Štvrtá pôstna nedeľa

Bratislava, 07. 05. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Sk 2, 14a.36-41 

Biblický text:

Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom." Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: "Čo máme robiť bratia?" Peter im povedal: "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh." A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: "Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!" Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. 

Komentár:

Čítame časť reči sv. Petra apoštola: Odkaz na „Pána“ a „Mesiáša“, ktorého ste vy ukrižovali, vedie k bolesti, ktorá preniká srdcia (Ž 108,16). Veta, čo máme robiť – vyjadruje ochotu k pokániu, k obráteniu.

Pokračuje Peter, ako hovorca apoštolov: Vyzýva k pokániu a ku krstu v mene Ježiša Krista. Touto výzvou k obráteniu sa napĺňa úloha Vzkrieseného Ježiša podľa Lk 24,47 „a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov“

Sv. Písmo chápe pokánie nielen ako „zmenu zmýšľania“, „pocit ľútosti nad hriechmi“, či „nápravu škody“, ale ako radikálne pripútanie sa k Bohu. V Ježišovi sa Boh sklonil k človekovi. Pokáním sa má človek prikloniť k Bohu.

Krst niekedy voláme aj „znovuzrodením“ – to nie je len pre odpustenie hriechov, ale aj pre radikálny začiatok niečoho nového v našom živote – pre začiatok skutočného života s Bohom. 

2. čítanie 1 Pt 2,20b-25

Biblický text:

ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach. On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach. Keď mu zlorečili on nezlorečil,             keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo. Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili. Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší. 

Komentár:

 Prvý Petrov list niekedy voláme aj „krstnou homíliou“. Takto pochopíme napr. súvislosť s prvým čítaním dnešnej nedele.

Autor v našom úryvku nám dáva za vzor trpiaceho Krista. Používa pritom myšlienky z Iz 53 – pieseň o trpiacom Pánovom sluhovi: „Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil...“

 V závere úryvku autor hovorí o ovciach, ktoré sa majú vrátiť k svojmu pastierovi, čo je známy biblický obraz  vykúpenia: Kristus nás odviedol od nesprávnych chodníkov k Božím cestám.

Aby sme sa vrátili k pastierovi a „strážcovi“ našich duší – použitý termín „episcopos“ – strážca, dozorca. Episcopein znamená dávať pozor, skúšať, skúmať poznávať. Takto nás pozná Kristus a stráži si nás. Niektorí biblisti hovoria o identifikácii predstavených cirkvi (episcopos) s Kristom. 

Evanjelium Jn 10,1-10 

Biblický text:

Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam: Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. 

Komentár: 

Toto podobenstvo bolo pre vtedajších obyvateľov zrozumiteľné bez veľkého vysvetľovania. My si však musíme poukázať na niektoré veci: Ovčinec bol vo voľnej prírode, ohradený. Pri dverách bol vrátnik, ktorý dohliadal, aby sa dnu nedostal nikto nepovolaný. Voľný prístup mal len pastier, ktorého poznal. Ten, keď príde, tak z množstva oviec volá svoje stádo a vedie ho na pastvinu. Jeho ovce poznajú jeho hlas a preto idú za ním. Keby prišiel niekto cudzí, ktorého hlas nepoznajú, boli by sa v strachu rozutekali.

Je zaujímavé, že Ježiš nehovorí najskôr o pastierovi, ale o dverách: o dverách k ovciam, alebo o dverách pre ovce. Týmito dverami sa dá prísť k ovciam, a zároveň slúžia pre ovce, aby mohli cez ne vchádzať a vychádzať. Podobenstvo používa oba aspekty.

Ježiš tvrdí o sebe, že On je bránou pre ovce – to znamená, že On je pôvodcom všetkého, čo človek potrebuje k plnému životu: V závere – aby mali život a aby ho mali v hojnosti...

Dlho sa uvažovalo nad tým, kto mohli byť „zlodeji a zbojníci“ – určite to neboli SZ proroci, či Ján Krstiteľ. Mohli to byť napr. farizeji – 9. kap Jn. Je pravdepodobnejšie, že Jn tu myslí na „postavy vykupiteľov“ ktorí prišli, alebo prídu s falošnými prísľubmi spásy. (môžeme to rozšíriť na každý prísľub falošného šťastia...)

Podobenstvo nemá logickú stavbu, skôr asociatívnu. Hovorí o Ježišovom oprávnenom nároku na ovce a o tom, že Ježiš je jediný darca skutočného života pre svojich nasledovateľov.

 

Záver: Ponúk falošného šťastia je stále viac a viac, preto dnešný kresťan to má ďaleko ťažšie... Riešenie: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali v hojnosti....“ (Jn 10, 10b)