Nedeľa zoslania Ducha Svätého

Bratislava, 04. 06. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Sk 2,1-11

 Biblický text:

Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní Ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: "Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.

Komentár:

Perikopa je skrátená o 2 posledné verše (o posmešnú poznámku o mladom víne). Tentoraz to ale nemá vplyv na interpretáciu textu.

Sviatok 50. dňa po veľkej noci – letnice – pôvodne to bol „sviatok týždňov“ – slávil sa 7 týždňov po začiatku žatvy. Neskôr po zničení chrámu už nebolo možné obetovať dary zo žatvy. Tento sviatok sa stal pripomienkou darovania Zmluvy na Sinaji (50.deň po odchode z Egypta). (Letnice (grécky pentékosté hémera – päťdesiaty deň) naväzujú na židovský sviatok týždňov - šavuot, ktorý sa slávil 50 dní po pesachu. Pôvodne poľnohospodársky sviatok dostal neskôr tiež označenie zhromaždenie. Medzi typické zvyky patrí vyzdobenie synagógy zeleňou, celonočné štúdium Tóry (a zvlášť Desatora), konzumácia mliečnych pokrmov a medových koláčov.)

Paralela s udalosťou darovania zmluvy (Ex19) je nápadná: Mojžiš vystúpil na horu, aby odtiaľ zostúpil s doskami zmluvy. Ježiš vystúpil k Otcovi, aby zostúpil Duch Svätý. Hora v SZ bola zahalená dymom, v NZ celý dom bol zahalený hukotom z neba. Na Sinaji boli blesky, tu sú ohnivé jazyky. Takto asi prví kresťania pochopili zoslanie Ducha Svätého: ako novú zmluvu, napísanú nie na doskách ale v srdciach: (Jer 31,33n: „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom - hovorí Pán. Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.“)

Na tejto novej zmluve je dôležité, že nie je obmedzená na vyvolený národ. Tu začína univerzalita cirkvi. V texte to však ešte nie je celkom zdôrazňované. Skôr sa hovorí o tom, že prvá misia bola medzi „zbožnými židmi“ z celého zoznamu národov.

2. čítanie 1 Kor 12,3b-7.12-13

Biblický text:

...nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom. Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok. Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus. 13 Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo.

Komentár:

Úryvok je skrátený oproti pôvodnému textu. Hlavná myšlienka je však zachovaná: ide o zdanlivé protiklady – na jednej strane rôznosť darov Ducha Svätého, rôznosť úloh kresťanov – zdanlivá nejednota. Na druhej strane dva princípy jednoty. Duch Svätý ako darca týchto darov a Cirkev ako tajomné telo Ježiša Krista.

Sv. Pavol nazval pôsobenie Ducha Sv. v človeku „charizmou“. O týchto daroch hovorí dve zásadné veci:

Charizma je nezaslúžený dar – je to prejav Božej slobody.

Charizma je daná človeku pre úžitok jeho blížnych.

Evanjelium  Jn 20,19-23

Biblický text:

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Komentár:

V Jánovom evanjeliu je zoslanie Ducha Sv. dané do iných súvislostí ako v Sk. Toto evanjelium odzrkadľuje teologickú reflexiu prvej cirkvi. Duch sv. tu má prísne osobné črty: „príde“, „učí“, „pripomína“, „vydáva svedectvo“. Táto teologická reflexia je výsledkom skúsenosti, ktorú prvá cirkev s Duchom Sv. na konci prvého storočia už isto mala. Niektoré prisľúbenia sa začali napĺňať.

Ježiš dýchol na svojich učeníkov... toto pripomína scénu z Gen, kde Boh pri stvorení človeka vdýchol do neho oživujúceho ducha. Takto sa človek stáva „novým stvorením“

Takisto moc odpúšťať hriechy je daná do súvisu s „darovaním nového života“.

Teda Zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus je trvalým zdrojom nového života a konania, ktoré pôsobí v človeku Duch Sv. Toto chcel vyjadriť evanjelista Ján.