Piata veľkonočná nedeľa

Bratislava, 14. 05. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Sk 6,1-7  

Biblický text:

V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: "Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova." Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenáša a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky. Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru. 

Komentár:

Máme pred sebou úryvok zo Sk – teda z dejín prvej Cirkvi. Ani táto nebola bez problémov. Ako sme počuli, helenisti (kresťania z pohanstva) začali šomrať na Hebrejov (kresťanov zo židovstva). Riešením tohto sporu bolo ustanovenie diakonov, ktorí mali najskôr na starosti charitatívnu činnosť, neskôr ohlasovanie Slova – Filip, Štefan. O.i. je treba si všimnúť, že diakoni podľa svojich mien boli Gréci – teda nežidia – čiže mohlo ísť o tých, ktorí viedli spoločenstvo kresťanov z pohanstva – samozrejme pod autoritou apoštolov.

Podnety pre súčasnosť:  vedú sa ustavičné diskusie o použiteľnosti modelu prvej cirkvi v súčasnosti. Zjednodušene povedané – tento model je použiteľný, netreba však v ňom vidieť ideál pre súčasnosť, nakoľko Cirkev v dnešnej dobe prešla „apoštolmi pripravovaný a Duchom Svätým vedený vývoj“ (Heriban), ktorý nesmieme opomenúť.

a / Starostlivosť o chudobných bola v prvej cirkvi samozrejmosťou. Toto je potrebné nasledovať.

b / Vybratí diakoni neboli manažéri, ale mužovia plní múdrosti a Ducha! - dôležité

c /  Apoštoli videli svoje poslanie v modlitbe a službe slova! Nad týmto sa musíme zamyslieť predovšetkým kňazi a biskupi, čo to pre nás znamená... Je to na zamyslenie aj pre veriacich, lebo tento stav je dosiahnuteľný vtedy, keď veriaci spolupracujú pri vedení farnosti – a to nie len ako „kontrolný orgán“

d / Nerozlučnosť Slova a sviatostí: protestanti zvýrazňujú Božie slovo, katolíci silu sviatostí. Podľa Božieho slova sa dá žiť len v sile sviatostí. Sviatosti je možné neformálne pochopiť len pomocou Božieho slova. 

2. čítanie 1 Pt 2,4-9

Biblický text:

Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. Preto je v Písme: „Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený.“ Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným“ „kameňom úrazu a skalou pohoršenia“. Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení. Ale  vy  ste  vyvolený rod, kráľovské kňazstvo svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. 

Komentár:

Tento úryvok uvádza novopokrstených do veľkonočného tajomstva. Je to jeden zo vzácnych textov NZ, ktorý hovorí o všeobecnom kňazstve veriacich, ktoré je tiež účasťou na kňazstve Ježiša Krista. Základným kameňom našej viery je Ježiš Kristus. Druhým pilierom je to, že patríme Bohu – sme Božím ľud, kráľovské kňazstvo... 

Evanjelium Jan 14,1-12  

Biblický text:

Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo  bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.“ Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“ Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“ Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: „Ukáž nám Otca?!“ Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. 

Komentár:

V Jánovských textoch nájdeme skôr asociatívne radenie biblických tém, ako príbeh. Preto sú nám tieto texty niekedy ťažšie na pochopenie, ako napr. synoptické podobenstvá, či uzdravenia. Úryvok dnešnej nedele obsahuje dve biblické témy: „dom“ a „cesta“

Pre Izraelitov bol dom, kde prebýva Boh Jeruzalemský chrám. Ježiš túto predstavu personalizuje a hovorí, že dom je miesto pre neho aj pre jeho učeníkov. Nie je to pozemská stavba, ale je to „miesto u Otca“ v bezprostrednej Božej blízkosti.

Na túto tému nadväzuje téma cesty. Aj táto téma je personalizovaná: Ježiš je tou cestou, ktorá obsahuje pravdu i život.

Na pochopenie týchto textov je dôležité si uvedomiť, že Jánovo evanjelium je Kristologickou úvahou prvotnej cirkvi v druhej polovici 1. storočia. V ňom sa zrkadlia problémy kresťanského spoločenstva, ktoré hľadá na ne kristologickú odpoveď. Kam odišiel Ježiš Kristus? Ako sa aj my dostaneme k nemu? – Tým že ho budeme nasledovať: On je cesta, pravda a život.

V Ježišovi sa zjavil sám Boh: Kto mňa vidí, vidí Otca.

Konanie skutkov v Ježišovom mene – značí istotu vypočutia našich modlitieb.  

Záver:

Prvé čítanie je akoby „doplnok“ k nedeli Dobrého pastiera, keď sme uvažovali o pastieroch v cirkvi. Toto čítanie hovorí o potrebe konkrétnej aktivity laikov v cirkvi. Toto angažovanie je priestorom, v ktorom môžu pastieri relevantne plniť svoje poslanie. Jedno bez druhého je iba improvizácia.