Kvetná nedeľa

Bratislava, 25. 03. 2018

Ponúkame biblické texty a zamyslenie k nim:

Prvé čítanie Iz 50, 4-7 

Biblický text:

Pán, Jahve, mi dal jazyk učenícky, aby som vedel slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník. 5 Pán, Jahve, mi otvoril ucho a ja som neodporoval, nazad som neustúpil. 6 Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou. 7 Pán, Jahve, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím. 

Komentár:

Dnešné prvé čítanie je z Knihy proroka Izaiáša, z Tretej piesne o Pánovom služobníkovi. Pánov služobník, o ktorom sa v týchto piesňach hovorí, symbolizuje Mesiáša – Ježiša Krista. Poslanie prorokov bolo vždy ťažké... Pánov služobník ochotne, trpezlivo a bez reptania prijíma každú potupu a utrpenie, ktoré ho pri plnení Božieho poslania čakajú. 

Druhé čítanie Flp 2, 6-11 

Biblický text:

On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,7 ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. 8 Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. 9 Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, 10 aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí 11 a aby každý jazyk vyznával: "Ježiš Kristus je Pán!" na slávu Boha Otca. 

Komentár:

Druhé čítanie dnešnej Bohoslužby slova je z Listu sv. apoštola Pavla Filipanom. Je to jeden z najkrajších hymnov Nového zákona. Hymnus o ponížení Ježiša Krista, Božieho Syna vteleného a osláveného. 

Evanjelium Mk 14, 1 - 15, 47 

Biblický text:

Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. 2 Ale hovorili: "Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril." 3 Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. 4 Niektorí sa hnevali a hovorili si: "Načo takto mrhať voňavý olej?! 5 Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným." A osopovali sa na ňu. 6 Ale Ježiš povedal: "Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. 7 Veď chudobných máte vždy medzi sebou a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. 8 Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila." 10 Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. 11 Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať. 12 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: "Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?" 13 Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: "Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: "Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?" 15 On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte." 16 Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. 17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou." 19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Azda ja?" 20 On im odpovedal: "Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil." 22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: "Vezmite, toto je moje telo!" 23 Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. 24 A povedal im: "Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. 25 Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve." 26 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. 27 Vtedy im Ježiš povedal: "Všetci odpadnete, lebo je napísané: "Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu." 28 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley." 29 Peter mu povedal: "Aj keby všetci odpadli, ja nie." 30 Ježiš mu odvetil: "Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš." 31 Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: "Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa." Podobne hovorili aj ostatní. 32 Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: "Sadnite si tu, kým sa pomodlím." 33 Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34 Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!" 35 Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 36 Hovoril: "Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem ale čo ty." 37 Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: "Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé." 39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40 A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. 41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: "Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 42 Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko." 43 A kým ešte hovoril prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. 44 Jeho zradca im dal znamenie: "Koho pobozkám to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!" 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: "Rabbi." A pobozkal ho. 46 Oni položili naň ruky a zajali ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. 49 Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo." 50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. 51 No mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. 52 Ale on pustil plachtu a utiekol nahý. 53 Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56 Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: 58 "My sme ho počuli hovoriť: "Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený." 59 Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60 Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: "Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?" 61 Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: "Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?" 62 Ježiš odvetil: "Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi." 63 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Načo ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?" A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti. 65 Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár bili ho päsťami a hovorili mu: "Prorokuj!" Aj sluhovia ho bili po tvári. 66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. 67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: "Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom." 68 Ale on zaprel: "Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš." Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. 69 Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: "Tento je z nich." 70 Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: "Veru si z nich, veď si aj Galilejčan." 71 On sa však začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte." 72 Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." I rozplakal sa.

