Petícia – verejná výzva na úpravu termínu valorizácie výsluhových dôchodkov

30. 11. 2022

Oznámenie výsledku vybavenia petície

 

Vybavovateľ petície: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Názov petície: „Petícia – verejná výzva na úpravu termínu valorizácie výsluhových dôchodkov“

Predmet petície:

Výzva na prijatie novely zákona č. 328/2002 Z. z., ktorou by došlo k zjednoteniu termínu valorizácie dôchodkových dávok z osobitného dôchodkového systému a všeobecného systému dôchodkového poistenia k 1. januáru kalendárneho roka.

Je kvórová: Nie

Počet osôb podporujúcich petíciu: 3 386

Dátum doručenia petície: 21.09.2022

Dátum doručenia doplnenia zákonných náležitostí petície: 11.10.2022

Dátum vybavenia petície: 18.11.2022

Spôsob vybavenia: Neopodstatnená

Zdôvodnenie vybavenia:

Rozhodnutie o vytvorení samostatného systému sociálneho zabezpečenia pre príslušníkov ozbrojených zložiek jeho odčlenením od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ako aj následné nastavenie podmienok nárokov na výsluhové dávky z tohto osobitného systému sociálneho zabezpečenia, je závislé od vôle zákonodarcu. V prípade vytvorenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia pre príslušníkov ozbrojených zložiek je potom plne v kompetencii štátu posudzovať vývoj, udržateľnosť a možnosti financovania tohto osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Pri nepriaznivom vývoji uvedených faktorov je zo strany štátu nevyhnutné mať možnosť reagovať a prijímať opatrenia smerujúce k stabilizácii financovania osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

Všeobecný systém sociálneho poistenia v podmienkach Slovenskej republiky je založený na verejnom sociálnom poistení, vykonáva ho verejnoprávna inštitúcia – Sociálna poisťovňa, pričom financovanie tohto systému je odčlenené od štátneho rozpočtu - zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“).

Sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov vykonáva orgán štátnej správy a jeho financovanie je zabezpečované z odvedeného poistného plateného policajtmi a vojakmi (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) na zriadený osobitný účet.

Porovnávanie ustanovenia § 82 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa dôchodkové dávky zo všeobecného systému sociálneho poistenia zvyšujú vždy k 01.01. príslušného roka, s ustanovením § 68 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého sa opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia zvyšujú vždy k 01.07. príslušného roka, a z toho vyvodzovať, že poberatelia dávok výsluhového zabezpečenia sú diskriminovaní oproti poberateľom dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, je absolútne nedôvodné.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že všeobecný systém sociálneho poistenia nie je totožný s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov a dávky výsluhového zabezpečenia nie sú totožné s dôchodkovými dávkami zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Konkrétne napr. výsluhový dôchodok a starobný dôchodok ani nepokrývajú tú istú sociálnu udalosť, ani spôsob určenia ich sumy nie je totožný. Na základe uvedeného, porovnávať zvyšovanie dôchodkových dávok (napr. starobného dôchodku) zo všeobecného systému sociálneho poistenia a dávok výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov (napr. výsluhového dôchodku) nie je dôvodné.

V tejto súvislosti stojí za zmienku rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sžso/75/2011 zo dňa 31.07.2012, kedy tento k namietanej diskriminácii poistencom všeobecného systému sociálneho poistenia vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu policajtov a vojakov zaujal stanovisko, že „nie je možné namietať diskrimináciu všeobecne porovnávaním dvoch samostatných a rozdielnych úprav, ktoré regulujú vzťahy odlišných skupín subjektov. Žalobca nie je účastníkom vzťahov upravených v zákone č. 328/2002 Z. z., a preto nemôže dôvodne namietať diskrimináciu s poukázaním na rozdielnosť sociálneho zabezpečenia subjektov, ktorých postavenie príslušný zákon upravuje.“ Úpravu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v osobitnom zákone súd odôvodnil osobitným postavením týchto osôb k štátu.

