Tridsiata prvá nedeľa cez rok

Bratislava, 05. 11. 2017

Ponúka biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie          Mal 1,14b-2,2b.8-10

Biblický text:  

Ja som veľký Kráľ - hovorí Pán zástupov, a moje meno je obávané medzi národmi. Teraz však, kňazi, vám platí toto rozhodnutie. Ak neposlúchnete, ak nebudete dbať o to a nevezmete si k srdcu, že máte vzdať česť môjmu menu - hovorí Pán zástupov, zošlem na vás kliatbu a prekľajem vaše žehnanie. A už som ho preklial, lebo ste si to nevzali k srdcu Vy však ste sa odchýlili od cesty a mnohých ste urobili kolísavými v zákone; skazili ste zmluvu s Lévim, hovorí Pán zástupov. Nuž aj ja vás urobím opovrhnutými a podlými pred všetkým ľudom, pretože ste nezachovávali moje cesty a robili ste v zákone výnimky. Či nemáme všetci jedného otca? Či nás nestvoril jeden Boh? Prečo ste si navzájom neverní, že znesväcujete zmluvu vašich otcov? 

Komentár:

• Malachiáš je jedných z „malých“ prorokov, je zároveň poexilovým prorokom. (Historický kontext účinkovania týchto prorokov sú udalosti opísané v Knihe Ezdrášovej a Nehemiášovej, teda po r. 538 pred Kr., keď perzský kráľ Kýros daroval izraelským zajatcom slobodu a možnosť vrátiť sa do vlasti. Je to predovšetkým obdobie politickej, hospodárskej a náboženskej znovuvýstavby krajiny. Poexiloví proroci sa však neuspokojujú iba s týmito dimenziami obnovy. Návrat zo zajatia je pre nich predovšetkým návratom k autentickým biblickým tradíciám, k zachovávaniu zmluvy s Bohom, k obnoveniu pravého kultu v jeruzalemskom chráme atď., a to v zmysle "druhého exodu" a v očakávaní "dňa Jahveho", ktorý sa raz pre pokorný a kajúci Boží ľud stane Mesiášovým dňom definitívneho vyslobodenia a spásy.)Jeruzalemský chrám bol obnovený v r. 516 pred Kr. avšak duchovný život ľudu sa obnovoval veľmi pomaly. Niektorí boli z toho sklamaní. Napomenutia obsiahnuté v našom úryvku sú adresované predovšetkým levitickým kňazom.
• Podľa úryvku bola vina kňazov dvojaká: zneváženie Božieho mena (laxný prístup k SZ liturgii, prinášanie vadných obiet) a zlé vysvetľovanie Božieho slova (t.j. nehovorili pravdu mocným tohto sveta). Obe tieto napomenutia sú výzvou pre služobníkov slova a oltára aj dnes...  

2. čítanie          1 Sol 2,7b-9.13 

Biblický text:  

Boli sme medzi vami malí, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. Tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; takými drahými ste sa nám stali. Veď sa, bratia, pamätáte na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám hlásali Božie evanjelium. Preto aj my neprestajne vzdávame vďaky Bohu za to, že keď ste od nás prijali Božie slovo, ktoré sme hlásali, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale - aké naozaj je - ako slovo Božie; a ono pôsobí vo vás veriacich. 

Komentár:

• Vzťah apoštola k Solúnčanom je vyjadrený vzťahom matky k dieťaťu – presnejšie ku „kojencovi“ – podľa gr. textu. Z toho sa dá vyčítať: starostlivosť, pozornosť, láskavosť pri apoštolskej práci a zároveň takéto uplatňovanie autority.
• Pavol sa živil prácou svojich rúk, aby nikomu nebol na ťarchu, hoci si mohol z autority apoštola vyžadovať podporu, nerobil to. Materiálnu podporu sv. Pavol neodmietol (napr. Flp 4,16), ale autoritatívne ju nevyžadoval. Tento Pavlov postoj je normou pravosti apoštolátu. (Môžeme si všimnúť niektorých sektárov, ktorí ako súčasť viery požadujú výdatnú materiálnu podporu spoločenstva).
• V úryvku sú vynechané verše 10-12: „Sami ste svedkami aj Boh, ako sväto, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali voči vám veriacim. Viete predsa, že sme každého z vás, ako otec svoje deti,  prosili, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Boha, ktorý vás volá do svojho kráľovstva a slávy“. Kvôli kontinuite textu by bolo lepšie, keby boli v súvislom čítaní.
• Posledný odsek textu hovorí o „ustavičnej vďake Bohu“ za prijatie Božieho slova. Tento postoj niekedy chýba v duchovnom živote nás moderných kresťanov. 

Evanjelium        Mt 23,1-12 

Biblický text:  

Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší; bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. 

Komentár:

• V evanjeliu pokračuje výčitka proti farizejom a zákonníkom. Úryvok má dve časti: prvých 7 veršom opisuje nesprávne chovanie farizejov a zákonníkov, ostatné verše popisujú aký má byť správny postoj Kristových učeníkov. 
• Vysvetľovanie zákonníkov treba prijať do takej miery, ako vysvetľuje Božie slovo. Nie ich dodatky a vlastné interpretácie.
• Pokrytectvo zákonníkov spočíva v tom, že to čo učia, sami nezachovávajú. Tento postoj ich pohýna k zvyšovaniu nárokov, nakoľko sami nepociťujú ich ťarchu.
• Ďalším hriechom zákonníkov bola okázalosť konania dobrých skutkov. Modlitebné remienky – kožené krabičky s citátmi SZ – nosili sa na čele a na rukách podľa Ex 13,9 (Ex 13,9: A nech je to znamením na tvojej ruke a znakom medzi tvojimi očami, aby bol v tvojich ústach Pánov zákon, lebo Pán ťa mocnou rukou vyviedol z Egypta.). Dt 6,8; 11,18. O strapcoch sa hovorí v Nm 15,37-39 ( Pán hovoril Mojžišovi: 38 „Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky - oni aj ich potomci -, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru. 39 Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť, aby ste nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich očí, ktoré by vás viedli,...).
• Otázka oslovovania „Rabbi“ = „môj veľký učiteľ“. Učeníci takýto titul dávajú len Kristovi. Ostatní učitelia sú mu podriadení a od neho prijímajú učenie.  Podobne je to s titulom „otec“. Ide o napomenutia týkajúce sa vzťahu k Bohu Otcovi a k Ježišovi Kristovi, ktorý musí byť dominantný. Samozrejme, že každý máme aj svojho prirodzeného otca a prirodzených učiteľov v škole, ktorých môžeme takto pokojne volať. Podobne slovné spojenia „duchovný otec“ „Svätý otec“ – oslovenie pápeža sa používajú a sú správne s vedomím dominancie Boha Otca a Ježiša Krista.