15. kapitola: 

1 Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. 2 Pilát sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" On mu odpovedal: "Sám to hovoríš." 3 Veľkňazi naň mnoho žalovali 4 a Pilát sa ho znova spytoval: "Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!" 5 Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. 6 Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. 7 S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. 8 Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. 9 Pilát im povedal: "Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?" 10 Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. 11 Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. 12 Pilát sa ich znova opýtal: "Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?" 13 Oni opäť skríkli: "Ukrižuj ho!" 14 Pilát im vravel: "A čo zlé urobil?" Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižuj ho!" 15 A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. 16 Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. 17 Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju 18 a začali ho pozdravovať: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" 19 Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. 20 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. 21 Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. 22 Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. 23 Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. 24 Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať. 25 Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín. 26 Jeho vinu označili nápisom: "Židovský kráľ." 27 Vedno s nim ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. 28 (A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: "Započítali ho medzi zločincov.") 29 A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: "Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. 30 Zachráň sám seba, zostúp z kríža!" 31 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: "Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. 32 Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili." Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. 33 Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 34 O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: "Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" 35 Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: "Pozrite, volá Eliáša." 36 Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: "Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať." 37 Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. 38 Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. 39 Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: "Tento človek bol naozaj Boží Syn." 40 Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, 41 ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. Aj mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema. 42 Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, 43 prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 44 Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. 45 Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. 46 On kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. 47 Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili. 

Komentár podľa stránky Katolíckeho biblického diela na Slovensku: www.kbd.sk: 

Dve zrady: zlomyseľná a zo slabosti: Mk 14,10-11.17-21.26-31.66-72 

Charakteristika textov o zapretí a zrade: V nadpise tejto témy je jasne vyjadrený zámer tejto biblickej hodiny. Chceme uvažovať o dvoch typoch zrady, dvoch typoch vydania Ježiša "jeho osudu"... V Mk-textoch o umučení Pána sú tieto témy zachytené v štyroch úryvkoch: 

- Judášova ponuka veľkňazom, že im zradí Ježiša Mk 14,10-11 (A) 

- Ježišova predpoveď, že jeden z Dvanástich ho zradí Mk 14,17-21 (B) 

- Ježišova predpoveď Petrovi, že Ježiša zaprie Mk 14,26-31 (B') 

- Peter zapiera Ježiša Mk 14,66-72 (A') 

Z tohto výpisu úryvkov sa nám ukazuje zaujímavá schéma, ktorú môžeme nazvať chiastická štruktúra1 a ak vezmeme do úvahy aj text o ustanovení Eucharistie (Mk 14,22-25), s tým, že ho považujeme za hlavný alebo centrálny text v tejto štruktúre, môžeme hovoriť o koncentrickej štruktúre2 týchto textov. Schéma tejto konštrukcie vychádza nasledovným spôsobom: A-B-C-B'-A'. Je pritom otázne, či evanjelista sv. Marek zamýšľal takúto štruktúru; pravdepodobne nie, pretože medzi uvedenými prvkami tejto štruktúry sú ešte ďalšie texty, ktoré v tomto pohľade nie sú takou jasnou súčasťou uvedených schém. Nám ale tieto schémy poslúžia tak, že nám ponúkajú možnosť hlbšie vniknúť do obsahu uvedených textov. 

Úryvok Mk 14,10-11 je spolu so správami o uznesení veľrady a o pomazaní v Betánii súčasťou bloku textov, ktoré sa nazývajú prelúdiá utrpenia. Text je veľmi stručný, chýba tu uvedenie akéhokoľvek motívu. Tak sa tento text pridružuje k ostatným, ktoré hovoria o Judášovi. Žiaden z evanjelistov neprezrádza motív Judášovej zrady. Iba Jn 12,4-6 spomína, že Judáš bol zlodej. To sa však nezdá byť uspokojivým vysvetlením Judášovej zrady. 

Úryvok Mk 14,17-2I je tiež veľmi stručný. Evanjelista sa tu sústreďuje iba na základné údaje, nepodáva prakticky nijaké okolnosti, ani dôvody Ježišových tvrdení. Čo je možné považovať za zdôraznené, je účasť zradcu na Ježišovom poslaní a následná nepochopiteľná zrada. Celý úryvok je možné obsahovo rozdeliť do troch častí: oznámenie zrady, beda tomu človekovi, ohlásenie trestu. Iní hovoria o dvoch častiach: scéna pri stole (vv. 17-20) a výrok Syna človeka (v. 21).3 Verš 21 je slovnou hrou s výrazmi «Syn človeka» a «ten človek». 

Úryvok Mk 14.26-31 obsahuje predpoveď Pána Ježiša vyjadrenú na adresu Petra, že ho trikrát zaprie skôr, ako kohút dvakrát zaspieva. V týchto veršoch ide o predpoveď zapretia, kým v Mk 14,66-72 je to podrobne opísané. V prvom úryvku je však reč aj o ostatných apoštoloch v Ježišovej predpovedi «všetci odpadnete» a potom v poznámke evanjelistu «podobne hovorili aj ostatní» (Mk 14,31b). Zmienka evanjelistu o dvojnásobnom speve kohúta vyvoláva u komentátorov otázky. Môže tu ísť o časové delenie noci podobne ako mali Židia rozdelený deň na jednotlivé časti. Alebo tu mohlo ísť o nejaký zvláštny význam druhého spevu kohúta, ktorý mohol Marek poznať od Rimanov alebo Grékov... 

Úryvok Mk 14,66-72 podáva bližšie okolnosti Petrovho zapretia. Všetci štyria evanjelisti spomínajú Petrovo zapretie Pána Ježiša, aj spev kohúta, ale počty týchto spevov sú iba u Marka. Či Peter zaprel Krista jeden raz alebo trikrát, autori v tom nie sú zhodní. Niektorí presadzujú názor, že to bo1o len jedno zapretie a v prvotnom ohlasovaní dostalo trojnásobný počet4; to však nie je celkom dostatočné vysvetlenie, lebo možno klásť aj opačné argumenty, ako je úcta k Petrovi, presnosť detailov v Mk-textoch a pod. Za istú úpravu Petrovho zapretia či už v rámci tradície (prvá komunita kresťanov) alebo redakcie (evanjelista) hovorí naznačená dynamika Petrovho správania sa. Jeho argumentácia zosilnieva, až nakoniec dosahuje formy prísahy a preklínania. Historická autenticita tohto úryvku je v exegéze často predmetom výmeny názorov tých, ktorí ju popierajú a tých, ktorí ju obhajujú. Najhlavnejším argumentom za historicitu je fakt, že sotvakto by si bol vymyslel toto zapretie a pripísal ho Petrovi. Najhlavnejším argumentom proti historicite je zas tvrdenie, že Peter je tu literárne vzatý ako prototyp zapierania Krista zo strany kresťanov.5 

Komentár k textom 

Mk 14,10: pri uvedení Judášovho mena je informácia, že patril k Dvanástim. Jeho odchod k veľkňazom nemusel nasledovať hneď po opustení domu Šimona Malomocného. Teda domnienka, že Judáš sa rozhodol zradiť Ježiša na protest proti jeho pomazaniu v Betánii vzácnou masťou, je nepravdepodobná hypotéza. Treba tu počítať s tým, že takáto formulácia je tu zámerná. Evanjelisti tu chcú poukázať na teologické vysvetlenie Judášovej zrady, a nie na nejaké taktické, juridické či psycho1ogické rozpoloženie tohto nešťastného človeka. Judášova zrada je vo všetkých textoch uvádzaná slovesom paradidonai, čo znamená «vydať, vydanie». Môžeme viesť spor o tom, či je vhodné a dôstojné uvažovať o Judášovej a Petrovej zrade súčasne, akoby išlo o rovnaký čin. Práve z teologického hľadiska to možno obhájiť, že tu uvažujeme síce o dvoch spôsoboch zapretia Ježiša, ale teologicky ide o jedno «vydanie» Ježiša: v Judášovom prípade je to zlomyseľné a aktívne vydanie Ježiša do rúk veľkňazov a v Petrovom prípade ide o vydanie pasívne, totiž ponechanie Ježiša jeho vlastnému «osudu», a to je spôsobené strachom. 

Mk 14,11: reakciou veľkňazov je radosť a sľub, že Judášovi dajú peniaze. Tak sa im ich plán (Mk 14,1-2) začína konkretizovať. Peniaze mu však nedali, len mu ich prisľúbili. Podľa Gnilku tento fakt ukazuje na to, že Judáš nezradil Ježiša pre peniaze.6 Týmto sa pochopenie Judášovej zrady stáva - ľudsky chápané - ešte zložitejšie. Takto jediným uspokojivým vysvetlením Judášovej zrady je tajomné Božie konanie. Konštatovaním tejto pravdy sa nijako nezmenšuje Judášova vina; tá ostáva, aj keď sa vysvetliť nedá. Mnohí autori sa síce pokúšajú nejako osvetliť možné motívy Judášovho rozhodnutia7, ale žiaden pokus o vysvetlenie si nemôže nárokovať viac, ako to, že je hypotetický. 

Historicita tejto postavy a jeho činu je úplne istá. Nie je možné nijako prijať názory, že v Judášovi treba vidieť alebo by bolo možné vidieť symbolickú postavu, ktorá by mala predstavovať celý izraelský národ alebo že by išlo o vymyslenú postavu.. Judáš je celkom konkrétna historická postava, ktorá je spolu so svojím činom Ježišovej zrady celkom zakorenená v Tradícii prvej Cirkvi a vo všetkých kanonických evanje1iách. 

Mk 14,17-18: je možné predpokladať, že Ježiš prišie1 z Betánie. Tak to dosvedčuje kontext. Výraz «Dvanásti» tu slúži ako synonymum spoločenstva apoštolov. V tomto verši je veľmi nápadná Markova priamočiarosť: ce1ý úryvok mu tu s1úži iba na to, aby oznámi1 najtiesnivejší prvok celej Poslednej večere, Judášovu zradu. Sloveso «je» (v. 18) použité v citáte zo Ž 41,10 tu označuje jedenie. Zmysel tejto formulácie je zdôraznenie paradoxu zrady Majstra jedným zo žiakov, s ktorými on vytváral úzke a dôverné spoločenstvo. 

Mk 14,19: apoštoli na Ježišovu predpoveď reagujú smútkom. Veria jeho slovám. Zvláštna je forma otázky apoštolov: "Azda ja?" Otázka vyjadruje neistotu; akoby si každý z učeníkov nebol istý sebou samým. 

Mk 14,20: Ježišova odpoveď je tajomná. Obsahuje síce pravdivé a ce1kom konkrétne vysvetlenie, ale doslovne to nie je jasné, o koho ide. Ján vo svojom evanjeliu dodáva, že Ježiš "namočil smidku chleba a dal ju Judášovi" po predchádzajúcej odpovedi, že je to ten, "komu podám namočenú smidku" (Jn 13,26). Mk-text však na konkrétnu otázku odpovedá poukázaním na komunitu, čo je z duchovného hľadiska veľmi významné. 

Mk 14,21: grécky výraz hypago, použitý v tomto verši a pre1ožený slovenským výrazom «ide», znamená, že ide na smrť. Je to eufemizmus (= jemnejší výraz) na označenie smrti. Evanjelista týmto naznačuje istú nezávislosť Ježišovho údelu smrti na Judášovej zrade. Súčasne je však veľmi výrazne vyjadrená Judášova vina a jeho zodpovednosť. «Beda tomu človekovi...» Tento výrok však neobsahuje rozsudok zatratenia. Judášov večný údel ostáva pre ľudí tajomstvom... 

Celý úryvok Mk 14,17-21 nám môže pripadať ako spytovanie svedomia pred prijatím Eucharistie, o ktorej je reč v nasledujúcom úryvku (Mk 14,22-25). Zmienka o Ježišovi, ktorý «ide, ako je napísané», nám ukazuje Ježiša ako dobrovoľne kladie svoj život, aby sme my žili. Je tragédiou, že sa tak stáva prispením zrady zo strany človeka. 

