Kvetná nedeľa

Bratislava, 09. 04. 2017

dnešnú nedeľu uvádzame komentár len k textu evanjelia

Mt 26, 14 — 27, 66

 

Biblický text:

Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.

Príprava na veľkonočnú večeru - V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.

Označenie zradcu - Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“

Ustanovenie Eucharistie - Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“

Výstraha Petrovi - Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: „Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.“ Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.

Ježiš v  Getsemanskej záhrade - Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“ A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“

Zajatie Ježiša - A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“ A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.

Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“ V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“ Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.

Ježiš pred veľradou - Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť ako sa to skončí.

Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: „Tento povedal: „Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.“ Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“ Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“ Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“

Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“ Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali a hovorili: „Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!“

Peter zapiera Ježiša - Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.“ Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“ O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“ Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva; tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal.

 

Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

Judášov koniec - Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“ Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa, to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“

Ježiš pred Pilátom - Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“ A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ Ale on im neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.

Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.

Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ Oni zvolali: „Barabáša!“ Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“

Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!“ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

Ježiša korunujú tŕním - Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

Krížová cesta - Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou: Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“

Ježišovi na kríži sa posmievajú - Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: „Som Boží Syn.“ Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.

Ježiš na kríži zomiera - Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.

A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“

Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejovýčh synov.

Ježišov pohreb - Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. Jozef vzal telo zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

Stráž pri hrobe - Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: „Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.“ Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: „Vstal z mŕtvych,“ a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“ Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“ Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Komentár:

Všeobecný kontext:

pašie u Mt treba vnímať v kontexte celého evanjelia[1]. V evanjeliu sa viackrát stretneme s trojitým opisom, ktorý má potvrdiť závažnosť udalosti. V úvode Mt chceli usmrtiť dieťa Ježiša Herodes, veľkňazi a zákonníci. V závere Pilát, veľkňazi a zákonníci. Iba tieto dve scény hovoria o Ježišovi ako o židovskom kráľovi. Princíp kontrastu: V príbehu narodenia sú pohanskí mudrci kontrastom k židovským starším. V príbehu umučenia je týmto kontrastom Pilátova žena, ktorá bola pohankou.

 

A/ Getsemani: Modlitba, zajatie

Olivová hora sa spomína v SZ 2x. Pre nás je dôležitá zmienka v 2 Sam 15, 30-31 kde Dávid uteká pred Amsolónovou vzburou, ide na Olivovú horu a tam plače. V NZ je to miesto, kde zajmú Ježiša. Predtým sa Ježiš modlí. Trikrát sa vráti k učeníkom, ktorých nájde spať. Na túto Ježišovu modlitbu naráža aj List Hebrejom (5,7): „On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť“. Po tejto modlitbe Ježiš vstáva posilnený (aj keď by sme si mysleli, že ho Otec nevypočul): Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“

Ježiš pripúšťa, aby sa s ním konalo takto nedôstojne, aby sa splnili písma prorokov.

 

B/ Súd pred veľradou, Petrovo zapretie, Judášova beznádej

            Matúš jediný uvádza meno veľkňaza, ktorý vypočúval Ježiša – Kajfáš. O vypočúvaní Ježiša pred Sanhedrinom sa vedú dlhé diskusie. Veľrada zasadá uprostred noci, na začiatku najväčšieho židovského sviatku, organizuje falošných svedkov – toto všetko sa javí ako znásilnenie spravodlivosti. V čase, keď vypočúvajú Ježiša, na dvore vypočúva Petra slúžka a okolostojaci. Peter sa snažil najskôr vyhnúť priamej odpovedi, potom však zaprel. Nepoznám toho človeka. Spĺňa sa Ježišova predpoveď: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš...“ Napriek tomu sa stal „skalou“ cirkvi: Povzbudenie pre všetkých, ktorí padli počas prenasledovania.

            Zároveň sa spĺňa ďalšie Ježišovo proroctvo: „Beda človekovi, ktorý zrádza syna človeka“ Judáš vrátil peniaze a obesil sa. Tak ako Achitofel, keď zradil Dávida 2 Sam 17,23 „Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tam zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe“. Veľkňazi rozmýšľajú čo urobiť s vrátenými peniazmi. Kúpia pole na pochovávanie cudzincov. Pravdepodobne tam pochovali aj Judáša. Jeho smrť je opísaná modelom SZ ako smrť nehodného človeka. Treba si všimnúť kontrast: Padli dvaja učeníci, Peter a Judáš: Peter vyšiel von a horko zaplakal, Judáš odišiel a obesil sa...

