Novoročný príhovor pápeža Františka

Vatikán 1. januára (RV) Prinášame plné znenie
homílie Svätého Otca z eucharistickej slávnosti Panny Márie Bohorodičky.
Na svätej omši, v nedeľu 1. januára 2022 o 10. hodine v Bazilike sv.
Petra sa zúčastnilo okolo 5000 veriacich.

Svätá Bohorodička! Toto je radostné zvolanie svätého Božieho ľudu,
ktoré zaznelo v uliciach Efezu v roku štyristo tridsaťjeden, keď
konciloví otcovia vyhlásili Máriu za Božiu Matku. Toto je
základný údaj viery, ale predovšetkým je to krásna správa: Boh má Matku,
a preto sa navždy spojil s našou ľudskou prirodzenosťou, ako syn so
svojou matkou, do tej miery, že naša ľudská prirodzenosť je jeho
prirodzenosťou. Je to zdrvujúca a potešujúca pravda, a to až do takej
miery, že posledný koncil, ktorý sa tu slávil, potvrdil: „Vtelením sa
Boží Syn určitým spôsobom spojil s každým človekom. Pracoval ľudskými
rukami, myslel ľudskou inteligenciou, konal ľudskou vôľou, miloval
ľudským srdcom. Narodením z Panny Márie sa stal skutočne jedným z nás,
vo všetkom nám podobný, okrem hriechu“ (Pastoračná konštitúcia Gaudium et spes,
22). To je to, čo Boh urobil, keď sa narodil z Márie: ukázal svoju
konkrétnu lásku k nášmu človečenstvu a prijal ho skutočne a naplno.
Bratia a sestry, Boh nás nemiluje slovami, ale skutkami; nie „zhora“, z
diaľky, ale „zblízka“, práve z nášho tela, pretože v Márii sa Slovo
stalo telom, pretože v Kristovom lone naďalej bije telesné srdce, ktoré
bije pre každého z nás!

Svätá Bohorodička! O tomto titule bolo napísaných mnoho kníh a
veľkých pojednaní. Tieto slová však predovšetkým vstúpili do srdca
svätého Božieho ľudu v najznámejšej a najdomácejšej modlitbe, ktorá
sprevádza rytmus dní, najúnavnejšie chvíle a najodvážnejšie nádeje: Zdravas Mária.
Po niekoľkých frázach z Božieho slova sa druhá časť modlitby začína
takto: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych“. Toto vzývanie
často prerušovalo naše dni a umožňovalo Bohu, aby sa prostredníctvom
Márie priblížil k nášmu životu a k našim dejinám. Matka Božia, pros za nás hriešnych:
recitované v najrozličnejších jazykoch, na zrnkách ruženca a v núdzi,
pred posvätným obrazom alebo na ulici, na toto vzývanie Matka Božia vždy
odpovedá, vypočuje naše prosby, požehnáva nás so svojím Synom v náručí,
prináša nám nehu Boha, ktorý sa stal telom. Jedným slovom nám dáva nádej.
A my na začiatku tohto roka potrebujeme nádej ako zem potrebuje dážď.
Rok, ktorý sa otvára v znamení Matky Božej a našom, nám hovorí, že
kľúčom k nádeji je Mária a antifónou nádeje je zvolanie Svätá Božia rodička.
A dnes zverujeme našej Najsvätejšej Matke nášho milovaného emeritného
pápeža Benedikta XVI., aby ho sprevádzala pri jeho prechode z tohto
sveta k Bohu.

Modlime sa k Matke osobitným spôsobom za deti, ktoré trpia a už
nemajú silu modliť sa, za toľkých bratov a sestry postihnuté vojnou v
mnohých častiach sveta, ktorí žijú tieto sviatočné dni v tme a chlade, v
biede a strachu, ponorení do násilia a ľahostajnosti! Pre tých, ktorí
nemajú pokoj, oslavujeme Máriu, ženu, ktorá priniesla na svet Knieža
pokoja (porov. Iz 9,5; Gal 4,4). V nej, Kráľovnej pokoja,
sa napĺňa požehnanie, ktoré sme počuli v prvom čítaní: „Nech Pán obráti
svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj“ (Nm 6,26). Cez ruky Matky chce Boží pokoj vstúpiť do našich domovov, do našich sŕdc, do nášho sveta. Ale ako ju privítať?

Nechajme sa viesť protagonistami dnešného evanjelia, ktorí ako prví
videli Matku s Dieťaťom: betlehemskými pastiermi. Boli to chudobní a
možno aj dosť drsní ľudia a v tú noc pracovali. Boli to oni, nie múdri
ani mocní, ktorí ako prví spoznali Boha, ktorý bol blízko, Boha, ktorý
prišiel chudobný a ktorý je rád s chudobnými. O pastieroch evanjelium
zdôrazňuje predovšetkým dve veľmi jednoduché gestá. Pastieri išli a
videli. Dve gestá: Ísť a vidieť.

