Európske záležitosti

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 4. august 2020, utorok
 

Krízové plánovanie

Krízové plánovanie


Plánovanie je jednou z najdôležitejších funkcií riadenia – manažmentu. Krízové plánovanie je jedným z najdôležitejších nástrojov krízového manažmentu. Je chápané ako cieľavedomá činnosť riadiaceho subjektu, ktorý v intenciách stanoveného cieľa a na základe dostupných informácií účelne zlaďuje použitie výkonných zložiek v čase a priestore tak, aby boli úlohy splnené s optimálnym využitím možných materiálnych a finančných zdrojov.

Krízovým plánovaním sa rozumie príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, hospodárstva, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v období krízovej situácie.

Podľa skúseností je úspešnosť procesu plánovania vo všeobecnosti podmienená rešpektovaním základných pravidiel, prístupov, medzi ktorými majú dôležité miesto nasledujúce:

  • Racionálnosť, vedeckosť – využitie pozitívnych skúseností, vedeckých prístupov a transferov vedeckých poznatkov do praxe
  • Systémovosť a komplexnosť – logika vnútornej štruktúry plánu, jednota obsahovej a formálnej stránky plánu, vzájomná kompatibilita viacerých plánov (umožňuje istý stupeň štandardizácie plánov)
  • Optimálnosť – znamená akceptovať optimálnu alternatívu riešenia
  • Efektívnosť – najmä vo využití ľudských a materiálnych zdrojov
  • Účelnosť – plán by mal približovať riešenie situácie pre vytýčený cieľ
  • Realizovateľnosť – primeranosť jednak k charakteru situácie, podmienkam a možnostiam realizovať plán a na druhej strane primeranosť silám a prostriedkom, zdrojom a zásobám, ktoré sú k dispozícii pre realizovanie plánu
  • Primeraná presnosť a podrobnosť – priestorové, časové, materiálne a ľudské dimenzie
  • Harmonickosť – štruktúry plánu, operatívnosť a flexibilita
  • Adresnosť – v delegovaní úloh, kompetencií a zodpovednosti
  • Kontrolovateľnosť plnenia – umožňuje účinnú spätnú väzbu celého procesu riadenia

Na krízové plánovanie sa využívajú dokumenty, ktoré sa nazývajú krízové plány. Sú to dokumenty, v ktorých sú účelovo rozpracované opatrenia na riešenie možnej krízovej situácie v určitých odborných, priestorových a časových dimenziách.

Úlohy krízových plánov sú záväzné pre všetky zúčastnené subjekty. Krízové plány umožňujú zosúladiť požiadavky všetkých súčastí integrovaného záchranného systému s energetickými, materiálovými, finančnými, technickými a personálnymi možnosťami hospodárstva celej republiky, prípadne i regiónov, konkrétnych miest a obcí, komplexov a objektov.

V krízovom manažmente sú využívané rôzne typy krízových plánov. Najčastejšie sú nasledujúce:

  • Plány preventívnych opatrení
  • Plány opatrení pre obdobie vzniku a eskalácie krízy
  • Plány opatrení pre obnovu a rekonštrukciu

Plány preventívnych opatrení 

Zahrňujú opatrenia, ktoré musia byť realizované bezprostredne pred vypuknutím krízy. Ich obsahom by mal byť predovšetkým systém včasného varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb, systém včasného vytvárania zásob, distribúcie potravín, liekov a energie potrebných pre prekonanie následkov očakávanej krízy. Súčasťou týchto plánov je aj vzdelávanie obyvateľstva pre prekonávanie podmienok krízovej situácie. Ako príklady takýchto plánov môže slúžiť dokumentácia varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb, monitorovanie územia, plány zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany, plány ochrany krmovín, potravín a vody, plány regulácie pohybu osôb a zabezpečenia jódovej profylaxie (havária atómovej elektrárne).

Plány opatrení pre obdobie vzniku a eskalácie krízy

Súčasťou týchto plánov by mali byť najmä plány výdaja ochranných prostriedkov a látok (masky, lieky), plány evakuácie obyvateľstva, hospodárskych zvierat, plány ukrytia, povodňové plány, plány hygienickej a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu, plány dozimetrického zabezpečenia (havária atómovej elektrárne), režimové opatrenia pre činnosť v krízových podmienkach, plány záchrany resp. ochrany dôležitých objektov, kultúrnych pamiatok a ďalších hodnôt, ktoré nie je možné evakuovať a ďalšie plány. 

Plány opatrení pre obnovu a rekonštrukciu

Tieto plány sú spracovávané na základe analýzy z prekonávania následkov minulých kríz, z charakteristiky teritória, najmä však pravdepodobne postihnutého priestoru a z analýzy vlastných možností. Ich súčasťou sú plány obnovy jednotlivých objektov (energetické zdroje a siete), informačných sietí, rekonštrukcie komunikačných uzlov a celého dopravného systému, plány pre obnovu priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. V rámci týchto plánov sa využívajú odhady strát, odhady a vyhodnocovanie predpokladaných materiálových potrieb, plány vyslobodzovania, opatrenia poskytovania prvej lekárskej pomoci, plány zabezpečenia núdzového ubytovania, núdzového zásobovania, stravovania a ošatenia postihnutého obyvateľstva. 

 

Legislatíva: 

  • ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ,
  • zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 129/ 2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov,
  • zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, 
  • zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre,            
  • zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a  o zmene  a doplnení  niektorých  zákonov.

 





 Kontaktná osoba pre ďalšie informácie:

UPOZORNENIE:  otázky či podnety týkajúce sa opatrení voči ochoreniu COVID-19 spôsobeného korona vírusom, zasielajte na infoskr@minv.sk. Pred tým prosíme posúďte, či sa váš dotaz týka kompetencií Ministerstva vnútra SR, alebo napríklad rezortov zdravotníctva, dopravy, hospodárstva, školstva, zahraničných vecí, ako aj Úradu verejného zdravotníctva SR, oblasti štátnych hmotných rezerv a ďalších inštitúcií. Predídete tým zdržaniu spracovania odpovede, nakoľko otázok/podnetov je každodenne mimoriadne množstvo a mnohé sú mimo kompetencií našej sekcie či ministerstva, takže následne musíme oslovovať iné subjekty.

Zároveň upozorňujeme, že pracovisko uvedenej info linky infoskr@minv.sknie je súčasťou Ústredného krízového štábu, ani iných krízových štábov. Rovnako pracovisko info linky nie je súčasťou Policajného zboru a Sekcia krízového riadenia nemá dosah na prácu polície.

Vzhľadom na uvedené veľké množstvo dotazov, prosíme o trpezlivosť. Prax tiež ukazuje, že na mnohé otázky v danej chvíli nemusia existovať odpovede, nakoľko konkrétna oblasť ešte nemusí byť ošetrená príslušnými rozhodnutiami vlády SR, Ústredného krízového štábu a ďalších orgánov.

Ďakujeme za pochopenie!