Pätnásta nedeľa cez rok

Bratislava, 16. 07. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

Prvé čítanie Iz 55, 10-11 

Biblický text:

Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo: tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal. 

Komentár:

Niekedy na konci Babylonského zajatia asi 530 rokov pred Kristom vystúpil anonymný prorok, ktorého biblisti nazývajú Deuteroizaiáš (druho-Izaiáš), ktorý nadviazal na tradíciu slávneho proroka Izaiáša. Myšlienky dnešného úryvku vyjadrujú istotu, že Boh skutočne oslobodí svoj ľud spod Babylonskej nadvlády. 

Druhé čítanie Rim 8, 18-23 

Biblický text:

A myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti - nie z vlastnej vôle, ale z vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí. Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela. 

Komentár:

Apoštol Pavol v Liste Rimanom s nadšením hovorí o tom, že sme Božie deti a Kristovi spoludedičia. Dedičstvo tu znamená „Božiu slávu“ ako protiklad utrpenia a bezvýchodiskovej situácie. Aby sme dostali toto dedičstvo, musíme najskôr prežiť ťažkosti a strádania. Tieto sa však nedajú porovnať s tým, čo pre nás pripravil Pán. 

Evanjelium Mt 13, 1-23 

Biblický text:

V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: "Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. lné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. lné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!" Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: "Prečo im hovoríš v podobenstvách?" On im odpovedal: "Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: "Budete počúvať; a nepochopíte, budete hľadieť; a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa - aby som ich nemohol uzdraviť." Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú." 

Komentár:

Posadil sa: gesto učiteľa, ktorý v Ježišovej dobe na znak autority vyučoval sediac na kresle, pričom žiaci sedeli na zemi pre jeho nohách (porov. Sk 22,3: „…Pri Gamalielových nohách som sa naučil prísne žiť podľa zákona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy všetci dnes.“)

Zástupy: (gr. ochloi) – zástupy, množstvá ľudí…

Zahoreli: (gr. kaumatizó) – spáliť, zhorieť,

Dobrá zem: (gr. kalos) – dobrý, správny, pekný a krásny;

Úroda: (gr. karpós) – ovocie, úroda, výsledok,…

Počúvať: (gr. akuó) – znamená počúvať, ale aj venovať pozornosť a poslúchať. Znamená ale aj počúvať niečo s chápaním a porozumením. 

Myšlienky na zamyslenie:

• máme pred sebou obraz rozsievača. Pre dnešnú dobu už nie je tak typický. Máme sejačky...
• Uvažovanie nás vedie k otázke akou pôdou pre prijatie Božieho slova sme my? Skúsme nad tým porozmýšľať neskôr - napr. doma...
• Pozrieme sa na vec z celkom inej - menej spomínanej stránky: Kresťan ako druhý Kristus je tiež rozsievačom. A teda je na mieste otázka: Čo rozsievame my okolo seba? Čo rozsievam ja - doma vo svojej rodine, na pracovisku, medzi priateľmi a pod.?
  • každý rozsievame to, čo bolo do nás zasiate: „Ex abundantia cordis os loquitur.“ Nerobme si ilúzie. Na začiatku som spomenul tie sejačky, ktoré nahradia stovky rozsievačov. Tento obraz platí aj pre oblasť ducha. Tlačiarne chŕlia a chŕlili milióny stránok kníh, novín a časopisov, stovky nových filmov za niekoľko týždňov obehnú zemeguľu - o čom sú? a o čom boli? O Kristovi? O živote v súlade s Božím plánom? - Až sa nám to zdá nemiestne položiť takúto otázku... Cirkev tu so svojimi kazateľnicami a málo čítanou tlačou skutočne vyzerá ako ten rozsievač... Má to význam? Námorníci počas dlhej plavby morom sa zastavili na pustom ostrove. Ostrov nebol veľký, ale bol prázdny. Keďže na ňom nič nenašli pojedli pomaranče z vlastných zásob. Keď sa o dvadsať rokov neskôr okolo ostrova plavila iná loď jej námorníci našli na ňom pomarančový háj...
• Naša doba má svoje problémy. Je podobná starozákonnej knihe o Jóbovi, ktorému sluhovia po jednom prinášali zlé správy: Jeden mu oznámil, že mu ukoristili stádo dobytka, ešte to nestihol dopovedať, už prišiel druhý s tým, že mu ukoristili stádo tiav... nakoniec mu sluha priniesol správu o smrti jeho detí, ktoré zahynuli v troskách domu pri víchrici. Aj my sa dozvedáme veľa varovných správ: pedagógovia hovoria o kríze autority a poklese úrovne vzdelania, sociológovia hovoria o zlom stave spoločnosti, demografovia varujú, lebo aj náš národ starne a vymiera... Ešte sme nehovorili o ekologických, ekonomických a mnohých iných prognózach. Duch doby je taký - nás sa to netýka - to je problém tých druhých... Nech sa starajú iní - tí, čo sú horší ako my, čo majú nevychovanejšie deti, čo sú sebeckejší... Spomeňme si na známy príklad o svadbe v jednej čínskej dedine. Každý mal priniesť džbán vína a vyliať ho do spoločného suda. Všetci vyliali a v sude bola čistá voda...
• Nerozsievajme tohto ducha doby. Neučme svoje deti starať sa iba o seba, iba o to, z čoho je prospech. To nemá budúcnosť. Opýtali sa raz domorodca v Afrike aký je rozdiel medzi domorodcami v pralese a európanmi. Odpovedal: "U nás každý žije preto, aby mohli žiť ostatní. Kým vy si myslíte, že všetci ostatní žijú kvôli vám..."