Bratia a sestry, ak chceme prijať Boha a jeho pokoj, nemôžeme sedieť
a pohodlne čakať, kým sa veci zlepšia. Je potrebné vstať, chopiť sa
príležitosti na milosť, ísť, riskovať. Je potrebné riskovať. Dnes, na
začiatku roka, namiesto toho, aby sme sedeli a premýšľali a dúfali, že
sa niečo zmení, bolo by dobré položiť si otázku: „Kam sa chcem tento rok
dostať? Voči komu budem konať dobro?“ Toľko ľudí v Cirkvi a v
spoločnosti čaká na dobro, ktoré môžete dať vy a len vy, vaša služba. A
tvárou v tvár lenivosti, ktorá znecitlivuje, a ľahostajnosti, ktorá
ochromuje, tvárou v tvár riziku, že sa obmedzíme na sedenie pred
obrazovkou s rukami na klávesnici, nás dnešní pastieri provokujú, aby
sme išli, aby sme sa nechali pohnúť tým, čo sa deje vo svete, aby sme si
zašpinili ruky a konali dobro, aby sme sa zriekli mnohých zvykov a
pohodlia a otvorili sa Božej novosti, ktorá sa nachádza v pokore služby,
v odvahe starať sa. Bratia a sestry, napodobňujme pastierov: kráčajme!

Evanjelium hovorí, že keď pastieri prišli, „našli Máriu, Jozefa a
dieťa ležiace v jasliach“ (v. 16). Potom poznamenáva, že až „keď ho
uvideli“ (v. 17), začali plní úžasu rozprávať o Ježišovi iným a
oslavovať a chváliť Boha za všetko, čo počuli a videli (porov. v. 17-18,20). Zlomovým bodom bolo, že ho videli.
Je dôležité vidieť, objať pohľadom, stáť ako pastieri pred Dieťaťom v
Matkinom náručí. Bez toho, aby niečo povedali, bez toho, aby sa na niečo
opýtal, bez toho, aby niečo urobil. Pozerať sa v tichu, klaňať sa,
prijímať očami utešujúcu nehu Boha, ktorý sa stal človekom, jeho a našej
Matky. Na začiatku roka, uprostred množstva nových vecí, ktoré by sme
chceli zažiť, a množstva vecí, ktoré by sme chceli urobiť, nájdime si
čas na to, aby sme videli, to znamená, aby sme otvorili svoje oči
a nechali ich otvorené pre to, čo je dôležité: pre Boha a pre druhých.
Máme odvahu pocítiť úžas nad stretnutím, ktoré je Božím štýlom, ktorý je
úplne odlišný od zvádzania sveta, ktoré ťa upokojuje. Úžas nad Bohom,
nad stretnutím s Ním, ti dáva pokoj; to druhé ťa len znecitlivie a dodá
ti upokojenie.

Ako často v našom zhone nemáme čas stráviť ani minútu v spoločnosti
Pána, aby sme počúvali jeho slovo, modlili sa, klaňali sa, chválili...
To isté sa deje s druhými: zabraní naším zhonom alebo predvádzaním sa,
nemáme čas vypočuť si manželku, manžela, porozprávať sa s deťmi, opýtať
sa ich, ako sa cítia vnútorne, nielen ako sa im darí v štúdiu a v
zdraví. A ako je dobré počúvať starších ľudí, dedka a babku, pozrieť sa
do hĺbky života a znovu objaviť korene. Položme si teda otázku, či sme
schopní vidieť, kto býva vedľa nás, kto býva v našom dome, koho denne
stretávame na ulici. Bratia, sestry, napodobňujme pastierov: učme sa
pozerať! Porozumieť tak, že sa pozeráme srdcom. Učme sa pozerať.

Kráčať a vidieť. Dnes prišiel Pán medzi nás a svätá Bohorodička nám
ho kladie pred oči. Nanovo objavme odhodlanie ísť a s údivom vidieť
tajomstvo, aby bol tento rok skutočne novým, a prekonať únavu zo
zotrvávania alebo falošného pokoja zvádzania.

A teraz, bratia a sestry, vás všetkých pozývam hľadieť na Pannu
Máriu. Prednesme trikrát spoločne: Svätá Bohorodička, ako to urobil
Efezský ľud: Svätá Bohorodička! Svätá Bohorodička! Svätá Bohorodička!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Andrej Klapka)