Je nepochybné, že je právom štátu upraviť na základe jeho ekonomických možností, akým spôsobom a či bude ním vyplácané dávky zvyšovať. O to viac, ak sám štát pristúpil k právnej úprave, na základe ktorej vytvoril dva samostatné systémy sociálneho poistenia (zabezpečenia).

Skutočnosť, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2009 zmenil termín pravidelného zvyšovania vyplácaných dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia z 01.07. príslušného roka na 01.01. príslušného roka nijako nezaväzuje k zmene termínu zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia. Ako už bolo uvedené, je plne v kompetencii štátu určiť podmienky vzniku nároku na dávky výsluhového zabezpečenia, na ich výplatu, a tiež podmienky a termín ich zvyšovania, berúc pri tom zreteľ na udržateľnosť financovania osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.  

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z. v súčasnosti nepripravuje legislatívnu zmenu, ktorá by sa týkala termínu valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia, nakoľko nezdieľa názor organizátorov petície a jej podporovateľov, že súčasný právny stav diskriminuje poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia.

Je potrebné zdôrazniť, že v prípade všeobecného systému sociálneho poistenia a osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov ide skutočne o dva samostatné, odlišné systémy, preto akékoľvek porovnávanie jednotlivých nárokov (valorizácia dávok) plynúcich z toho ktorého systému je nedôvodné. Nemožno opomenúť, že kým v určení sumy dávok vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia je v nezanedbateľnej miere premietnutý princíp solidarity na úkor princípu zásluhovosti, naopak, v spôsobe určenia sumy dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov je výrazný princíp zásluhovosti.

Práve aj štatistické údaje potvrdzujú, že priemerná výška výsluhových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov je neporovnateľne vyššia ako výška dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia.

Za zmienku tiež v tejto súvislosti stojí, že napr. starobný dôchodok je možné priznať a poberať najskôr od dovŕšenia dôchodkového veku. Podľa právnej úpravy účinnej do 30.04.2013 výsluhový dôchodok je možné poberať po získaní 15 rokov služobného pomeru bez ohľadu na fyzický vek. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.05.2013 výsluhový dôchodok je možné poberať po získaní 25 rokov služobného pomeru bez ohľadu na fyzický vek (berúc na zreteľ prechodné ustanovenia zákona č. 328/2002 Z. z.). Taktiež napr. poberateľom predčasných starobných dôchodkov sa tento nevypláca, ak sú zárobkovo činní. Výsluhový dôchodok sa vypláca neobmedzene bez ohľadu na fyzický vek a bez ohľadu na to, či poberateľ výsluhového dôchodku je zárobkovo činný alebo nie.

Tu je potrebné poukázať na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze sp. zn. PL.ÚS 96/2011-83 z 28.11.2012 vo vzťahu k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nesúladu ustanovenia obmedzujúceho výplatu predčasného starobného dôchodku v súbehu s príjmom so zárobkovej činnosti s ústavou.  

„V posudzovanom prípade možno vyvodiť zámer zákonodarcu riešiť nedostatok zdrojov na financovanie systému dôchodkového poistenia a zabezpečenie stabilizácie základného fondu dôchodkového poistenia v rámci práva štátu rozhodnúť o forme organizácie dôchodkového poistenia. Sledovaný zámer je podľa názoru ústavného súdu racionálne previazaný s filozofiou vylúčenia súbehu príjmu z pracovnej činnosti a predčasného starobného dôchodku ako osobitne poskytovanej dávky. ... Z toho pohľadu je posudzovaná úprava podľa názoru ústavného súdu racionálne previazaná s legitímnym cieľom a jej zásah do legitímnych očakávaní dotknutých subjektov možno posúdiť ako ústavne akceptovateľný. Zákonodarca ponechal nárok na dávku a zákonom vylúčil iba nárok na jej výplatu, ...“

