Dvadsiata tretia nedeľa cez rok

Bratislava, 10. 09. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

Prvé čítanie     Ez 33, 7-9 

Biblický text:

Nuž, syn človeka, teba som dal za strážcu Izraelovho domu. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich z mojej strany! Ak vtedy, keď poviem bezbožnému: "Bezbožník, určite zomrieš!", nebudeš hovoriť, aby si bezbožníka vystríhal pred jeho cestou, ten bezbožník zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať z tvojej ruky. Ale ak si ho ty upozornil pred jeho cestou, aby sa z nej vrátil, a nevrátil sa zo svojej cesty, on zomrie, no ty si si zachránil dušu. 

Komentár:

• Ezechiel[1] (hebr. Jechezkél = »Boh posilňuje« alebo »Boh je silný«) bol v mladých rokoch súčasníkom proroka Jeremiáša. Po vyplienení Jeruzalema r. 597 pred Kr. bol ako jeruzalemský kňaz s kráľom Jójakinom a s mnohými poprednými Židmi deportovaný do Babylonie. Ezechiel sa svojimi prorockými výrokmi obracia na spoluzajatcov v Babylone v dvoch časových obdobiach babylonského zajatia: pred konečným pádom Jeruzalema (r. 597-587/6 pred Kr.) a po ňom (r. 587/6-572 pred Kr.). Náš úryvok je z väčšieho celku, ktorý by sa dal nazvať „Výzva na obrátenie a prisľúbenie spásy pre vyvolený národ“ - kapitoly 33 - 39.
• Text v širšom kontexte vysvetľuje poslanie proroka, ktorý pobáda ľud k premene zmýšľania, ale i vonkajšieho konania v každodennom živote. 

Druhé čítanie  Rim 13, 8-10 

Biblický text:

Nebuďte nikomu nič dlžni, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali: veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska. 

Komentár:

• Vzťah medzi láskou a zákonom apoštol Pavol vyjadril výrokom: „Kto miluje, vyplnil zákon.“ /verš 8b/. Tento výrok je jasný a kategorický. Kto opravdivo miluje, čiže nielen slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou“^[2], už vyplnil povinnosti zákona. Inými slovami, kto miluje, nielenže pestuje cnosť lásky, ale zároveň plní aj povinnosti uložené celým zákonom, nielen jeho jediným prikázaním, lebo v láske je zahrnuté viac ako to, čo môže predpisovať zákon.^[3] Francúzsky biblista S. Lyonnet správne poznamenáva, že sloveso „plniť“ si tu zachováva ten istý zmysel, ako keď sa používa na označenie naplnenia niektorého proroctva: udalosť vždy napĺňa proroctvo tak, že ho prekonáva.^[4]Čiže ten, kto miluje, spontánne pridáva aj tie gestá a porozumenia, sympatie, nežnosti a šľachetnosti, ktoré by nijaký ľudský zákon nemohol uložiť.^[5]
• V 9. verši Pavol cituje štyri prikázania druhej tabule Dekalógu, a síce šieste pred piatym, pričom ôsme je vynechané a deviate s desiatym sa objavujú spolu sústredené. Dekalóg väčšinou slúžil katechetickým úmyslom v súvislosti s počiatočným vyučovaním pohanov. To, že Pavol cituje štyri z desiatich prikázaní, ktoré tamojším kresťanom boli už známe, ukazuje dodatok: „a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove“. Vynára sa otázka: Prečo Pavol uvádza práve tieto prikázania? Pri hľadaní odpovede nám môže pomôcť citát Lv 19,18: „Nepomsti sa a  neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého! Ja som Pán!“, kde vystupuje do popredia láska k blížnemu a Pavol práve toto chce vo svojej výpovedi zdôrazniť. Uvádza tie prikázania druhej tabule Dekalógu, ktoré majú chrániť život blížneho pred rôznymi prehmatmi a nebezpečenstvami a ktorých spoločným menovateľom je prikázanie lásky. Napriek tomu mal Pavol v Rim 13,9 na mysli Dekalóg ako celok. Ba čo viac jeho téza najskôr pripúšťa, že zákazy druhej tabule Dekalógu ako také majú svoje pozitívne vyjadrenie v prikázaní lásky.^[6]
• Veľký rabínsky súčasník Pavla Hillel skoncentroval všetky prikázania Zákona na Zlaté pravidlo. Ani zďaleka však nechcel ponechať bez výnamu úctu a lásku k Bohu. Podobne ani u Pavla láska k blížnemu nenahradzuje lásku k Bohu. Táto je u neho koncentrovaná výlučne vo viere v Krista,^[7] takže v podstate všetky kultové a rituálne prikázania Tóry, ktoré boli spojené s usmerňovaním vzťahu k Bohu, naďalej stratili túto svoju funkciu. Pretože ale viera a tým v podstate i vzťah k Bohu nie je viac určovaný Zákonom ale naopak, určuje sa vierou, odlišuje sa Pavlova téza v Rim 13,9 a Gal 5,14 od Hillelovej: U Pavla je to skutočne Zákon ako celok, ktorý v prikázaní lásky k blížnemu nadobúda svoju jedinečnú určujúcu normu. Priamo by sa mohlo povedať, že vo viere sa plnia prikázania prvej tabule ako v láske tej druhej. Na jednej strane je to viera v Krista, ktorá sa uskutočňuje v láske k blížnemu,^[8] na druhej strane ide vo viere o plnenie Zákona. Hoci Zákon dostal v Kristovom zjavení svoj nový rozmer, čím mnohé jeho časti – predovšetkým predpisy pre spoločný kult – stratili fakticky svoju platnosť, všetky ostatné prikázania sú podriadené láske k blížnemu. I v tejto novej podobe je a zostane Zákon–Tóra Božím zákonom, ktorý prikazuje kresťanom život v spravodlivosti a v ktorom naplnenie kresťanskej spravodlivosti je skutočnou spravodlivosťou.^[9]
• Aby teda apoštol Pavol zreteľne ukázal, že „ten, kto miluje,“ dokonale plní Mojžišov zákon, odvoláva sa na Desatoro. I keď uvádza len niektoré prikázania z tých, čo ukladajú povinnosti voči blížnemu, je zrejmé, že ich cituje ako príklad a nemá v úmysle vyrátať ich všetky. O tom svedčí dodatok „a ktorékoľvek iné prikázanie“. Tým dáva na vedomie, že má na mysli nielen ostatné prikázania Desatora, ale celý Mojžišov zákon. Taktiež paralelný text Gal 5,14, ktorý obsahuje tú istú myšlienku, ale s väčším dôrazom a spresnením: „Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ dosvedčuje, že uskutočňovaním príkazu lásky voči blížnemu sa spĺňa celý zákon, v celom svojom rozsahu i v jednotlivých predpisoch.^[10]
• V 10. verši Pavol stavia do protikladu konanie zla s láskou k blížnemu. Konanie zla, ktorého trestanie je úlohou štátu ako Božieho služobníka, je chápané výlučne z pohľadu lásky. Lebo láska skutočne nerobí blížnemu nič zle.^[11] V tomto zmysle Zákon zakazuje a nedovoľuje manželskú odluku, smrť, krádež, žiadostivosť a všetko ostatné zlo, ale prikazuje lásku ako skutok, v ktorom by sa zlu nielen zabránilo, ale zároveň by sa aj prekonalo.^[12]Láska je teda skutok, v ktorom sa napĺňa Zákon.^[13]    
• Verš 10a: „Láska nerobí zle blížnemu“ v tejto negatívnej forme by mohol vzbudiť dojem, že láska sa obmedzuje iba na to, aby sme sa zriekli zla... Vynára sa otázka: Čo podnietilo apoštola Pavla k takejto formulácii? Jednou z možných odpovedí môže byť to, že Mojžišov zákon má povahu záporných príkazov a aj prikázania Desatora sú zväčša formulované záporne. K tomu môžeme pripojiť aj to, že Pavol svoj príhovor viackrát člení a rozvíja dvojakým spôsobom: po viac-menej všeobecnej zásade vyjadrenej v zápornej podobe /verše 8a, 9a, 10a/ nasleduje kladne vyjadrený záverečný výrok /verše 8b, 9b, 10b/, ktorý na zápornom pozadí vyznieva účinnejšie a presvedčivejšie.^[14]  
• Keď sa teda apoštol Pavol vracia k myšlienke vyjadrenej už vo veršoch 8b a 9b, zhŕňa celý príhovor perikopy do konečného záveru: „teda naplnením zákona je láska“ /verš 10b/. Grécky termín pleroma tu má „pasívny“ význam naplnenia, hoci je v ňom zahrnutý „aktívny“ zmysel plnenia. Takto záver vo verši 10b vyznieva ešte výstižnejšie a výraznejšie. Láska je niečo viac ako zachovávanie zákona, pretože ho celý zahŕňa^[15], napĺňa ho oživujúcou silou a vedie ho k plnej, konečnej miere a zrelosti.^[16]  

Evanjelium      Mt 18, 15-20 

Biblický text:

Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi." 

Komentár:

• Evanjelium podľa Matúša niekedy zvykneme volať aj „príručkou kresťanskej spravodlivosti“ – v takomto duchu treba vysvetľovať aj dnešný úryvok – napomínanie ako cesta k „spravodlivosti“.
• Hlavné myšlienky: spoluzodpovednosť spoločenstva, napomínanie nemá uponížiť blížneho, ale získať ho pre spravodlivejší život, napomínanie má obsahovať istú gradáciu – najskôr medzi štyrmi očami... 

Záver: Čítania tejto nedele sú o napomenutí hriešnika (prorok v SZ, veriaci v NZ). Kto prijme napomenutie v Božom mene – zachráni sa, kto ho odmietne – schádza z cesty spravodlivosti a sám sa vyčleňuje zo spoločenstva.