Prvá pôstna nedeľa

Bratislava, 05. 03. 2017

Ponúkame biblické čítania a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Gn 2,7-9.3,1-7  

Biblický text:

Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: "Naozaj povedal Boh: "Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?"  Žena odpovedala hadovi: "Z ovocia rajských stromov môžeme jesť,  ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: "Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!"  Tu povedal had žene: "Nie, nezomriete,  ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo."  A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol.  I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky.

Komentár: 

Kniha pôvodu – Genezis sa rozdeľuje na dve časti Gen 1-11 – prehistória, Gen 12n dejiny patriarchov. Literárne sú tieto časti spracované veľmi odlišne. Náš text je vo všeobecnosti považovaný za druhú správu o stvorení sveta, rozdielnu od prvej správy (Gn 1,1-2,4a).

2,7 Stvorenie človeka

Zdôrazňuje sa tu teda pôvod prvého človeka z hliny zeme, kým dych života človek dostal od Boha. Tieto predstavy Boha na obraz práce hrnčiara máme na mnohých miestach Biblie (Iz 29,15-16; 45,9-10; 64,6-7; Jer 18,1-6; Ž 102[103],13-14 atď). Pokiaľ ide o dych života, Židia mali rozvinuté tri aspekty tohto dychu: to, že pochádza od Boha (Gn 2,7); to, že je zachovávaný Bohom od momentu k momentu (Jób 12,10); to, že dych vráti k Bohu v momente smrti (Jób 34,14-15; Ž 103[104],29-30). Opisom darovania dychu života človeku od Boha sa silne vyjadruje závislosť človeka na Bohu.

Pre porovnanie: aj živočíchov Boh stvoril z hliny (z blata) zeme a aj oni dostali dych života (Gn 2,19; 6,17; 7,22; Ž 103[104],29-30). Takto sa Božím zásahom človek stal živou bytosťou.

2,8-17 Záhrada Eden

- Slovo Eden zodpovedá sumerskému edin a babylonskému edinu a označuje «step»; preto je raj chápaný ako oáza uprostred východnej púšte

- je bohaté na vegetáciu: V Palestíne má nenahraditeľnú funkciu strom okrem iného tým, že poskytuje tieň. Je to naozaj pôžitok spočinúť v tieni stromu. Boh preto ozdobil raj množstvom stromov.

- má strom života: meno pochádza z jeho funkcie: má človeku zaistiť trvalý život, nesmrteľnosť (porov. Gn 3,22-24).

- má strom poznania dobra a zla: je to strom, poznanie ktorého si Boh rezervoval pre seba a pravdepodobne aj pre nebeské bytosti (porov. Gn 3,5.22), ktoré tvoria jeho dvor. Človek si uzurpoval toto poznanie, ktoré je vlastne fakultou stabilizovať to, čo je dobré a čo je zlé. Je to vydobytie morálnej autonómie a následného konania podľa nej.

- miesto bolo bohaté na vodu: záhrada Edenu je tak bohatá na vodu, že stačí zavlažovať samotnú záhradu a ďalšie štyri rieky Východu, ktoré majú svoju "hlavu" alebo "ústa" v záhrade Edenu. "Hlava" alebo "ústa" sú výrazy, ktoré buď pochádzajú z babylonského umenia kanalizácie (každý kanál mal hlavu [=bod, východzí uzol] a chvost [=kóda], v ktorom voda stála), alebo podľa iných znamenajú jednoducho pramene. Rieky Eufrat a Tigris sú známe, Pišon a Gihon sa nikde na mapách nenachádzajú; ani krajina Havilah nejestvuje.

- miesto raja je určené pre človeka: Boh umiestnil človeka po jeho stvorení do záhrady Edenu, aby ju obrábal a kultivoval. Práca bola teda určením pre človeka. Vtedy ešte nemala trestný charakter pre neho, ale bola jeho privilégiom. Človek sa ňou mohol podobať Bohu. človek mohol užívať plody záhrady. Len jedna vec mu bola zakázaná: užívať plody stromu poznania dobra a zla. To znamenalo zákaz tvoriť morálne kategórie. človek mal prežívať svoju slobodu v limitoch Božieho zákona. V opačnom prípade bude podriadený smrti.

3,1-6 Pokúšanie a hriech prarodičov

V rajskej záhrade sa objavuje nová osobnosť had. Podľa Biblie had bol tiež stvorený Bohom (Gn 3,1), ale od ostatných zvierat sa líši väčšou ľstivosťou a inteligenciou. Uvažuje svojím rozumom a argumentuje s takou psychologickou jemnosťou, že sa mu podarí vrhnúť zlé svetlo na Boha (3,4-5) a zvedie ženu (3,6). Jeho úloha však nekončí. Jeho boj pokračuje proti ľudstvu počas stáročí až kým sa mu nedostane totálnej porážky. Toto bytie nie je len bytie inteligentné, je to bytie duchovné. Je to diabol.

Podarí sa mu oklamať ženu, pretože jej bol zákaz len tlmočený jej mužom. Žena ho nepočula priamo. Diabol preháňa: "...naozaj nesmiete jesť z nijakého stromu?" Ale aj ona v odpovedi preháňa: "...nedotýkajte sa ho..." Nakoniec diabol vrhne na Boha to, čo prežíva on sám: závisť a žiarlivosť. Nakoniec žena pristúpi na spoluprácu s diablom a uverí jeho pokúšaniu. Padne prostredníctvom zmyslov. To bol nástroj, cez ktorý sa diabol dostal k jej vôli. Prvá teda zhrešila žena a po nej ňou podnietený jedol aj muž zakázané ovocie...