 

C/ Rímsky proces

            Mt spomína zvyk prepustiť jedného väzňa. Zaujímavé že o takejto praxi nič nehovoria ani rímske ani židovské pramene. Mt takto dáva Pilátovi možnosť oslobodiť Ježiša. Na Ježišovu stranu sa postavila aj pohanka – Pilátova žena. Pilát však podľahol „verejnej mienke“ umýva si však pred zástupom ruky. Je to SZ zvyk: Dt 21,6-9 hovorí, že keď sa nájde zavraždený človek a vrah je neznámy, tak ...starší toho mesta, čo leží od mŕtveho (najbližšie), prídu a umyjú si ruky nad jalovicou, čo bola zabitá v údolí,  a povedia: „Naše ruky nevyliali túto krv a naše oči to nevideli. Do veľmi zlého svetla sa tu dostávajú zmanipulovaní Židia: Pohania – Pilát a jeho žena vyhlasujú Ježišovu nevinu, kým Židia vyhlasujú „Jeho krv na nás a na naše deti...“ Nepochopenie tohto výroku znamenalo veľa zla vo vzťahoch medzi kresťanmi a Židmi. Akosi sme pozabudli na slová Ježiša, že ...jeho krv sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov!

 

D/ Ukrižovanie, smrť, pochovanie

            Cesta na Golgotu je opísaná s veľkou stručnosťou s dôrazom na to, v čom sa odzrkadľujú SZ predpovede: Víno so žlčou – ozvena Ž 69 22 „Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.“

            Dôležitá je aj správa o posmievaní sa Ježišovi. Mt ju zvýrazňuje trojitou spomienkou: zástupy, veľkňazi a starší a tí, čo boli spolu s ním ukrižovaní. Starozákonné pozadie Ž 22, 8-9:  „Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. „Úfal v Pána, nech ho vyslobodí,nech ho zachráni, ako ho má rád.“ Tento žalm začína slovami Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil...

            Udalosti okolo Ježišovej smrti – chrámová opona (všetci synoptici), vzkriesenie mŕtvych, zemetrasenie (iba Mt) sú ozveny SZ apokalyptických statí Joel 2, Ez 37, Iz 26... U Mt. Ježišovo narodenie bolo spojené so znamením na nebi – hviezdou. Jeho smrť bola spojená so znameniami na nebi, ne zemi i v podsvetí.

Tradíciu Jozefa z Arimatije poznajú 4 evanjeliá. Ide o model „bohatého svätého“ dôležitý pre kresťanské spoločenstvo. Stráž pri hrobe má zamedziť šíreniu „mýtu“ o zmŕtvychvstaní. Paradoxne pomôže dosvedčiť Ježišovo zmŕtvychvstanie, najväčšiu a najdôležitejšiu udalosť evanjelia i celých dejín spásy.

 

 

 

 

Komentár k Mt 26,36-46 podľa www.kbd.sk

 

 

Ježiš v Getsemanskej záhrade

Mt 26,36-46 

V. 36: Úvodný verš zdôrazňuje Ježišov vstup do Getsemanskej záhrady aj s učeníkmi. Je to asi významné; z toho možno vyčítať podobnú situáciu, ako keď predtým počas verejnej činnosti Ježiš chcel učeníkom niečo osobitné povedať alebo ukázať, či pred ich očami niečo dôležité urobiť. Vtedy chcel byť s nimi osamote. Getsemani je prepis aramejského gath - šemaním a znamená lis na olej. O udalosti vlastne nepíše evanjelista Ján, podáva síce zmienku o Ježišovej agónii v Jn 12,23-32, ale jeho poznámky v Jn 18,1a.2 sú veľmi významné, lebo naznačujú, že to bolo obvyklé miesto, kde Ježiš často chodil s učeníkmi. Obyčajne sa Ježiš modlieval osamote, teraz však chce byť aj s učeníkmi. Poslednú hodinu pred Golgotou chcel Ježiš prežiť v modlitbe. 

Vv. 37-38: Trochu prekvapuje priame ukázanie miesta, kde si učeníci majú sadnúť, kým sa Ježiš v neďalekej vzdialenosti bude modliť. Jeho spoločníkmi v modlitbe má byť Peter a Zebedejovci Jakub a Ján. V týchto veršoch sa opisuje scéna, ktorá je spolu so scénou pokušenia na púšti azda najťažšou a najtajomnejšou v celom vystupovaní Ježiša na zemi. Peter a Zebedejovci boli svedkami Ježišovej slávy (porov. Mt 17,1-13 a paral.), teraz majú byť svedkami jeho smrteľnej úzkosti. Sú povolaní k hlbšej znalosti Ježišovej bytosti. 

Smútok a úzkosť... smútok duše až na smrť... to sú výrazy straty dôvery alebo sebadôvery pred skúškou, ktorá prichádza; úžas spojený s vnútorným zľaknutím alebo vnútorným konfliktom. Mystici vidia v tejto chvíli, že Ježiš tu ako vo filme pozeral na všetky hriechy sveta a na to, že pre mnohých je toto utrpenie zbytočné. Je to iste pravdivé a správne, ale svätopisci nám chcú priblížiť Ježiša v jeho vnútornom zápase. Bol to zápas proti celému peklu, ktoré sa oborilo na Ježiša s celou svojou silou (porov. Lk 22,53). 

