Tridsiata tretia nedeľa cez rok

Bratislava, 19. 11. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Prís 31,10-13.19-20.30-31  

Biblický text (kontinuálny – aj s vynechanými veršami): 

Ach, ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly. Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej, bo núdze o zisk niet. Gazduje mu dobre, a nie zle po všetky dni svojho života. Dbá veľmi o vlnu a o ľan a radostne jej ide práca od ruky. Hľa, podobá sa lodiam upeckým: zďaleka dováža si výživu. Veď vstáva ešte za noci a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi a prácu svojim dievčatám. Obzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje, vinicu vysádza zo zárobku svojich rúk. Chrabrosťou si prepasuje bedrá a zosilňuje svoje ramená. Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie, nezhasína jej svetlo za noci. Jej ruky siahajú po praslici, prstami drží vreteno. Kde bedár, tam svoju ruku otvára a k chudákovi ruky vystiera. Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh, bo všetka jej čeľaď má po dvoch oblekoch. Má narobené prikrývadlá pre seba, batist a purpur sú jej odevom. Navôkol povestný je jej muž pri bránach na zasadaniach so starcami krajiny. Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába, a kupcom odpredáva opasky. Ako jej svedčia moc a krása za odev, tak s úsmevom sa díva na budúci deň. Prehovoria jej ústa s múdrosťou, láskavé slová sú na jej jazyku. Sleduje priebeh všetkej práce po dome a nejedáva z chleba záhaľčivého. Keď prehovoria jej synovia, dobrorečia jej a jej manžel zahŕňa, ju pochvalou:  „Rúče sa namáhalo veľa žien, lež ty si ich všetky predstihla.“ Spanilosť je klam a krása - daromnosť; chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí Pána.  (Tak teda) dožičte jej z ovocia jej rúk a nech jej skutky zvestujú v bránach jej chválu! 

Komentár: 

• Toto čítanie nám prináša známy úryvok, ktorí radi počujú aj ženy aj mužovia. Statočná a starostlivá manželka je tu zosobnením Božej múdrosti, o ktorej sa hovorilo v predchádzajúcich kapitolách knihy. Treba si všimnúť dva momenty: okrem všetkých iných predností je tu vyzdvihnutá skutočnosť, že múdra ženy si ctí Boha. A po druhé, že všetka jej starostlivosť o druhých je vlastne obrazom Božej starostlivosti o človeka...
• Literárne si môžeme všimnúť paralelizmus membrorum a konkrétnosť výpovedí, ide o abecednú poéziu – tento aspekt sa však prekladom pochopiteľne stráca. 

2. čítanie 1 Sol 5,1-6  

Biblický text:

O časoch a chvíľach vám netreba, bratia, písať, lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť: „Je pokoj a istota,“ vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú. Ale vy bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi! 

Komentár:

• Očakávanie parúzie – druhého príchodu Ježiša Krista – bolo v prvotnej cirkvi veľmi intenzívne. Nečudo že sa niektorí pýtali – Kedy to už bude? Pavol reaguje tak, že hovorí o tom, že Pánov príchod bude prekvapením – čo má nás motivovať nie k strachu, ale k bedlivosti a k pripravenosti.
• Záchranou nie je „poznať termín“ ale „byť pripravený“ a to platí aj pre nás. Takto sa určitým spôsobom parúzia stáva „súčasťou života“ každého z nás.
• Sv. Pavol tu dáva odpoveď pre sektárov, ale aj pre našu zvedavosť (súkromné zjavenia...) 

Evanjelium Mt 25,14-30  

Biblický text:

Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: „Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: „Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.“ Jeho pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.“ Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: „Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.“ Jeho pán mu povedal: „Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“ 

Komentár:

• Kratšia verzia je menej použiteľná z biblického hľadiska.
• Čo chápali Ježišovi súčasníci pod „talentami“ – pravdepodobne Zákon, ktorý dostali Židia a bol pre nich obrovským duchovným bohatstvom. Opatrovali ho, ale nevyužili ho – hlavne vtedy, keď vo svetle Zákona nespoznali prichádzajúceho Mesiáša. Pre kresťanov zo židovstva, pre ktorých je napísané Matúšovo evanjelium, však podobenstvo nadobúda aj iný význam: Každý kresťan dostal od Boha množstvo darov. Tieto dary sú zároveň úlohou. (Nesprávne chápeme: „mám“ krst, „mám“ prijímanie....to všetko sú dary, ktoré si vyžadujú našu ustavičnú spoluprácu).
• Služobníci boli odmenení rôzne – preto, lebo každý rôzne dostal dary od Pána... to pre nás znamená, aby sme sa neporovnávali – pokiaľ ide o úlohy – s tými najslabšími. „Medzi trpaslíkmi je hocikto najväčší...“ Ale snažili sa o maximálne zužitkovanie darov, ktoré som dostal ja konkrétne.
• Súvislosť treba hľadať aj medzi podobenstvom o desiatich pannách – o bedlivosti. 

Záver: podobenstvo nás núti uvažovať nad osobnou spásou – ako ju môžem ja dosiahnuť a čiastočne rieši problém „nesúďte a nebudete súdení...“ (Por. Mt 7,1)