Štvrtá pôstna nedeľa

Bratislava, 11. 03. 2018

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie 2 Krn 36,14-16.19-23 

Biblický text:

Aj všetky kniežatá, kňazi a ľud kopili nevernosť na nevernosť podľa všetkých ohavností národov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme.  A Pán, Boh ich otcov, ich zavčasu a vytrvalo po svojich posloch varoval, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu a svojho príbytku.  Lenže oni sa Božím poslom posmievali, opovrhovali jeho slovami a hanobili jeho prorokov, až vzrástol Pánov hnev proti jeho ľudu tak, že nebolo pomoci.  Boží dom spálili, múry Jeruzalema zrúcali, všetky jeho paláce vypálili ohňom a všetky cenné predmety zničili.  A čo ostalo spod meča, odviedol do zajatia do Babylonu a boli jemu i jeho synom otrokmi, až kým sa nezačalo perzské kráľovstvo,  aby sa naplnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiášovými ústami a aby zem mala do chuti sobotných rokov; cez celý čas spustošenia slávila sobotu, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov. -  V prvom roku perzského kráľa Kýra, aby sa splnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiášovými ústami, Pán vzbudil ducha perzského kráľa Kýra, že dal v celom svojom kráľovstve vyhlásiť - a to aj písomne - toto:  „Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme a on mi naložil, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. Kto z vás teda patrí k všetkému jeho ľudu, Pán, jeho Boh, nech je s ním a nech ide!“ 

Komentár: 

• „Kniha kroník“ – názov knihy (Porov. ThDr. Anton Tyrol: Úvod do SZ) pochádza od sv. Hieronyma. V hebrejskej Biblii sa knihy nachádzajú pod názvom Dibrë hayyämîm  „slová (= fakty) dní“, ktoré môžeme chápať ako annály. V gréčtine a latinčine sa knihy volajú „Paralipomenon“ (= veci vynechané) v zmysle vynechané z Kráľovských kníh. Celé dielo je zostavené tak, že podáva informácie často nenaväzujúce jedna na druhú, ktoré idú od Adama až po Kýrov edikt (538 pred Kr.), na základe ktorého sa Židia mohli vrátiť naspäť do Palestíny. Podľa obsahu knihy môžu byť rozdelené na 4 sekcie: 1) Preambula (1Krn 1 - 9): sú tu rôzne genealógie od Adama až po Dávida, ktoré idú cez patriarchov a potom podávajú rôzne rodostromy izraelských kmeňov, najmä Benjamína, Léviho a jeruzalemských rodín. 2) Dejiny Dávida (1Krn 10 - 29): sú tu uvádzané niektoré úryvky spoločné s Kr-knihami, ale aj také, ktoré sa v Kr-knihách nenachádzajú. 3) Dejiny Šalamúna (2Krn 1 - 9): spomína sa tu hlavne stavba chrámu, dar múdrosti, inaugurácia chrámu a návšteva kráľovnej zo Sáby. 4) Dejiny 19-tich nástupcov Šalamúna na júdskom tróne (2Krn 10 - 36): medzi nimi sú zvlášť vyzdvihnutí takí, ktorí sa zaslúžili o kult (Jozafát, Ezechiáš, Joziáš).
• Autorov úmysel je podstatne náboženský. Chce opísať hebrejskú teokraciu a na to používa poukázanie na dejinný moment, kedy sa Jeruzalem stal hlavným mestom ríše a centrom kultu. Dávid a Šalamún v tomto pohľade predstavujú dvoch najmocnejších a najvýznamnejších monarchov, a teda aj ohnisko celého diela.
• Pád Jeruzalemského chrámu, odvlečenie do zajatia je chápané ako Božia odplata za nevernosti ľudu.
• Kniha Kroník podáva sumárnu správu, ktorá pokračuje naplnením Jeremiášovho proroctva o oslobodení z Babylonského zajatia. Boží záujem o človeka teda neprestáva! Boží trest nie je cieľom, je to prostriedok, ktorý ma človeka priviesť k pokániu, k náprave života. 

2. čítanie Ef 2,4-10 

Biblický text:

Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení -  a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi,  aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.  Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar:  nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.  Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.  

Komentár: 

• List Efezanom je typický deuteropavlovský spis Nového zákona – pochádza z okruhu spolupracovníkov sv. Pavla.
• Hlavnou myšlienkou nášho úryvku je darovaná nezaslúžená milosť od Boha. Toto vyjadrenie akoby podčiarkovalo veľkosť Božej lásky k nám. 

Evanjelium Jn 3,14-21 

Biblický text:

A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život."  Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.  Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.  Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.  A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.  Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené.   Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.  

Komentár:

• V úvode evanjeliového úryvku máme typológiu – predobraz ukrižovania Ježiša vo vyzdvihnutí hada na púšti. Pritom alegorická podobnosť je práve vo „vyzdvihnutí“ a hlavne v „uzdravení“ alebo v „darovaní života“.
• Boh posiela svojho Syna na svet z lásky, nie aby súdil, ale aby zachránil ľudí. Na inom mieste čítame: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Mt 9,13
• „Kto v neho verí, nebude súdený...“ býva zle vysvetľované, že stačí veriť – vierou sa tu myslí bytostný vzťah s Kristom, ktorý v sebe zahŕňa aj úprimný život podľa evanjelia! Takto chápe vieru aj sv. Pavol.
• „Svetlo“ a „pravda“ sú Jánovské pojmy na označenie samého Syna Božieho. 

Záver: treba si všimnúť paralelu hriech – zajatie (Babylon – 1. čítanie) a oslobodenie zo zajatia – odpustenie, ktoré zaslúžil Ježiš na kríži. Kým neuznám, že hriech je otroctvo, nezbavím sa ho...