Bdieť znamená odmietať spánok. V prenesenom zmysle to znamená zápas proti ochabnutosti a malátnosti. Tieto opisy sú zamerané aj na povzbudenie kresťanov ako premáhať skúšky. Ježiš síce hľadá posilnenie u najbližších apoštolov, ale keď ich vidí spať, necháva ich súcitne tak a odchádza do samoty modliť sa. 

V. 39: Poloha tvárou k zemi pri modlitbe je výrazom najhlbšej úcty a pokory pred Bohom. Podobné situácie sú zachytené v Gn 17,3.17; Nm 14,5; 16,4 a inde. Tieto miesta zároveň naznačujú, že postoj človeka tvárou k zemi je reakciou na nejakú epifanickú udalosť. 

Ježišova modlitba tu má 4 prvky: oslovenie „Otče môj“ - vyjadrenie možnosti - nech minie Ježiša kalich utrpenia - nech sa stane Otcova vôľa.[2] Kalich je tu symbolom utrpenia a smrti. 

Vv. 40-41: V týchto veršoch sú znova spomínaní učeníci. Títo sú často spomínaní v celom Mt-ev, preto niektorí autori dedukujú, že Mt-ev má parenetický charakter.[3] Veľmi významné sú zmienky «so mnou bdieť» a «hodina». Sú to biblické výrazy na vyjadrenie kresťanskej bdelosti, ktorá má prebiehať spolu s Kristom. Je to ostražitosť proti diablovi. Nakoniec text 41. verša to celkom jasne ukazuje. Teda nejde len o spánok, resp. o jeho odháňanie. Výraz «hodina» je označenie kritického momentu v Ježišovom utrpení a je to zároveň označenie rozhodujúcich okamihov v živote kresťana vzhľadom na rozmanité pokušenie diabla.  

V. 42: V tomto verši je podaný obsah druhej modlitby Ježiša k Otcovi. Je podobná prvej modlitbe, znova spomína «kalich» utrpenia. Veta je podmienečná, vyjadruje Ježišovo podriadenie sa Otcovi. Pripomína slová modlitby Otče náš: „Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi“. 

V. 43: Apoštoli opäť zaspali. V duchovnom výklade tohto verša to znamená, že podcenili dôležitosť tejto chvíle. 

V 44: Tie isté slová sú použité aj v tretej modlitbe Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade. 

Vv. 45-46: V závere tejto drámy Ježiš už iba konštatuje, že učeníci môžu spať ďalej. Niektorí autori vysvetľujú vetu Ježiša zo 45. verša ako otázku.[4] Ihneď za tým spomína hodinu, ktorá už prišla. Židom bol veľmi jasný obsah slova «hodina», pretože je to jedno z kľúčových sz-slov, ktoré označuje obsah úzko spätý s apokalyptikou. 

Dôležité je aj slovo «vydávať» (paradidomi), ktoré charakterizuje celú 26. kapitolu Mt-ev a znamená zradiť a vydať na smrť. Je zvláštne, že Mt v 45. verši použil slovo «teraz už...»; v gréčtine (loipon), je to príslovka a autori ju prekladajú: «odteraz už...». 

Celý úryvok Mt 26,36-46 je poznačený výrazmi: bdieť s Ježišom, modliť sa, hodina, kalich utrpenia, vydanie Ježiša, Otcova vôľa... 

Matúšova komunita - a teda aj my, ktorí čítame jeho evanjelium - mohla z tohto úryvku porozumieť, že v Getsemanskej záhrade sa za nich potil krvou a trpel smrteľnú úzkosť Ježiš. Povedané alebo myslené iba ľudsky, iste by bol tento kalich utrpenia odmietol, ale poznanie, že je to Otcova vôľa, ho uschopňuje prijať smrť, ktorá bude znamenať spásu ľudstva. Takto sa jeho príklad stáva testamentom. Je to testament o tom, že nielen pobyt v Getsemanskej záhrade, ale celý život Ježiša bol utrpením.[5] Getsemanská záhrada je počiatkom jeho vrcholu... 

-------------------------------------------------------------------------------- 

[1] MAGA, J., a seminaristi, Synopsa evanjeliových textov, Kňazský seminár biskupa J. Vojtaššáka Spišská Kapitula, Spišské Podhradie 1993, ss. 116-117. 

[2] SAND, A., Das Evangelium nach Matthäus, s. 533. 

[3] Porov. SAND, A., Das Evangelium nach Matthäus, s. 533. 

[4] GUTHRIE, D. - ALEC MOTYER, J. (vyd.), Kommentar zur Bibel, Brockhaus Verlag Wuppertal und Zürich 1. Sonderauflage 1992, časť C Neues Testament, s. 49: „Von Luther Übersetzung höchstwahrscheinlich mit Recht als Frage formuliert“. Niektoré grécke kódexy majú v texte znak «;», čo môže znamenať otáznik. (Porov. NESTLE - ALAND, Novum Testamentum Graece et Latinae, Stuttgart 1979, Apparatus criticus, s.78). 

[5] Porov. BÁNDY, J., Apoštolské vierovyznanie, ss. 29-34.