Európske záležitosti

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 14. november 2019, štvrtok
 

Krízové plánovanie

Krízové plánovanie


Plánovanie je jednou z najdôležitejších funkcií riadenia – manažmentu. Krízové plánovanie je jedným z najdôležitejších nástrojov krízového manažmentu. Je chápané ako cieľavedomá činnosť riadiaceho subjektu, ktorý v intenciách stanoveného cieľa a na základe dostupných informácií účelne zlaďuje použitie výkonných zložiek v čase a priestore tak, aby boli úlohy splnené s optimálnym využitím možných materiálnych a finančných zdrojov.

Krízovým plánovaním sa rozumie príprava a koordinácia opatrení na zabezpečenie funkčnosti orgánov verejnej moci, hospodárstva, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva v období krízovej situácie.

Podľa skúseností je úspešnosť procesu plánovania vo všeobecnosti podmienená rešpektovaním základných pravidiel, prístupov, medzi ktorými majú dôležité miesto nasledujúce:

  • Racionálnosť, vedeckosť – využitie pozitívnych skúseností, vedeckých prístupov a transferov vedeckých poznatkov do praxe
  • Systémovosť a komplexnosť – logika vnútornej štruktúry plánu, jednota obsahovej a formálnej stránky plánu, vzájomná kompatibilita viacerých plánov (umožňuje istý stupeň štandardizácie plánov)
  • Optimálnosť – znamená akceptovať optimálnu alternatívu riešenia
  • Efektívnosť – najmä vo využití ľudských a materiálnych zdrojov
  • Účelnosť – plán by mal približovať riešenie situácie pre vytýčený cieľ
  • Realizovateľnosť – primeranosť jednak k charakteru situácie, podmienkam a možnostiam realizovať plán a na druhej strane primeranosť silám a prostriedkom, zdrojom a zásobám, ktoré sú k dispozícii pre realizovanie plánu
  • Primeraná presnosť a podrobnosť – priestorové, časové, materiálne a ľudské dimenzie
  • Harmonickosť – štruktúry plánu, operatívnosť a flexibilita
  • Adresnosť – v delegovaní úloh, kompetencií a zodpovednosti
  • Kontrolovateľnosť plnenia – umožňuje účinnú spätnú väzbu celého procesu riadenia

Na krízové plánovanie sa využívajú dokumenty, ktoré sa nazývajú krízové plány. Sú to dokumenty, v ktorých sú účelovo rozpracované opatrenia na riešenie možnej krízovej situácie v určitých odborných, priestorových a časových dimenziách.

Úlohy krízových plánov sú záväzné pre všetky zúčastnené subjekty. Krízové plány umožňujú zosúladiť požiadavky všetkých súčastí integrovaného záchranného systému s energetickými, materiálovými, finančnými, technickými a personálnymi možnosťami hospodárstva celej republiky, prípadne i regiónov, konkrétnych miest a obcí, komplexov a objektov.

V krízovom manažmente sú využívané rôzne typy krízových plánov. Najčastejšie sú nasledujúce:

  • Plány preventívnych opatrení
  • Plány opatrení pre obdobie vzniku a eskalácie krízy
  • Plány opatrení pre obnovu a rekonštrukciu

Plány preventívnych opatrení 

Zahrňujú opatrenia, ktoré musia byť realizované bezprostredne pred vypuknutím krízy. Ich obsahom by mal byť predovšetkým systém včasného varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb, systém včasného vytvárania zásob, distribúcie potravín, liekov a energie potrebných pre prekonanie následkov očakávanej krízy. Súčasťou týchto plánov je aj vzdelávanie obyvateľstva pre prekonávanie podmienok krízovej situácie. Ako príklady takýchto plánov môže slúžiť dokumentácia varovania obyvateľstva a vyrozumenia osôb, monitorovanie územia, plány zabezpečenia prostriedkami individuálnej ochrany, plány ochrany krmovín, potravín a vody, plány regulácie pohybu osôb a zabezpečenia jódovej profylaxie (havária atómovej elektrárne).

Plány opatrení pre obdobie vzniku a eskalácie krízy

Súčasťou týchto plánov by mali byť najmä plány výdaja ochranných prostriedkov a látok (masky, lieky), plány evakuácie obyvateľstva, hospodárskych zvierat, plány ukrytia, povodňové plány, plány hygienickej a špeciálnej očisty terénu, budov a materiálu, plány dozimetrického zabezpečenia (havária atómovej elektrárne), režimové opatrenia pre činnosť v krízových podmienkach, plány záchrany resp. ochrany dôležitých objektov, kultúrnych pamiatok a ďalších hodnôt, ktoré nie je možné evakuovať a ďalšie plány. 

Plány opatrení pre obnovu a rekonštrukciu

Tieto plány sú spracovávané na základe analýzy z prekonávania následkov minulých kríz, z charakteristiky teritória, najmä však pravdepodobne postihnutého priestoru a z analýzy vlastných možností. Ich súčasťou sú plány obnovy jednotlivých objektov (energetické zdroje a siete), informačných sietí, rekonštrukcie komunikačných uzlov a celého dopravného systému, plány pre obnovu priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. V rámci týchto plánov sa využívajú odhady strát, odhady a vyhodnocovanie predpokladaných materiálových potrieb, plány vyslobodzovania, opatrenia poskytovania prvej lekárskej pomoci, plány zabezpečenia núdzového ubytovania, núdzového zásobovania, stravovania a ošatenia postihnutého obyvateľstva. 

 

Legislatíva: 

  • ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ,
  • zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 129/ 2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov,
  • zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, 
  • zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre,            
  • zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a  o zmene  a doplnení  niektorých  zákonov.

 





 Kontaktná osoba pre ďalšie informácie:

Ing. Daniel Králik

daniel.kralik@minv.sk  
+421 2 48593291