Dvadsiata štvrtá nedeľa cez rok

Bratislava, 17. 09. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Sir 27,33-28,9 

 

Biblický text: 

 

Hnev a zúrivosť - to obidvoje je odporné, len hriešny človek sa ich pevne drží. Kto sa chce pomstiť, ujde sa mu pomsty od Pána, lebo si jeho hriechy zachová v pevnej pamäti. Odpusť svojmu blížnemu, ak ti uškodil: lebo aj tebe odpustia viny, ak o to poprosíš. Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako si potom žiada od Boha, aby bol zdravý? Pre človeka sebe podobného nemá milosrdenstva, a pritom oroduje za svoje hriechy? Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba človekom, a pritom prosí o zľutovanie u Boha? Veď kto iný môže jeho hriechy uzmieriť? Mysli na koniec (všetkého) a zanechaj nepriateľstvo, lebo hniloba a smrť ti hrozia, ako to ustanovil (Boh). Pamätaj na Božiu bázeň a nehnevaj sa na blížneho! Pamätaj na zmluvu Najvyššieho a prepáč vinu blížnemu! 

 

Komentár: 

 

• V najdôležitejších gréckych rukopisoch má Kniha názov: „Múdrosť Jezusa, syna Sirachovho“ (Sofía Jesú hyjú S[e]irách) alebo „Sirachova múdrosť“ (Sofía S[e]irách). V židovskej literatúre je známa pod názvom „Príslovia syna Sirachovho“, alebo jednoducho „Ben Sira“. Kresťanská tradícia, aspoň od čias Cypriána (200/10-258), ju označuje názvom Ecclesiasticus (pozor Ecclesiastes = kniha Kazateľ...)(t. j. typicky »Cirkevný spis«), lebo Kniha sa v Cirkvi bežne používala ako pomôcka pri vyučovaní katechumenov a novokrstencov[1].
• Je zaujímavé, že Táto kniha hovorí veľmi veľa o nutnosti odpustenia. Odpustením sa vyrieši veľmi veľa v medziľudských vzťahoch, naopak bez odpustenia sa ľudské vzťahy stávajú neznesiteľnými. Kniha vznikla asi r. 130 pred Kristom z hebrejskej predlohy. Prináša veľa motivačných prvkov k odpusteniu. Hlavnou motiváciou je dosiahnutie odpustenia od Boha. 

 

2. čítanie  Rim 14,7-9 

 

Biblický text:

 

Nik z nás totiž nežije pre seba a nik pre seba neumiera; lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi. Veď Kristus práve preto zomrel a ožil, aby vládol aj nad mŕtvymi aj nad živými. 

 

Komentár:

 

• Tento úryvok poznáme z čítaní na pohrebných obradoch. Jeho zmyslom je poukázať na to, že veriacich spája Kristus. Že patríme Ježišovi bytostne – aj počas svojho pozemského života aj po smrti. Toto je veľmi dôležité posolstvo. V tomto horizonte majú naše osobné, časné spory a pletky len malý význam. (medzi kresťanmi v Ríme – „silní“ a „slabí“) 

 

Evanjelium Mt 18,21-35 

 

Biblický text:

 

Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

 

Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: „Pozhovej mi a všetko ti vrátim.“ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: „Vráť, čo mi dlhuješ!“ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: „Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.“ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: „Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ 

 

Komentár: 

 

• Prvé, čo nás napadne je rozhorčenie nad správaním zlého sluhu: desaťtisíc talentov – autori sa rôznia – ale je to rádovo niekoľko sto miliónov korún! Sto denárov je rádovo niekoľko sto korún! Teda naozaj ten sluha bol zlý a nepolepšiteľný. Ale cieľom evanjelia nie je iba to, aby sme sa pohoršovali nad ním, ale aby sme išli v hľadaní zmyslu podobenstva ďalej...
• Tento úryvok nám hovorí o nutnosti odpúšťania (biblický význam čísel 7 a 77 – vždy, keď je to treba – bolo by čudné, keby sme to počítali...)
• Predať do otroctva bol „bežný“ trest v starozákonnej dobe (2 Kr 4,1; Neh 5,3-5; Am 2,6; 8,6; Iz 50,1). Nebolo by to stačilo na zaplatenie dlhu, ale vyjadruje skutočnosť na akú satisfakciu mal kráľ nárok! A predsa sa zmiloval. Čo však neurobil ten, ktorý dosiahol veľké odpustenie. Preto jeho vina bola ešte väčšia!
• Úryvok ďalej hovorí aj o tom, čo to vlastne odpustenie je – nie zabudnutie, ale zrieknutie sa „oprávneného“ nároku na satisfakciu. Odpustenie je zároveň „obdarovanie“ druhého. Kto odpúšťa, podobá sa Bohu, ktorý nám všetkým odpúšťa. Každý z nás, ako sme tu, sme isto zažili Božie odpustenie. Presne túto radosť by sme mali dopriať aj svojim blížnym vo vzťahu k nám.
• Prvé čítanie a Evanjelium hovoria teda o odpustení. O Božom odpustení a o našom odpúšťaní – obe sú navzájom podmienené. Boh odpúšťa nám, ak aj my odpustíme. My dokážeme odpúšťať preto, lebo Boh nám odpúšťa. Skúsme sa zamyslieť nad odpustením a odpúšťaním v našom živote. 

 

Záver: R. Guardini napísal: „Odpustenie je podoba, ktorú na seba vzala láska, keď jej bolo ukrivdené.“....