Desiata nedeľa cez rok

Bratislava, 10. 06. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

Prvé čítanie Gn 3, 9-15

Biblický text:

Keď Adam jedol zo stromu, zavolal ho Pán, Boh, a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“ Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“ Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“ Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“ Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Pretože si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkými krotkými a divými zvieratami. Po bruchu sa budeš plaziť a prach hltať po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“

Komentár:

Katechizmus Katolíckej cirkvi takto komentuje prvý hriech človeka v textoch č. 397 až 399:

 Človek pokúšaný diablom nechal vo svojom srdci vyhasnúť dôveru k svojmu Stvoriteľovi, zneužil svoju slobodu a neposlúchol Boží príkaz. V tom spočíval prvý hriech človeka. Odvtedy je každý hriech neposlušnosťou voči Bohu a nedostatkom dôvery v jeho dobrotu.  Týmto hriechom človek dáva prednosť sebe samému pred Bohom a tým pohŕda Bohom:  zvolil si seba proti Bohu, proti požiadavkám svojho stavu ako stvorenia, a teda aj proti svojmu vlastnému dobru. Človek ustanovený v stave svätosti bol určený na to, aby ho Boh úplne „zbožstvil“ v sláve. Zvedený diablom chcel byť „ako Boh“,  ale „bez Boha a [uprednostnený] pred Bohom, a nie podľa Boha“.  Písmo ukazuje tragické následky tejto prvej neposlušnosti. Adam a Eva okamžite strácajú milosť prvotnej svätosti. Majú strach z Boha, o ktorom si urobili falošnú predstavu ako o Bohu, ktorý je žiarlivý na svoje výsady.

Druhé čítanie  2 Kor 4, 13 – 5, 1

Biblický text:

Bratia, pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky. Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.

Komentár:

Pavol vo svojich listoch vystupuje ako apoštol silnej viery a pevného zakorenenia v Kristovi. Len tak dokáže znášať utrpenia a hovoriť o nich bez toho, aby sa sťažoval. Terajšie utrpenia sa nedajú porovnať s budúcou slávou, ktorú nám Kristus pripravil. Apoštol hovorí o „vonkajšom“ a „vnútornom“ človeku. Je to niečo podobné, ako dvojica protikladov „telo“ a „duch“.

V poslednom verši dnešného úryvku čítame „pozemskom dome“, ktorý sa rozpadne – symbolizuje naše smrteľné telo a „večnom dome, nie rukou zhotovenom“ – čo vyjadruje našu novú existenciu vo večnosti spolu s osláveným Kristom.

Evanjelium Mk 3, 20-35

Biblický text:

Ježiš vošiel so svojimi učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“ Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“ On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňa satana? Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“ Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“

Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“ On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“

Komentár:

V dnešnom evanjeliovom úryvku vidíme veľký paradox: za Ježišom idú obrovské zástupy ľudí, ktorí u neho hľadajú pomoc a záchranu a jeho vlastní blízki ho pokladajú za pomäteného! K tejto mienke sa pridáva aj náboženská elita vtedajšej spoločnosti – zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema. Títo nespochybňovali Ježišove uzdravenia a zázraky, ale podozrievali ho, ich koná mocou zlého ducha. Nedôverovali mu, preto démonizujú jeho činnosť.

Ježiš argumentuje slovami, ktorým zákonníci rozumeli – hovorí o nebezpečenstve rozdelenia, ktoré je predzvesťou zániku aj takej moci, ako je moc zlého ducha.

Záver textu hovorí o neodpustení rúhania proti Duchu sv. Dôvodom tohto neodpustenia nie je to, že by Boh nechcel odpustiť, ale človek nechce toto odpustenie prijať a preto Boh na ňom nerobí násilie.

Pozitívnym záverom úryvku z evanjelia je Ježišovo vyhlásenie o tom, že každý, kto úprimne plní Božiu vôľu je mu tak blízko ako najbližší z rodiny.