Mk 14, 26: tento verš možno priradiť k predchádzajúcemu úryvku, ktorý hovorí o veľkonočnej večeri Ježiša s apoštolmi. Spevom chválospevu sa u Židov končila veľkonočná večera. Treba tu myslieť na tzv. malý Hallel, t.j. žalmy 115-118. Trochu prekvapuje, že Ježiš a apoštoli nešli vtedy do Betánie, ako azda bolo zvykom, ale na Olivovú horu, čiže do Getsemanskej záhrady. V Ex 12, 23 bol príkaz, ktorý zakazoval v paschálnu noc Židom vychádzať z domu. Neskôr bol tento príkaz tradovaný tak, že Židia nesmeli opustiť územie mesta.8 Podľa toho teda Ježiš mohol ísť do Betánie na nocľah k svojim priateľom. V Getsemanskej záhrade však ostal kvôli prísnejšiemu dodržiavaniu starého predpisu ? Alebo tam ostal kvôli prichádzajúcemu utrpeniu ? 

Mk 14,27: Ježiš tu cituje proroctvo Zach 13,7. Pod «pastierom» tu treba rozumieť pozitívnu, mesiášsku postavu. Nejde tu teda o súd nad pastierom a ovcami, ako to vyjadruje sz-text, ale tu dostáva tento citát nový zmysel. 

Mk 14,28: napriek tomu, že v predchádzajúcom verši je predpovedaný rozpad spoločenstva apoštolov, vzápätí nasleduje nádejná predpoveď o jeho opätovnom zhromaždení. Je tu spomenutá Ga1i1ea ako miesto, na ktorom bude Ježiš predchádzať učeníkov. Tieto zmienky sa nachádzajú aj v iných evanjeliách a predstavujú určité ťažkosti pre exegétov. Títo ich vysvetľujú väčšinou tak, že neprijímajú ich doslovný zmysel, teda že tam ho uvidia, ale skôr tu vidia Ježišov prísľub, že ich bude predchádzať v ich evanjelizačnej činnosti. 

Mk 14,29: Peter reaguje na Ježišovu prvú vetu; nie na druhú. Hovorí iba vo svojom mene, odpad ostatných pripúšťa. Peter začína stavať nie na Božej milosti, ale na vlastných silách. Už týmto postojom sa jednota Dvanástich rozbíja. 

Mk 14,30: Ježišova odpoveď smeruje priamo a osobne k Petrovi. Prečo Ježiš spomína druhý spev kohúta, je nejasné. Najpravdepodobnejšie tu ide o názor, že druhým spevom kohúta sa končí noc a začína deň. Autori ešte spomínajú aj iné možnosti, ako napr. nejaké kultové predpisy alebo presvedčenie najmä pohanských Rimanov a Grékov. 

Mk 14,31: Peter na všetko odpovedá "ešte horlivejšie". Sľubuje aj zomrieť spolu s Ježišom. Podobne sa vystatovali aj ostatní, a1e nikto z nich nedodrža1 slovo. Počas Ježišovho utrpenia sa doslova rozpŕchli všetci. Nakoniec predsa však obstáli a položili život za Ježiša. Toto zlyhanie apoštolov pri Ježišovom utrpení sa v prvej kerygme ohlasovalo, bolo totiž známe. Známa bola aj mučenícka smrť jednotlivých apoštolov a aj my tu na tieto predpovede musíme pozerať z tohto hľadiska. 

Mk 14,66: tento verš navodzuje predstavu, že Ježiš je na nejakom vyššom podlaží pred veľkňazom a Peter je „dolu na nádvorí“. Veľkňazova slúžka prišla pravdepodobne od veľkňaza, vedela totiž, čo sa uňho deje. Ako spoznala Petra, to nie je známe. 

Mk 14,67-68: obvinenie slúžky, že Peter bol s Ježišom, má aj bohatý špirituálny význam: byť s Ježišom je najvyšší cieľ, ktorý' môže mať kresťan vo svojom živote i vo večnosti. Peter odpovedá razantným odmietnutím tohto tvrdenia. 

Mk 14,69-71: druhé zapretie sa odohralo tak, že tá istá slúžka nehovorila priamo k Petrovi. Ten sa teda nemusel vyjadrovať. Na druhej strane je možné si všimnúť, že slúžka to oznamovala okolostojacim.. Hovorila to s istotou. Peter však stráca vyrovnanosť a znovu zapieral. Tu sa zvyčajne hovorí o druhom zapretí, ale evanjelista tu v slovese použil taký gramatický tvar (ipf), ktorý označuje trvajúcu akciu: teda Peter «zapieral». 

