Štvrtá pôstna nedeľa

Bratislava, 26. 03. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie 1 Sam 16,1b.6-7.10-13a

Biblický text:

Pán povedal Samuelovi: „Dokedy ty budeš žialiť za Šaulom, hoci som ho ja zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa k Betlehemčanovi Izaimu, lebo som si spomedzi jeho synov vyhliadol kráľa.“ Samuel odpovedal: „Akože pôjdem? Keď to počuje Šaul, zabije ma.“ Pán povedal: „Vezmi si jalovicu zo stáda a povedz: „Prišiel som obetovať Pánovi. Izaiho zavoláš na obetu a ja ti potom dám vedieť, čo máš robiť: pomažeš mi toho, ktorého ti označím.“ Samuel urobil, čo mu rozkázal Pán, a išiel do Betlehema, kde mu starší mesta s obavami išli naproti a pýtali sa: „Je tvoj príchod pokojný?“  Odpovedal: „Pokojný! Prišiel som obetovať Pánovi. Posväťte sa, pôjdete so mnou na obetu!“ Potom posvätil Izaiho a jeho synov a pozval ich na obetu.

            Keď vkročil, videl Eliába a povedal si: „Isteže stojí pred Pánom jeho pomazaný.“ Ale Pán povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy, lebo ho nepokladám za súceho. Veď (Pán nehľadí), ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce.  Nato Izai zavolal Abinadaba a priviedol ho pred Samuela. Ale povedal: „Ani tohto si nevyvolil Pán.“ Izai priviedol Sarnu, ale povedal: „Ani toho si nevyvolil Pán.“ Potom Izai priviedol pred Samuela svojich sedem synov, ale Samuel povedal: „Pán si nevyvolil z týchto.“ Samuel sa spýtal Izaiho: „Sú to všetci mladíci?“ Odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.“ Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a daj ho doviesť sem, lebo si nezasadneme, kým nepríde sem.“ Poslal poň a dal ho priviesť. Bol ryšavý, mal krásne oči a peknú postavu. A Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!“ Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.

Komentár:

Prvá a Druhá kniha Samuelova tvorili v hebrejskej Biblii pôvodne iba jeden spis, ktorý sa pod názvom Šemúel (= "Jeho meno je Boh") uvádzal ako tretia kniha z tzv. "skorších prorokov". V Samuelových knihách sa opisujú udalosti od narodenia Samuela (asi r. 1070 pred Kr.) až po Dávidovu smrť (asi r. 970 pred Kr.). Stredobodom opisovaných udalostí sú životné príbehy a osudy troch hlavných osôb: Samuela, Šaula a Dávida. Od 1 Sam 16 po 2 Sam 5 sa opisuje Dávidova politická kariéra: jeho vyvolenie za kráľa a služba na Šaulovom kráľovskom dvore, jeho úspešné vojenské podujatia, Šaulove nástrahy a prenasledovanie Dávida, ktorý je nútený viesť tulácky život, skrývať sa na púšti a hľadať ochranu dokonca u Filištíncov. Dávid sa po Šaulovej smrti v bitke na vrchu Gilboa [Gelboe] stáva kráľom nad Júdom v Chebróne [Hebrone] a po víťazstve nad protivníkmi zo Šaulovho domu aj nad celým Izraelom. (Heriban)

Kráľ v Izraeli nebol nikdy chápaný ako politická figúrka, ale ako Boží vyvolenec. Z toho vyplývala jeho autorita, ale i zodpovednosť – zastupovať Božie záujmy. Preto aj Dávid bol vyberaný nie podľa „postavy“ ale  podľa „kvality srdca“. Pomazanie olejom – symbolika daru Božieho Ducha – Dávid ako predchodca pomazaného Mesiáša.

2. čítanie Ef 5,8-14

Biblický text:

Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“

Komentár:

List Efezanom je deuteropavlovský spis – literatúra v Pavlovom mene a duchu. Adresáti tohto listu boli vo svojej viere ohrození pravdepodobne nejakou formou gnózy (dualistická filozofia) Autor sa nebojí použiť podobný slovník – protiklad „svetlo – tma“ na ilustráciu situácie človeka pred prijatím Kristovho evanjelia a po jeho prijatí.

Ovocie svetla je dobrota, spravodlivosť a pravda – to je morálny dopad prijatia Krista.

Záver úryvku je pravdepodobne fragment prvokresťanskej krstnej liturgie. 

Evanjelium Jn 9,1-41

Biblický text:

Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?“ Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som, svetlo sveta.“ Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“ Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: „Choď k Siloe a umy sa!“ Šiel som teda, umyl som sa a - vidím.“ Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“ Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“ Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša; má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“ Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“ On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“ Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“ Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“ Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“ Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von. Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“ On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ Ježiš mu povedal: „Už si ho videl - a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu. Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“ Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“ Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: „Vidíme.“ A tak váš hriech ostáva.

Komentár:

Opäť jeden z veľkých príbehov Jánovho evanjelia: uzdravenie slepého od narodenia. V úvode sa tu rieši stará otázka – za čo je zlo trestom. Ježiš neodpovedá na túto otázku, ale ju skôr odmieta. Zlo vo svete je následok hriechu. Ale nezosobňuje sa. Ježiš prišiel premôcť zlo a tak zjaviť Božiu slávu. O to ide v úryvku.

Blato bolo považované za liečivý prostriedok. Ježiš ho použil, zároveň však posiela slepého, aby sa umyl. Liečivá sila teda pochádza od Boha a nie z nejakého magického činu.  

Veľkosť zázraku je umocnená prízvukovaním, že je to skutočne ten slepý od narodenia! 

Na scénu nastupujú farizeji. Ich chybou bolo, že zachovávanie sobotu povýšili nad všetky ostatné prikázania a tým sa mýlili, a zle učili aj iných. Snažili sa spochybniť Ježišovo poslanie od Boha. Privolali rodičov uzdraveného, ktorí dosvedčili, že je to ich syn, ale nechcú dosvedčiť jeho uzdravenie Ježišom – vplyv farizejov bol veľký a nebezpečný.

Uzdravenie, ktoré Ježiš urobil bolo znamením: Evanjelista Ján používa zázraky ako znamenia – seméion – ich zmyslom je vzbudenie viery. Uzdravený uveril a padol pred Ježišom na kolená. Zároveň toto znamenie bolo aj „testom viery“ farizejov. Ich viera neobstála, bola príliš subjektívna, pragmatická, príliš ľudská. 

Toto evanjelium hovorí o tom, čo môže znamenať stretnutie s Ježišom. Môže znamenať úplne novú skutočnosť v našom živote. Svetlo viery, úplne nový pohľad na svet okolo nás, nový pohľad na nás samých. Ale môže znamenať i koniec istôt na ktoré sme sa doteraz spoliehali – i istôt náboženských, ktoré však neboli pravé (forma bez ducha...)

V celej liturgii 4. pôstnej nedele budeme prosiť Krista o uzdravujúce svetlo. Boh vidí skutočnú kvalitu mojej viery, lebo skúma moje srdce, ako skúmal srdce Dávida v prvom čítaní. V Kristovom svetle uvidíme, čo v našom živote patrí k skutočnej viere v Boha a čo k viere, ktorú sme si sami vymysleli a zvykli na ňu. Do Božieho kráľovstva však vedie iba tá prvá...