Prvá pôstna nedeľa

Bratislava, 10. 03. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Dt 26,4-10 

Biblický text:

Kňaz vezme kôš z tvojich rúk, položí ho na oltár Pána, tvojho Boha, a ty povieš pred tvárou Pána, svojho Boha: "Môj otec bol blúdiaci Aramejčan, potom v malom počte zostúpil do Egypta a býval tam; a vzrástol na veľmi veľký, silný a početný národ. Ale Egypťania nás trápili, prenasledovali a kládli na nás ťažké bremená. My sme volali k Pánovi, Bohu našich otcov, ktorý nás vypočul a obrátil svoj zrak na naše poníženie, na náš trud a na našu úzkosť, Pán nás silnou rukou a vystretým ramenom za veľkého strachu, znamení a  zázrakov vyviedol z Egypta a voviedol nás na toto miesto a dal nám krajinu, oplývajúcu mliekom a medom. Preto teraz obetujem prvotiny plodov zeme, ktorú mi dal Pán." A necháš to pred Pánom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať Pánovi, svojmu Bohu. 

O knihe Deuteronómium: Deuteronómium (= „druhý zákon“, „opakovanie zákona“) je grécko-latinský názov piatej knihy Pentateuchu, ktorý vznikol z nesprávnej interpretácie výrazu hebrejskej Biblie „odpis tohto zákona“ (porov. Dt 17,18), ktorý je v Septuaginte preložený slovami „druhý zákon“. Tento názov je však výstižný v tom zmysle, že Kniha Deuteronómium mala nahradiť tzv. Knihu zmluvy (Ex 20,22 - 23,19), boli v nej zozbierané najdôležitejšie zákony z náboženskej, mravnej a spoločenskej oblasti života Izraelitov. V hebrejskom kánone sa Deuteronómium nazýva podľa jeho prvých slov [Élleh ha] debarím (= „[Toto sú] slová“) alebo jednoducho Debarím (= „Slová“). Kniha Deuteronómium sa predstavuje ako zbierka rečí, v ktorých Mojžiš na konci putovania Izraelitov po púšti a pred ich vstupom do zasľúbenej zeme pripomínal ľudu Božie nariadenia a zákony. 

Komentár: 

• Tento úryvok je časťou väčšej perikopy Dt 26,1-11, ktorá hovorí o predpisoch o prinášaní prvotín. Prvotiny – prvá najlepšia časť úrody. Mojžiš dáva príkaz, aby táto úroda bola obetovaná Pánovi.[1] Prvotiny sú prehlásené za „sväté! = patriace Bohu a dostávajú ich členovia kmeňa Léviho, ktorí boli služobníkmi svätyne. (Nm 18,12n).
• Izrael sa má zrieknuť toho najlepšieho a videné dnešnými očami aj toho „najdrahšieho“ lebo prvá úroda je vždy drahšia, ako tá neskoršia. Toto nariadenie malo hlboký zmysel: Izraeliti si mali byť vedomí, že zasľúbená zem, jej úrodnosť – to všetko nepatrí im, ale je to Pánovo. Tento postoj bol zároveň vyznaním viery, že Boh splnil svoje prisľúbenia. Je prejavom poslušnosti voči Božej vôli.
• Izraelita keď prinášal obetný dar pred Pána, mal spomínať na spasiteľné skutky Pána od Jakubovej histórie až po dosiahnutie zasľúbenej zeme.
• Edoxus – oslobodenie z Egypta – je pre Izraelský národ základnou skúsenosťou s Bohom, ktorého takto chápe ako vyslobodzujúceho, skutočného Boha, ktorý pamätá na svoje sľuby a plní ich.

2. čítanie Rim 10, 8-13 

Biblický text:

Ale čo hovorí? "Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;" totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Veď Písmo hovorí: "Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený." Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú: Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. 

Komentár:  

Pavol cituje Dt 30,14: Blízko teba je slovo... a dáva tomuto SZ citátu kresťanský obsah. Ide mu o spásu človeka. Kresťan musí veriť vo svojom vnútri a vyznávať vieru navonok. Obidve tieto skutočnosti sú neoddeliteľné. Takto dosiahne spásu, ktorá je Bohom darovaná univerzálne – nezáleží na tom, či je niekto Žid, alebo pohan. 

Evanjelium Lk 4,1-13 

Biblický text:

Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. Tu mu diabol povedal: "Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom." Ježiš mu odvetil: "Napísané je: "Nielen z chleba žije človek." Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: "Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja." Ježiš mu povedal: "Je napísané: "Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť." Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: "Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: "Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili," a "vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň." Ježiš mu odvetil: "Je povedané: "Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha." Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel. 

Komentár:  

Evanjelium o pokúšaní Ježiša na púšti majú všetci traja synoptici: Mk 1,12-13 ako najkratšia verzia, ktorá nehovorí o povahe pokušení a potom Mt a Lk, ktoré sa líšia poradím pokušení. Dnes sa zameriame na biblickú teológiu tohto evanjelia za pomoci Katechizmu katolíckej cirkvi: 

KKC text č. 538 Evanjeliá hovoria o čase Ježišovej samoty na púšti hneď po tom, ako prijal krst od Jána. Ježiš „pobádaný Duchom“ na púšť zostáva tam štyridsať dní bez jedla; žije medzi divou zverou a anjeli mu posluhujú. Porov. Mk 1, 12-13[2]. Keď sa tento čas končí, satan ho trikrát pokúša tým, že podrobuje skúške jeho synovský vzťah k Bohu. Ježiš odráža tieto útoky, ktoré sú opakovaním Adamovho pokušenia v raji a Izraela na púšti, a diabol „na čas od neho odišiel“ (Lk 4, 13). 

KKC text č.539 Evanjelisti poukazujú na spasiteľný význam tejto tajomnej udalosti. Ježiš je nový Adam, ktorý zostáva verný tam, kde prvý Adam podľahol pokušeniu. Ježiš dokonale plní povolanie Izraela. Na rozdiel od tých, ktorí kedysi štyridsať rokov pokúšali Boha na púšti, Porov. Ž 95, 10[3]. Ježiš Kristus sa zjavuje ako Boží Služobník, úplne poslušný Božej vôli. Tak víťazí nad diablom: „Poviazal silného“, aby mu vzal jeho korisť. Porov. Mk 3, 27[4]. Ježišovo víťazstvo nad Pokušiteľom na púšti anticipuje víťazstvo umučenia, vrcholnej poslušnosti jeho synovskej lásky k Otcovi. 

KKC text č. 540 Pokúšanie Ježiša ukazuje, akým spôsobom má Boží Syn plniť poslanie Mesiáša v protiklade k spôsobu, aký mu navrhuje satan a aký mu chcú prisúdiť ľudia. Porov. Mt 16, 21-23[5]. preto Kristus zvíťazil nad Pokušiteľom pre nás: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu“ (Hebr 4, 15). Cirkev sa každý rok počas štyridsiatich dní Pôstneho obdobia spája s Ježišovým tajomstvom na púšti. 

Záver: Ježiš nás svojim príkladom učí, že víťazstvo nad pokušením a hriechom je v poslušnosti Božej vôli. Ako Izrael cítil Boha JHWH blízko seba práve vtedy, keď počúval a plnil jeho príkazy, tak aj my môžeme v živote víťaziť poslušnosťou, alebo prehrávať nepochopením slobody...