Táto scéna je veľmi detailne spracovaná, lebo myslí aj na židovskú zásadu svedectva minimálne dvoch svedkov. V tomto prípade sú to ostatní, čo tam stáli. Tí obvinili Petra, že je z Ježišových učeníkov, lebo je Galilejčan. Tu Peter upadol do stavu, v ktorom stráca kontrolu nad sebou. Prisahá a preklína sa a chce tým dokázať, že k Ježišovi nepatrí. Takto neuvážene sa Peter dostal do situácie, v ktorom urobil najhorší čin svojho života. Navždy to bude s pokorou ľutovať. V Petrovom preklínaní ani raz nezaznelo Ježišovo meno. Kliatby boli obyčajne nasmerované na predmet sporu. Tu však nijako nemožno tvrdiť, žeby bol Peter preklínal Ježiša. Pravdepodobnejšie je to, že Peter preklínal seba samého, samozrejme podmienečne, ak nehovorí pravdu (porov. 2Sam 3,9)9. 

Mk 14,72: tento verš je už len doslovom k predchádzajúcemu činu. Druhýkrát sa ozýva kohút a Peter si zrazu spomína na Ježišovu predpoveď. Petrov plač je plačom hanby a ľútosti. Peter síce nestál pod krížom – milosť totiž prišla až z neho - ale táto milosť znovuzjednotila celé spoločenstvo Dvanástich, ktorí sa o túto Božiu milosť môžu opierať a aj v budúcnosti s ňou rátať. 

-------------------------------------------------------------------------------- 

1 Chiastická štruktúra je vtedy, keď sú v nejakom texte jednotlivé navzájom súvisiace prvky usporiadané v opačnom slede. Názov je odvodený od názvu písmena chí (X) gréckej abecedy. Najjednoduchšia forma chiazmu je vyjadrená štruktúrou A-B / B´- A´. (Porov. HERIBAN, J., PLBV, s. 485). 

2 Koncentrická štruktúra je taká kompozícia prvkov, ktorá sa veľmi podobá chiastickej štruktúre, ale s tým rozdielom, že prvky usporiadané v opačnom slede sú sústredené okolo centrálneho prvku, ktorý je obyčajne považovaný za vrchol celého úryvku. Tento centrálny prvok nemá iný sebe zodpovedajúci prvok v texte, ale ostatné dvojice prvkov sú usporiadané okolo tohoto centrálneho prvku. (Porov. HERIBAN, J., PLBV, s. 597). 

3 Porov. GNILKA, J., Das Evangelium nach Markus, 2. časť, s. 236. 

4 Napr. Dormeyer, Schenk, Dewey, Masson … Iní autori, ako napr. Klein sú proti. (Porov. GNILKA, J., Das Evangelium nach Markus, 2. časť, s. 290). 

5 Tento argument zdieľajú niektorí protestantskí exegéti. (Porov. GNILKA, J., Das Evangelium nach Markus, 2. časť, s. 294-295). 

6 Porov. GNILKA, J., Das Evangelium nach Markus, 2. časť, s. 229. 

7 Napr. E. Stauffer uvažuje, že Judáš nebol Galilejčan, že bol verný „syn synagógy“ (porov. Najmä Jn 9,22), ktorý si považoval za povinnosť vydať Ježiša ako rúhača alebo ako falošného proroka, že bol nasadený špión jeruzalemského synedria. Iný autor, Schweizer sa domnieva, že sa Judáš prikláňal k hnutiu zelotizmu a že bol z Ježiša sklamaný… (Porov. GNILKA, J., Das Evangelium nach Markus, 2. časť, s. 230). 

8 Porov. GNILKA, J., Das Evangelium nach Markus, 2. časť, s. 247. 

9 Porov. GNILKA, J., Das Evangelium nach Markus, 2. časť, s. 239.