K otázke, či napadnutá právna úprava nezasiahla drasticky do legitímnych očakávaní oprávnených subjektov, ústavný súd dodal, že cit.: „sociálne práva uvedené v ústavnom texte sú značne ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu, pričom však ultimatívnym limitom uváženia zákonodarcu je ľudská dôstojnosť v jej sociálnom kontexte. Z tohto pohľadu sa ani zásada legitímneho očakávania nedá interpretovať tak, aby znemožnila prijatie a aplikáciu novej právnej úpravy na následky vyplývajúce z právnych skutočností, ktoré vznikli v období účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Zo strany štátu ide o legislatívne opatrenie, ktoré rešpektovalo ústavné limity obmedzenia základných práva slobôd, nepopierajúce jeho podstatu a zmysel.“

Medzi nárokmi vyplývajúcimi zo všeobecného systému sociálneho poistenia a nárokmi vyplývajúcimi z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sú viaceré rozdiely. Ide pri tom o rozdiely v posudzovaní nárokov na dôchodkové dávky a nárokov na dávky výsluhového zabezpečenia, ako aj rozdiely pri určovaní výšky týchto dávok (resp. výšky dávok, z ktorých sa následne odvodzuje výška napr. pozostalostných dávok). Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov bol vytvorený práve so zámerom zabezpečiť policajtom a vojakom širší rozsah nárokov v sociálnom zabezpečení, odôvodnený práve osobitným postavením tejto skupiny osôb k štátu. Vybrať z celej tejto skupiny rozdielov medzi týmito systémami jeden, ktorý sa javí byť pre skupinu policajtov a vojakov menej výhodný a poukazujúc naň tvrdiť diskrimináciu, je absolútne neopodstatnené.

Takýto uhol pohľadu by totiž automaticky mal aj opačný efekt, t. j. poberatelia dôchodkových dávok (napr. starobného dôchodku) zo všeobecného systému sociálneho poistenia by boli diskriminovaní oproti policajtom a vojakom pri všetkých ostatných rozdieloch medzi osobitným systémom sociálneho zabezpečenia a všeobecným systémom sociálneho poistenia.

Tu je potrebné tiež zdôrazniť, že ak napr. poberateľ výsluhového dôchodku dovŕši dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, má možnosť požiadať popri poberanom výsluhovom dôchodku aj o starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorý v prípade splnenia podmienok nároku naň bude vyplácať Sociálna poisťovňa, a tento následne zvyšovať vždy k 01.01. príslušného roka v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z.

Nepriaznivé zaobchádzanie je pri určovaní diskriminácie relevantné, ak zaobchádzanie je nepriaznivé v porovnaní s niekým v podobnej situácii. Z tohto dôvodu je potrebný „komparátor“, t. j. osoba, ktorá je vo vecne podobnej situácii, pričom hlavný rozdiel medzi obomi osobami je „chránený dôvod“.

Komparátorom k poberateľom opakujúcich sa dávok výsluhového zabezpečenia nie sú poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Všetci poberatelia opakujúcich sa dávok výsluhového zabezpečenia sú si navzájom komparátormi, z čoho jednoznačne vyplýva, že k žiadnej diskriminácii nedochádza, nakoľko všetkým poberateľom opakujúcich sa dávok výsluhového zabezpečenia sa tieto dávky zvyšujú k 01.07. príslušného roka. 

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 365/2004 Z. z.“) v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.  

V súlade s § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z. zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach prístupu a poskytovania sociálnej pomoci, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnych výhod.

Práva (a zákonné nároky) poistencov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. a práva (a zákonné nároky) v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov upravuje zákon č. 328/2002 Z. z.

Ide o dve odlišné skupiny osôb, pričom v rámci jednotlivej skupiny sa za rovnakých, resp. obdobných podmienok s týmito osobami zaobchádza rovnako, pričom nie je dôvod pripodobňovať podmienky medzi týmito dvomi skupinami osôb navzájom.