Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 29. február 2020, sobota
 

História archívu

Za historického predchodcu Štátneho archívu v Košiciach môžeme považovať župný archív z obdobia bývalých uhorských municípií (archív Abovskej župy, Turnianskej župy, od roku 1882 archív Abovsko-turnianskej župy). Župný archív mal najprv na starosti v 17. a 18. storočí župný notár, neskôr protokolista-registrátor župného archívu, z ktorého sa začiatkom 19. storočí vyvinula funkcia župného archivára. Jeho úlohou bolo usporiadať župný archív a vyhotoviť indexy ku kongregačným, vojenským a cirkevným spisom. Písomnosti Abovskej župy sa od poslednej tretiny 18. storočia uschovávali v druhej budove župného domu (dnes sídlo Východoslovenskej galérie na Hlavnej 27), kde boli uložené až do zániku Abovsko-turnianskej župy v roku 1922. Po vytvorení Košickej župy v roku 1923 sa archív Abovskej, Turnianskej, Abovsko-turnianskej župy preniesol z priestorových dôvodov do  Prešova, kde bol umiestený v župnom dome. V dôsledku spisovej rozluky medzi vojnovou Slovenskou republikou a Maďarským kráľovstvom sa v roku 1942 premiestnili písomnosti župných archívov späť do župného domu v Košiciach. Časť z nich však bola v rokoch 1943 a 1944 evakuovaná na maďarské územie odkiaľ sa vrátila až v roku 1960. Neustále presúvanie písomností a tiež chýbajúca archívna ochrana zo strany štátu v rokoch 1945-1951 sa prejavili poškodením materiálu a jeho čiastočnou stratou.

Organizačné začiatky moderného archívnictva súviseli so vznikom oblastných pobočiek Pôdohospodárskeho archívu. V roku 1948 bola zriadená oblastná pobočka Pôdohospodárskeho archívu v Košiciach. Jej úlohou bolo sústreďovať, spracovávať a sprístupňovať archívny materiál pochádzajúci z činnosti poľnohospodárskych a lesníckych subjektov. Významnú úlohu zohrala aj pri záchrane a získaní písomností rodových archívov.
Po zavedení krajského územnosprávneho členenia v roku 1949 došlo ku zriaďovaniu krajských archívov na Slovensku. Na území Košického kraja bol zriadený Krajský archív uznesením Rady KNV č. 176 z 19. apríla 1951. Vedením Krajského archívu bol poverený Eugen Bidovský. Základ archívnych fondov Krajského archívu tvorili predovšetkým bývalé župné archívy z územia Košického kraja a archív Spišskej župy v Levoči. Tieto župné archívy obsahovali aj registratúry slúžnovských úradov, súdnych orgánov z obdobia panovania Jozefa II. a rakúskeho absolutizmu v 19. storočí. Z hľadiska výkonu archívnych prác sa v rokoch 1951 - 1953 okrem prijímania archívnych prírastkov odstraňovali najväčšie nedostatky porušenia štruktúry niektorých fondov, vykonal sa súpis archívnych fondov a pristúpilo sa k usporadúvaniu a lokalizácii fondov. V roku 1952 boli do Krajského archívu prevzaté a predbežne usporiadané cirkevné matriky. K fondom župných archívov pribudla v  roku 1952 registratúra Košickej župy 1923-1928. Prijatím vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. zo 7. mája 1954 o archívnictve došlo k zmene krajských archívov na štátne archívy. Štátny archív v Košiciach s pobočkou v Levoči sa stal jedným z vedecko-výskumných pracovísk, ktoré riadila Slovenská archívna správa Ministerstva vnútra. Ďalšou organizačnou zmenou bolo začlenenie bývalých pôdohospodárskych archívov do štátnych archívov 1. januára 1956. Štátny archív v Košiciach prevzal už v júli 1955 pobočky Pôdohospodárskeho archívu v Košiciach aj v Levoči, ktoré sa stali jeho II. oddelením. Následkom územnej reorganizácie štátnej správy v  roku 1960, pri ktorej došlo k vytvoreniu Východoslovenského kraja a zrušeniu Prešovského kraja, sa k Štátnemu archívu v Košiciach pričlenil Štátny archív v Prešove ako jeho pobočka. Zároveň sa zrušilo košické pracovisko II. oddelenia a jeho fondy z územia spišského regiónu sa delimitovali do pobočky v Levoči. V rámci organizačných zmien v roku 1969 sa zo Štátneho archívu v  Košiciach natrvalo odčlenili obe pobočky, z ktorých vznikli samostatné štátne archívy v Prešove a  v Levoči. Územná pôsobnosť Štátneho archívu v Košiciach sa odvtedy vzťahovala na okresy Košice – mesto, Košice – vidiek, Michalovce, Rožňava a Trebišov. 

Štátny archív v Košiciach v rokoch 1954 – 1970 naďalej viedol Eugen Bidovský. Mal veľký podiel na vypracovaní základnej orientačnej pomôcky archívu Štátny archív v Košiciach. Sprievodca po archívnych fondoch. I., II.  Významnú archivársku posilu získal Bidovský po začlenení pobočky pôdohospodárskeho archívu do Štátneho archívu v Košiciach v osobe Ing. Ladislava Andrášiho. Jeho úvody ku katalógom a inventárom, ktorých spracoval počas svojho dlhoročného pôsobenia vyše štyridsať, dosahujú vysokú odbornú úroveň.

Trvalým problémom Štátneho archívu v Košiciach bol nedostatok úložných priestorov a nevyhovujúce podmienky v priestoroch bývalého župného domu, ktorý zároveň slúžil aj ako sídlo Jednotného, neskôr Mestského národného výboru. K pozitívnej zmene došlo až v roku 1973. Pre nové sídlo košického regionálneho archívu sa podarilo získať priestory nájomného domu na Bačíkovej 1. Pracovníci archívu pod vedením nového riaditeľa Ladislava Ružičku (1971 – 2000) vykonávali brigádnické práce na rekonštrukcii a adaptácii tejto dvojposchodovej budovy. Zrekonštruovaná budova archívu bola slávnostne odovzdaná do užívania 11. mája 1988. V roku 1990 prevzal archív do svojho užívania budovu bývalej ubytovne na Vodárenskej 10. Rekonštrukcia tohto objektu, ktorá zahŕňala inštaláciu posuvných regálov, sa ukončila v roku 2003.
Po prijatí zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach sa Štátny oblastný archív v Košiciach premenoval na Štátny archív v Košiciach. Stal sa Štátnym archívom s regionálnou územnou pôsobnosťou s pobočkami v  Košiciach, Rožňave, Michalovciach a Trebišove. V rokoch 2001 – 2015 bola riaditeľkou PhDr. Milena Ostrolucká.

Na základe zákona č. 266/2015 Z. z., platného od 1. novembra 2015, sa pobočky štátnych archívov stali pracoviskami, košickým pracoviskom sa popri archívoch Trebišov, Michalovce a Rožňava stal aj Archív Spišská Nová Ves. Od rovnakého dátumu Štátny archív v Košiciach vedie PhDr. Richard Pavlovič, PhD. Integrálnou súčasťou Štátneho archívu v Košiciach sa stala jeho bývalá pobočka Košice. Pôvodne odborné zariadenie Okresného národného výboru v Košiciach, neskôr Okresného úradu v Košiciach, od 2003 Ministerstva vnútra SR, plnilo úlohy štátnej správy na úseku archívov a registratúr pre okresy  Košice-okolie a Košice-mesto. Vznik takéhoto archívu bol spojený s vládnym nariadením č. 29/1954 o archívnictve zo 7. mája 1954. Na plnenie úloh okresného archivára a prevoz archívneho materiálu z obcí okresu, nastúpil v roku 1956 Pavol Gálik. Po územnej reorganizácii v roku 1960 došlo k zlúčeniu archívov okresu Košice-okolie a okresu Moldava nad Bodvou. Prijatím zákona č. 149/1975 Z.z. o archívnictve bol okresný archív zaradený do sústavy štátnych archívov. Spravoval archívne dokumenty zriaďovateľských orgánov, štátnych orgánov a organizácií, pôsobiacich v územnom obvode Košice-vidiek. Od roku 2003 vykonáva archív štátny odborný dozor v okrese Košice-mesto. Po Pavlovi Gálikovi prevzal funkciu okresného archivára František Kaifer, po ňom Imrich Kozák. V rokoch 1978 – 2015  archív viedla PhDr. Margita Krajňáková. 

Štátny archív v Košiciach uschováva 1675 archívnych fondov a zbierok v celkovom rozsahu  9435,38 bm. Najstarším dokumentom je listina kráľa Mateja Korvína z roku 1484, ktorou potvrdzuje darovanie majetkov košickým dominikánom.

