

Komentár:

• Tento úryvok Mt evanjelia sa dá rozdeliť na 4 časti: tri podobenstvá (poklad, perla, rybolov) a záver reči v podobenstvách.
• Podobenstvo o poklade – kontext Prísl 2, 4-5: „...ak ju budeš hľadať ako strieborniak a sliediť za ňou ako za skrytými pokladmi, vtedy porozumieš bázni pred Pánom a získaš Božie poznanie.“ Božie kráľovstvo= niečo veľmi cenné je ukryté medzi nami, nepoznané.
• Podobenstvo o perle – tu treba upresniť preklad: Božie kráľovstvo sa nepodobá kupcovi, ale jeho konaniu!
• Podobenstvo o rybolove – toto podobenstvo je príbuzné s podobenstvom o pšenici a kúkoli – teda o rozdelení „dobrých“ od „zlých“, ktoré prináleží Bohu. Bude vykonané na konci čias.
• Záver reči o podobenstvách: Obsahuje o.i. isté prepojenie učeníka a zákonníka. Vysvetlenie môžeme hľadať vo svetle Sir 39, 1-3: „Mudrc skúma múdrosť všetkých predkov a zapodieva sa náukou prorokov. Má v pamäti, čo kedysi rozprávali slávni muži, a mysľou preniká do zvratov múdroslovných výpovedí. Preskúmava tajnosti múdrych výrokov a zapodieva sa záhadami múdroslovných výpovedí.“ Zákonník je prototypom človeka, ktorý hľadá zmysle podobenstiev. Pochopenie Ježišových podobenstiev je podmienkou k nasledovaniu.

Záver: Nie je azda človeka, ktorý by nehľadal zmysel svojho života. Niekto sa uspokojí s malom, zastane pri tom a nehľadá ďalej. Iní si položí vyšší cieľ a keď ho dosiahne, myslí si, že už dosiahol od života všetko. Kde hľadať správnu hranicu ľudských túžob, aby sme neživorili, ale plno-hodnotne žili?

Ježiš Kristus nám dnes ukazuje na to, čo máme hľadať, o čo máme usilovať. Je to nebeské kráľovstvo.

A že to má byť hľadanie s následným radikálnym rozhodnutím na celý život, o tom svedčí podobenstvo o perle. Kupec, ktorý hľadá vzácne perly, je ochotný vzdať sa všetkého, len aby mohol vlastniť tú najcennejšiu perlu. V jeho konaní je radikálnosť, ktorú vyvoláva túžba vlastniť, mať to, čo je v jeho očiach najcennejšie.

Ak si človek s podobnou radikálnosťou zvolí za zmysel svojho života niečo pozemské, a obetuje pre to všetko, môže sa z neho stať slávny muzikant, maliar, vedec, športovec. To je však všetko dočasné. Kto si však s rovnakou radikálnosťou zvolí nebeské kráľovstvo, môže sa stať slávnym muzikantom, maliarom, vedcom či športovcom, ale navyše obohatí svoj život o nový rozmer, ktorý bude zásadne skvalitňovať jeho ľudský život a prerastie do večnosti.