Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 26. apríl 2024, piatok
 

Štvrtá nedeľa cez rok

Bratislava, 28. 01. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim: 

1. čítanie Dt 18,15-20 

Biblický text:

Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj  celkom tak, ako si si žiadal od Pána, svojho Boha, na Horebe, v čase zhromaždenia, keď si povedal: "Nechcem ďalej počúvať hlas Pána, svojho Boha, a hľadieť na tento velikánsky oheň, aby som nezomrel!"  A Pán mi povedal: "Dobre vraveli všetko.  Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov, ako si ty, svoje slová vložím do jeho úst a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.   Kto však nebude počúvať na jeho slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, na tom sa ja pomstím.  Prorok však, ktorý by sa opovážil hovoriť v mojom mene, čo som mu nekázal ohlasovať, alebo ktorý bude hovoriť v mene cudzích bohov nech zomrie!"  

Komentár:

  • Deuteronómium, 5. kniha Mojžišova: Tento spis obsahuje pokyny, ktoré dáva Boh Mojžišovi "na Moabských stepiach" (porov. Nm 33,50-56), sú prípravou na Mojžišove reči (porov. Dt 1,1 - 4,43; 5,1 - 28,69; 29,1 - 30,20). Deuteronómium je spis náboženskej obnovy, ako o tom svedčí objavenie "Knihy zákona" v 2 Kr 22,8 (porov. Dt 30,10; 31,26), ktorá bola pravdepodobne jeho prvým písaným dokumentom. Mojžišove reči sú presvedčivé, lebo v nich kladie dôraz na teológiu vyvolenia a teológiu zmluvy, ktorá preniká celým Deuteronómiom.
  • Náš úryvok hovorí o tom, že Pán vzbudí Izraelu proroka, ktorý bude tlmočiť Pánovu vôľu ľudu. Tento text je vhodný na to, aby sme si uvedomili vlastný význam slova prorok. Bol to boží muž, ktorého úlohou bolo strážiť pravovernosť, tlmočiť ľuďom Božiu vôľu, predpovedanie budúcich vecí, ako si to niekedy myslíme, bol len sprievodný jav pôsobenia prorokov.
  • Text ďalej hovorí o tom, že aj tento vznešený inštitút proroka sa budú ľudia snažiť zneužiť. Písmo často hovorí o falošných prorokoch. Pre takýchto bol v Izraeli ten najprísnejší trest. 

2. čítanie 1Kor 7, 32-35

Biblický text:

Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi.  Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke,  a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi.  No toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi.  

Komentár:

  • Pri čítaní tohto úryvku si musíme opäť uvedomiť, že nejde o celistvé spracovanie témy manželstva z teologickej stránky, ale ide o odpovede apoštola na konkrétne otázky veriacich v Korinte, poznačené očakávaním skorého príchodu Pána na konci vekov. Tému manželstva nájdeme podrobnejšie napr. v Ef.
  • Okrem toho nám príklad tohto textu môže ozrejmiť ako je dôležité čítať celé sv. písmo a nepridŕžať sa fundamentalisticky[1] len nejakej vety alebo úryvku. 

Evanjelium  Mk 1,21-28 

Biblický text:

Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil.  I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.   A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol:  "Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý."  Ježiš mu prísne rozkázal: "Mlč a vyjdi z neho!"   Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.   Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: "Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho."   A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.  

Komentár:

  • Prvá časť úryvku evanjelia hovorí o tom, že Ježiš učil, ako ten, kto má moc a nie ako zákonníci. Teda učil z vlastnej autority a neodvolával sa na rabínov, ktorí boli pred nim.
  • V ďalšom texte je táto moc demonštrovaná na uzdravení posadnutého zlým duchom. V závere textu si zhromaždenie kladie otázku – aké je to učenie, ktoré má takúto moc. A chýr o Ježišovi sa rozniesol po celej galilejskej krajine (nebolo to nijako veľmi náboženské prostredie...).
  • Istý teológ veľmi pekne na tému „posadnutosti“ povedal – aj dnešný človek je mnohokrát konfrontovaný so strachom z nezvládnutého zla. Toto zlo sa prejavuje v rovine osobného života, ale aj v živote spoločnosti. Pri tejto predstave je veľmi dôležité aby sme si uvedomili, že Ježiš je s nami, nenechá nás samých. Toto povedomie nevedie človeka k „ne-aktivite“ ale k úsiliu o úprimný život podľa Božích zásad. V tomto úsilí nás Boh nenechá samých. To znamená, že naša viera sa má prejavovať práve v tom, že v sile Ducha prekonávame zlo, ktoré je tak rozšírené a vo svojom okolí budujeme svet podľa Božích pravidiel. 

Záver:

Ustavičné krádeže a podvody v malom i vo veľkom, klamstvá a nenávisť, zamrznutí bezdomovci, to všetko svedčí o tom, že my kresťania sme ešte málo uverili, že Ježišovo učenie je spojené s mocou, s mocou premeniť svet okolo nás... 



[1] Fundamentalistická lektúra vychádza z princípu, že Biblia je inšpirovaným a neomylným Božím slovom, a preto ju treba čítať a interpretovať v terajšej literárnej forme, a to doslovne i v jej najmenších detailoch. V interpretácii biblických textov je zásadne proti akejkoľvek vedeckej metóde.

     Aj keď fundamentalizmus právom vyzdvihuje inšpiráciu a ineranciu Biblie ako Božieho slova, kategorický spôsob, akým predstavuje tieto pravdy, nie je ani biblický ani vedecký. Hlása totiž verbálnu inšpiráciu a nepripúšťa, že Božie slovo bolo vyjadrené ľudskou rečou, súvekými vyjadrovacími prostriedkami a ľudskými autormi, ktorí žili v rozličných historických obdobiach a pomeroch. Fundamentalizmus teda neuznáva, že biblické posolstvo je hlboko zakorenené v dejinách ľudstva. Tým, že odmieta historický charakter biblického zjavenia, nie je schopný naplno prijať samu pravdu Vtelenia. Neprávom zdôrazňuje ineranciu v detailoch biblických textov, zvlášť keď ide o historické fakty alebo takzvané vedecké pravdy. Ignoruje alebo neguje problémy biblických textov v ich originálnom znení a často sa úzko viaže na určitý starý alebo nový preklad. Nepripúšťa postupný vývoj evanjeliovej tradície a svedectvo apoštolského pôvodu kresťanskej viery. Tým, že sa kŕčovito pridržiava zásady sola Scriptura (= "iba Písmo"), fundamentalizmus oddeľuje interpretáciu Biblie od tradície Cirkvi, a preto je často proticirkevný. Vyznania viery, dogmy a liturgický život, ktoré sa stali časťou cirkevnej tradície, považuje za vedľajšie. To isté platí aj pre učiteľskú úlohu Cirkvi.

Fundamentalistická lektúra je teda nebezpečná, a to aj preto, že si nárokuje riešiť životné problémy ľudí na základe biblických spisov, ale podľa svojich zbožných a iluzórnych interpretácií, ako keby Biblia musela bezpodmienečne dať okamžitú a priamu odpoveď na každý problém človeka a jeho existenčných potrieb. (IBC)

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy