Siedma veľkonočná nedeľa

Bratislava, 28. 05. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Sk 1,12-14  

Biblický text:

Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi. 

Komentár:

Toto čítanie je akýmsi úvodom k zoslaniu Ducha Svätého. Predstavuje nám „zárodok cirkvi“ – prvé spoločenstvo učeníkov. Okrem toho je tu nevtieravo ale jednoznačne poukázané na význam modlitby. Môžeme si všimnúť nasledovné myšlienky:

• Udalosti dejín spásy sa odohrávajú v Jeruzaleme v meste s biblickou tradíciou.
• Je tu uvedený zoznam jedenástich (predtým dvanástich) t.zn. že mali výnimočné postavenie v prvotnom spoločenstve.
• Spoločenstvo mužov a žien na modlitbe znamená prekonanie židovských zvyklostí, kde sa modlili osobitne. Ďalej výslovná zmienka o panne Márii znamená jej výnimočné postavenie v prvej cirkvi.
• Najdôležitejšie je, že všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách. Takáto forma modlitby je najúčinnejšia. 

2. čítanie 1 Pt 4,13-16  

Biblický text:

Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení; lebo Duch slávy, a Boží na vás spočíva. Len nech nik z vás netrpí ako vrah alebo zlodej alebo zločinec alebo sliedič. Kto však trpí ako kresťan; nech sa nehanbí, ale nech oslavuje Boha týmto menom. 

Komentár:

Krátky úryvok sa zaoberá témou utrpenia: rozlišuje utrpenie, ktoré si človek spôsobí sám a utrpenie pre evanjelium, ktoré je výsadou. Dnešný človek už takto pomaly nerozlišuje. Každé utrpenie považuje za zlé. Pritom utrpenie pre evanjelium vo všetkých jeho formách je vlastne obetou a duch obety by sa nemal vytratiť zo života kresťanov. 

Evanjelium Jn 17,1-11a  

Biblický text:

Keď to Ježiš povedal,   pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe 

Komentár:

Prvá časť Ježišovej veľkňazskej modlitby. Perikopu je možné rozdeliť na Jn 17, 1-5 a Jn 17, 6-19, pričom témou prvej časti je základná prosba za oslávenie a témou druhej časti je prosba za učeníkov.

Najskôr terminológia:

„osláviť“ – neznamená vonkajšiu slávu, ale o poznanie Božej skutočnosti.

„večný život“ – neznamená jednoducho „život bez konca“ , ale je to život s Bohom, synonymum pre poznanie Boha. Večný život bez Boha je pre Jánovo evanjelium nemysliteľný.

 

Zamyslenie (ThDr. Šuráb): Dnes často počuť názory, že niektoré náboženské výrazy ľuďom už nič nehovoria. Ide napríklad o termíny spása, vykúpenie, Božia milosť. Iní namietajú, že aj keď týmto termínom rozumejú, nezdá sa im, že by ich hodnotu svet pociťoval. Ťažko uveriť, že svet, v ktorom všade dookola vidíme zločiny a neporiadok, je vykúpený.

      V krásnej veľkňazskej modlitbe pri Poslednej večeri Ježiš v pokore oznamuje svojmu Otcovi: „Ja som ťa oslávil na zemi, dokončil som dielo, ktoré si mi zveril.” Hovorí tieto slová vo chvíli, keď sa blíži jeho utrpenie a smrť, keď je definitívne presvedčený, že dielo svojho poslania dokončí na kríži. V celom svojom pozemskom živote smeroval k tomuto bodu, aby za hriechy ľudí s láskou a dobrovoľne položil svoj život. Aby ľudí, ktorí na to nemali ani právo, ani silu, odovzdal svojmu Otcovi ako zachránených - vykúpených.

      Avšak s vykúpením je to podobne ako s košíkom plným rozličného ovocia. Môžeme ovocie v košíku obdivovať, ale ak ho neochutnáme, veľký význam pre nás nemá. Aj o vykúpení môžeme hovoriť tie najkrajšie slová, no ak si ho neprivlastníme, ak ho neprijmeme, tak pre nás osobne takisto nemá význam. Výstižne to vyjadruje sv. Pavol slovami: Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou (1 Kor 15, 10). Na základe vlastných skúseností Pavol hovoril o potrebe spolupráce medzi človekom a darmi vykúpenia, o tom, že človek musí zo svojho života odstrániť všetko, čo mu zabraňuje prijať vykúpenie.

      Predstavme si, že by sme mali možnosť modliť sa pred svojou smrťou medzi svojimi najbližšími, ako to urobil Ježiš. Položme si otázku, či by sme mohli aj my povedať: Otče, dokončil som dielo, ktoré si mi zveril, alebo by sme museli povedať: Otče, svoj život som zbabral, ako sa len dalo. Pokiaľ žijeme, vždy máme šancu zmeniť svoj život. Chce to od nás vedomé, rozumné a slobodné spolupracovanie s darmi vykúpenia. To sa od nás žiada predovšetkým vo chvíľach, keď prijímame jednotlivé sviatosti, ktoré prinášajú Ježišovo vykúpenie do našej duše. Mali by sme preto vedieť povedať ľuďom, ktorí nerozumejú termínu vykúpenie, že je to najväčšia aktivita Boha na záchranu človeka. Mali by sme vedieť povedať tým, čo si myslia, že vykúpený svet by mal byť krajší a lepší, že to nie je chyba Vykupiteľa, ale vykúpených, ktorí nechcú prijať záchranu. Ale aj keby sme to nemohli alebo nevedeli vypovedať slovami, nech o tom hovorí náš život.