Druhá pôstna nedeľa

Bratislava, 25. 02. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Gn 22,1-18

Biblický text:

Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: "Abrahám!" On odpovedal: "Tu som."  A on hovoril: "Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny "Morja"! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem."  Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo.  Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna.  Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: "Abrahám, Abrahám!" On odpovedal: "Tu som." On mu povedal: "Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne."  Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna.  Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba:  "Na seba samého prisahám to je Pánov výrok -: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou,  zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov  a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas."   

Komentár: 

• Úryvok je z druhej časti knihy Genezis, ktorá obsahuje dejiny patriarchov. Dejinami Abraháma a ostatných patriarchov sa vstupuje v Gen do oblasti pevnej histórie. Všetky minulé pokusy zredukovať alebo anulovať historicitu týchto rozprávaní boli neúspešné a to vďaka objavom orientálnej archeologickej vedy.
• Meno Abrahám znamená: otec je vyvýšený; on je veľký ako jeho otec; on je zo vznešeného rodu; Izák (Yiš˙aq-’el): "nech sa (Boh) usmieva"; "nech je priaznivý";
• Obetovanie Izáka (Gn 22,1-19): je to príbeh, ktorý chce poukázať na maximálnu vernosť a šľachetnú poslušnosť Abraháma Božej vôli. Boží rozkaz mu je daný pravdepodobne v noci v nočnom videní (porov. 19,3). Išlo o veľký paradox. Toľkokrát prisľúbený a tak očakávaný syn Izák keď sa konečne narodil, má byť teraz obetovaný! Ako sa potom splnia všetky Božie prísľuby o početnom potomstve?
• Prostredie Abraháma bolo zvyknuté na ľudské obete. Aj archeologické výsledky bádania dokazujú, že Kanaánčania prinášali ľudské obete, predovšetkým obete malých detí. Nakoniec, píše o tom aj Biblia (1Kr 16,34; porov. Joz 6,26). Robili to tak, že do základov nejakej budovy dali ľudskú obeť v nádeji, že táto budova bude mať ochranu zo strany tejto obete. Volá sa to obeta založenia. Takéto obete sa našli napr. v Megiddo - kostra asi 15-ročného dievčaťa; kostry detí pod mestskou bránou v Tell el-Far‘ah.
• Ale Boh nedovolil Abrahámovi obetovať syna. Namiesto neho má byť zabitý baran. Teda namiesto ľudí možno a treba obetovať zvieratá. Takto sa biblický autor jasne vyslovil proti ľudským obetiam vo svojom národe. Iné národy túto prax mali oveľa viac rozšírenú. Ak sa takýto prípad vyskytol, bolo to iba zneužitie pohanského zvyku obetovať ľudí a v Izraeli to bolo vždy považované za perverzitu a za protizákonný zločin.
• Miesto, na ktorom Abrahám chcel priniesť svoju zápalnú obetu (holokaust), bolo celkom určené na kult (porov. 22,5). V hebrejskom texte sa nazýva krajina Moriyyah. čo to znamená: pôvodne asi označoval krajinu Amorejcov. Hebrejská tradícia identifikovala miesto s horou Sion, na ktorej neskôr stál jeruzalemský chrám (porov. 2Krn 3,1). Ale sú aj autori, ktorí odmietajú snahu identifikovať horu alebo presné miesto, na ktorom Abrahám priniesol svoju zvláštnu obetu.
• Obeta Izáka bola veľmi výrazne využitá u Otcov a v liturgii ako typologický obraz: Izák predobrazuje Ježiša Krista, jediného Syna Otca, ktorý niesol drevo kríža na Kalváriu (ThDr. Anton Tyrol, Úvod do sv. Písma Starého Zákona, Pentateuch.). 

2. čítanie Rim 8,31-34

Biblický text:

Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám?   Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje?  A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha prihovára sa za nás?   

Komentár: 

Sv. Pavol hymnickým spôsobom hovorí o dôvere v Boha  a o istote, ktorá z tejto dôvery vyplýva. Hovorí teologicky, ale isto aj z osobnej skúsenosti skúšaného misionára. Text obsahuje vyznanie Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. 

Evanjelium Mk 9, 2-10

 

Biblický text:

O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil.  Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.  A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.  Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi."  Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.  Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho."  A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.   Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.  Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená "vstať z mŕtvych".   

Komentár: 

• Evanjelista Marek nám v úryvku hovorí o udalosti premenenia Pána na hore Tábor. Ježiš si berie so sebou Petra, Jakuba a Jána, ide s nimi na vysoký vrch. (Tento vrch nie je bližšie určený – tradičná mienka hovorí o vrchu Tábor, no sú aj takí, ktorí udalosť premenenia Pána situujú na vrch Hermon.) Dôležité je však to, že Ježiš ide do ústrania so svojimi učeníkmi a tam sa pred nimi premení. „Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.“ Nie, že by to Ježiš nemohol urobiť. Ale nie sme zvyknutí na tento druh zázrakov. Vždy, keď Ježiš nejaký zázrak urobil, nikdy ho nerobil iba "pre oči", skôr zakazoval o tom hovoriť. Tak to bolo s uzdravením malomocného, oslobodením posadnutého i s mnohými ďalšími prípadmi. A teraz taký zvláštny kontrast. Ježiš urobil zázrak, aby ho videli. Síce iba traja z jeho najbližších spolupracovníkov, ale predsa... Aký bol zmysel tohto Ježišovho zázraku?
• Tradičná cirkevná exegéza nám ponúka vysvetlenie. Sv. pápež Lev Veľký hovorí: "Pri tomto premenení išlo predovšetkým o to, aby sa v srdciach učeníkov predišlo pohoršeniu z kríža... aby poníženie umučenia nezmietlo ich vieru." (Porov. LH II,117) Teda Ježiš ukazuje niečo zo svojej slávy apoštolom, aby ich tento zážitok podržal potom, keď bude dobrovoľne brať na seba kríž, keď bude na ňom visieť a umierať. Keď bude pred nimi vyzerať ako ten najposlednejší a najbezmocnejší úbožiak. Aby v ňom dokázali stále vidieť svojho Majstra a Učiteľa, aby mu neprestali veriť. A ešte viac, aby dokázali o tejto viere svedčiť aj pred ostatnými. A oni to aj skutočne robili. Veď aj ich pričinením sa rozšírila prvotná Cirkev vo vyslovene pohanskom, alebo protikresťanskom prostredí. Ako vieme z histórie, apoštoli neodstúpili od viery v Krista ani vtedy, keď im hrozili smrťou, ani vtedy, keď sa pre vieru stali mučeníkmi. Boli si vedomí, že s Kristom prichádza Božie kráľovstvo. Toto kráľovstvo sa dá – a musí sa – zviditeľniť cez život viery kresťanov. 

Záver:

Židovská tradícia hovorí, že Rabi Menachen keď ktosi na Olivovej hore zatrúbil na šofar – čo bolo pre židov znamenie príchodu Božieho kráľovstva – on sa pozrel z okna a povedal – vonku sa nič nezmenilo!

Božie kráľovstvo musí prísť do nášho vnútra – v osobnom kontakte s Kristom. Tento zážitok si však nedokážeme uložiť na stálo. Musíme oň ustavične zápasiť. A zviditeľniť sa dá cez náš každodenný život.

Teda nedajme sa oklamať: veľkou náboženskou akciou, polnočnou sv. omšou, procesiou – pozrime sa z okna a zistíme, že v našich vzťahoch sa veľa nezmenilo... Tu sa začína veľké poslanie každého z nás. Zviditeľňovať Božie kráľovstvo v našej spoločnosti.