3,7-8 Prvé konzekvencie hriechu

Prvým dôsledkom ich hriechu je otvorenie sa ich očí, ako im prisľúbil diabol. V skutočnosti tu diabol neklamal, ale to, čo im predstavil ako dobro, bolo vskutku zlo. Túto pravdu pochopili obaja a to ihneď. Rovnováha medzi zmyslom a duchom bola zničená. Takto je veľmi pekne vykreslená psychológia hriechu. Hriech sa nikdy na začiatku človekovi nepredstavuje ako zlo, ale naopak, ako vábivé dobro, na ktoré „mám predsa právo!“

Myšlienky:

• Človek má svoj pôvod u Boha.
• Nedôvera voči Bohu má katastrofálne dôsledky – robí človeka slabým a zraniteľným.
•  Náprava nie je v moci človeka – vychovávatelia, učitelia, pedagógovia, sociológovia... 

2. čítanie Rim 5,12-19

Biblický text:

Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriechu smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Hriech bol síce vo svete už pred zákonom, lenže hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť. Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar. A s darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil. Lebo súd pre jedno previnenie priniesol odsúdenie, milosť však prináša ospravedlnenie z mnohých previnení. Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti. Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými. 

Komentár:

Apoštol píše: „Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.“ (Rim 5,12). 

Apoštol kladie dôraz na slovné spojenie „jeden človek“ – v odseku ho spomína 12x. Rozdiel medzi „jeden“ a „mnohí“ alebo „všetci“ zvýrazňuje všeobecnosť hriechu. Pod pojmom „jeden človek“ sa tu myslí Adam (Gen 2,3). ...vstúpil do tohoto sveta hriech... ¡mart…a sa chápe ako zosobnená sila zla, nepriateľ Boha. Sila, ktorá vzďaľuje človeka od Boha. Tento hriech vstúpil na javisko ľudských dejín Adamovou neposlušnosťou voči Bohu[1]. Aj v nasledovnej časti je použitá personifikácia: ....skrze hriech smrť... smrť q£natoj  vládne nad Adamovým potomstvom. Nemyslí sa tu iba telesná smrť, ale aj duchovná – vzdialenie človeka od Boha[2]. Pavol hovorí o smrti, ako o kozmickej sile, poslednom nepriateľovi, ktorý má byť premožený (1 Kor 15, 56). Tieto výroky Apoštola dávajú niektorí exegéti do súvislosti s Mudr 2,24[3], kde sa slovo smrť vyskytuje v totožnom význame.  Táto pasáž má súvis s Gen 2,3 a ukazuje, že hriech Adama a Evy má zhubný účinok na celé ľudstvo. Pavol tu nevysvetľuje príčinu tohoto účinku, ani nehovorí o „dedičnosti“ tohoto hriechu, ale hovorí o kauzálnej spojitosti medzi prehrešením „jedného človeka“ a hriešnym stavom ľudstva,[4] ktorý uvádza v spojení s univerzálnosťou života, ktorý daruje človeku Kristus.

 „...všetci zhrešili.“ Tento výraz neslobodno prekladať v zmysle kolektívneho hriechu, ani v zmysle hriechu Adama. Pavol tu myslel na osobné hriechy všetkých ľudí – usudzujeme tak na základe použitia tohoto slovesa na iných miestach Listu Rimanom (2,12; 3,23...), ako aj v 1 Kor.

 

Evanjelium Mt 4,1-11

Biblický text:

Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.  Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: "Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby." On odvetil: "Napísané je: - Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst."  Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu  a vravel mu: "Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: - Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň." Ježiš mu povedal: "Ale je aj napísané: - Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha."  A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu  a vravel mu: "Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať."   Vtedy mu Ježiš povedal: "Odíď satan, lebo je napísané: - Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť."  Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu. 

Komentár:

Mk verzia pokúšania Ježiša je stručnejšia a viac vystihuje kontrast medzi Adamom, ktorý podľahol pokúšaniu diabla v raji a novým Adamom, JK, ktorý diabla premohol.

Text Mk 1, 12-13:„A hneď ho Duch hnal na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.“ – bol medzi divou zverou – má pripomenúť udalosť v raji.

Myšlienky k Mt verzii:

•  Ježiš bol skutočne pokúšaný diablom – to pochopíme len vtedy, ak vezmeme do úvahy nielen Božstvo, ale aj človečenstvo Ježiša. Ježiš bol skutočným človekom. Musel v pokušení bojovať s diablom. Bol nám vo všetkom podobným, okrem hriechu.
•  Ježiš je pre nás vzorom ako bojovať s pokušeniami. Diabol „ponúka pomoc“ Je však otcom lži. Jeho snahou je získať človeka.
•  Silnou zbraňou diabla je ponúkanie kompromisov. Inak to nejde... Je taká doba...
•  Človek v pohľade na hriech sa dopúšťa dvoch krajností: hriech ako nevyhnutnosť – nutné skreslenie, ktoré má každý systém. Alebo druhá krajnosť – hriech to je len to najhoršie – zabíjať ľudí v koncentráku. Obidve tieto krajnosti sú vlastne bezvýchodiskové.
•  Správnejší je postoj: Som hriešnik, ale Kristus, môj Pán zvíťazil nad hriechom. Konečné víťazstvo je isté. Keď pôjdem za ním a podľa neho, tiež zvíťazím nad hriechom. 

Záver: Keď budeme rozmýšľať nad týmito myšlienkami – nezačínajme úvahou o tom, aký som hriešnik, hriešnica a už vonkoncom nie, akí sú tí druhí... Začnime pri tom, že Boh už po hriechu Adama v raji našiel riešenie. Kristovou smrťou na kríži zlomil moc diabla. Ponúka mi účasť na Kristovom víťazstve. Je dobré úprimne sa priateliť s Kristom, ktorý premohol hriech...