Trinásta nedeľa cez rok

Bratislava, 02. 07. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie 4 Krľ 4,8-11.14-16a 

Biblický text: (bez vynechaných veršov)

V istý deň prechádzal Elizeus cez Sunam. Tam bola zámožná žena, ktorá ho zdržala, aby si zajedol. A zakaždým, keď tadiaľ prechádzal, zašiel k nej, aby si zajedol chlieb. Ona raz povedala svojmu mužovi: „Pozri, viem, že je to svätý Boží muž, čo vždy chodieva popred nás. Pripravme mu malú, murovanú hornú izbičku, dajme mu tam posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam mohol utiahnuť keď k nám príde.“ V ktorýsi deň ta prišiel, utiahol sa do hornej izby a nocoval tam. Potom povedal svojmu sluhovi Giezimu: „Zavolaj tú Sunamitku!“ Zavolal ju a ona zastala pred ním. I rozkázal mu: „Povedz jej: Tak bedlivo si sa o nás starala. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám hovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojenským veliteľom?“ Odpovedala: „Bývam medzi svojimi.“ On sa spýtal: „Čo by sa mohlo pre ňu urobiť?“ Giezi odpovedal: „Žiaľ, nemá syna a jej muž je starý.“ Tu povedal: „Zavolaj ju!“ Zavolal ju a ona zastala vo dverách. On povedal: „Na rok o tomto čase budeš nosiť v živote syna.“ Ona odpovedala: „Nie, môj pane, Boží muž, nezavádzaj svoju služobnicu!“ 

Komentár:

• Prvá a Druhá kniha kráľov tvorili pôvodne v hebrejskej Biblii jeden spis. Prekladatelia do gréčtiny ho v Septuaginte rozdelili na dve knihy, ktoré označili ako 3. a 4. knihu kráľovstiev, lebo ich pokladali za pokračovanie Samuelových kníh, ktoré nazvali 1. a 2. knihou kráľovstiev. Toto rozdelenie prešlo z gréckeho prekladu aj do latinskej Vulgáty, aj do hebrejského masoretského textu. Ide o umelé rozdelenie do dvoch zvitkov z praktických dôvodov, ktoré však neruší pôvodnú jednotu spisu, ako o nej jasne svedčí rovnaká forma, tie isté stereotypné výrazy a zvraty, jeden duch, ktorý z nich vanie, ako i to, že o Achaziášovom kráľovstve začína hovoriť 1 Kr 23,52-54 a pokračuje 2 Kr 1,1-18.
• Celá 4. kapitola 4. Krľ hovorí o mimoriadnych skutkoch Elizea. Prorok prechádzal cez krajinu Sunam a zastavoval sa u bohatej ženy (malú murovanú izbičku mu nemohla dať chudobná žena...)
• Príbeh hovorí o tom, že poskytnúť pohostinstvo spravodlivému prináša požehnanie. Boh sa jej odmenil ako darca života (podobne ako Eliáš vzkriesil syna chudobnej vdove, ako Abrahámovi tajomní poslovia ohlásili narodenie syna. 

2. čítanie Rim 6,3-4.8-11 

Biblický text: (bez vynechaných veršov)

Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu. Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi. 

Myšlienka:

Krst znamená zomrieť hriechu a narodiť sa pre nový život v Kristovi. Ešte dlho nám potrvá, kým sa v každodennej praxi opäť vrátime k tomuto chápaniu krstu... 

Evanjelium: Mt 10,37 – 42

Biblický text: 

Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. 

Komentár:  

• Boh rešpektuje slobodu človeka a tak sa stáva, že niektorí ľudia neprijímajú evanjelium. Najťažšie je to vtedy, keď ide o našich blízkych príbuzných o našu rodinu. Rodinné putá sú dôležité vo všetkých kultúrach. Ježiš dnes naznačuje, že tieto putá nesmú byť dôvodom k odpadnutiu od Krista. Rozhodnúť sa pre neho je treba aj vtedy, keď to naši najbližší nechápu. Toto rozhodnutie sa nám takto môže stať „krížom“ (potupou medzi najbližšími – nie bežnými starosťami....). Práve toto prijatie kríža potupenia dáva životu plnosť, hodnotu, zmysel.
• Ježiš ďalej hovorí o prijatí ohlasovateľov evanjelia. Odmena „proroka“, resp. „spravodlivého“ je samotná zvesť evanjelia a jej prijatie.

 

Záver: Pastoračne zvykneme hovoriť skôr: „Kto miluje svojho otca alebo matku viac, než mňa, nie je ma hoden.“ Tomu dnešný človek viac rozumie. Ale rozumieme aj slovám „stratiť svoj život“  pre Krista?...

Žiť bez Krista často znamená výhody – ale dočasné, ktoré často končia frustráciou typu „načo mi to všetko je, keď nemám zdravie, lásku, pokoj.... Úprimný život s Kristom je ťažší, ale vyplatí sa: taký človek ... „nepríde o svoju odmenu.“