Kmeňové archívne fondy, týkajúce sa župnej správy, sú kompletne spracované formou  inventárov a katalógov: Abovská župa 1498-1881, Turnianska župa 1569 - 1881, Abovsko-turnianska župa I. 1785 - 1790, 1850 - 1861, 1882 - 1922. Písomnosti Abovskej a Turnianskej župy obsahujú aj cenné erbové listiny a súbor obecných pečatí. Informácie o činnosti žúp poskytujú najmä kongregačné zápisnice, vzniknuté zo správnej, finančnej a súdnej činnosti župných zhromaždení a sedrie. Ďalšími významnými fondami zachytávajúcimi hospodársky, politický a sociálny vývoj regiónu v rokoch 1850-1922 sú aj fondy verejnosprávnych výborov Abovskej, Turnianskej a Abovsko-turnianskej župy a taktiež fondy slúžnovských úradov (Gönc, Košice, Moldava nad Bodvou, Nižný okres a Vyšný okres Turnianskej župy, Rozhanovce, Szikszó, Turňa, Veľká Ida, Ždaňa). K novším fondom verejnej správy patria fondy Košickej župy 1923 - 1928, fondy žúp z obdobia maďarskej okupačnej správy v rokoch 1938 - 1945: Abovsko-turnianska župa II. 1938 - 1945, Zemplínska župa 1938 - 1944. Dejiny povojnovej národnostnej politiky na východnom Slovensku, súvisiacej s realizáciou Benešových dekrétov, odrážajú dokumenty fondov Oblastných úradovní osídľovacích úradov na východnom Slovensku (1945 – 1951). Medzi novšie fondy štátnej správy ďalej patria Krajský národný výbor (1948) 1949 - 1960, Východoslovenský krajský národný výbor I. 1960 - 1969, Východoslovenský krajský národný výbor II. 1971 - 1990 (1991) a Krajský úrad v Košiciach (1971) 1996 - 2001. Dejiny súdnictva v regióne z obdobia reforiem Jozefa II., bachovského absolutizmu, obdobia po rakúskom-uhorskom vyrovnaní až po súčasnosť dokumentujú fondy Podriadený súd Abovsko-turnianskej župy 1787 - 1790, Krajinský súd v Košiciach 1850 - 1861, Krajský súd v Košiciach I. (1525)1872 - 1949, Krajský súd v Košiciach II. 1949 - 1992. Fondy okresných a mestských ľudových súdov 1945 - 1948 približujú činnosť povojnového súdnictva.

Z oblasti vedy, kultúry a osvety sú zaujímavé fondy verejných knižníc v Košiciach a Štátneho divadla v Košiciach (1900) 1945 -1995. Medzi školské fondy, ktoré približujú vývoj regionálneho školstva od konca 18. do konca 20. storočia, patria fondy štátnych a cirkevných stredných škôl a taktiež fondy vysokých škôl z pôsobnosti Štátneho archívu v Košiciach napr. Kráľovská právnická akadémia v Košiciach 1787 - 1913, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 1947 – 1999, Vysoká škola technická v Košiciach 1952 - 1991.

Cenné informácie o živote a pôsobení významných osobností, ktoré svojou činnosťou obohatili spoločenský a kultúrny život regiónu, prinášajú ich osobné fondy, resp. rodové archívy, napr. fond významnej košickej maliarskej rodiny Klimkovičovcov 1843 - 1964, fond hudobného skladateľa a organistu Oldřicha Hemerku 1862 -1946, fond historika a riaditeľa Východoslovenského technického múzea Štefana Butkoviča 1921 - 1998, alebo fond bibliografa a historika Michala Potemru (1922 - 2002).

Medzi najviac využívané archívne zbierky patrí Zbierka cirkevných matrík z  rokov 1587 - 1895 (1952). Spolu s elaborátmi sčítania obyvateľstva obcí Abovsko-turnianskej župy z roku 1857 a Zbierkou štátnych matrík okresu Košice-okolie (1895 - 1906) a Košice-mesto (1895 - 1912) predstavujú významný prameň k demografickému a genealogickému výskumu. Matriky obsahujú biografické záznamy viacerých významných osobností, napr. Pavla Jozefa Šafárika, Jonáša Záborského, generála Rudolfa Viesta,  Bélu Gerstera – autora projektu Korintského prieplavu a spoluprojektanta Panamského prieplavu.

Medzi zaujímavé archívne fondy patria písomnosti stredovekých banských  mestečiek Štós, Vyšný Medzev, Nižný  Medzev a mesta Moldava nad Bodvou. Rozvinutosť remeselnej výroby v týchto  mestách  dokladajú ich cechové písomnosti, ktoré  sa zachovali od polovice 17. storočia. Komplexnejší pohľad na dejiny obcí  na území bývalého košického, moldavského a turnianskeho okresu v období od konca 19. storočia až do roku 1945  ponúka  súbor  zachovaných písomností z obecných a obvodných notárskych úradov, Okresného  úradu v Košiciach (1923 - 1938), Hlavnoslúžnovského úradu v Košiciach (1939 - 1944). Spoločenský, kultúrny a historický vývoj na území košického a moldavského okresu  po roku 1945 dokumentujú rozsiahle fondy okresných a miestnych národných výborov.

 

Dôležité odkazy

Dôležité oznamy