V regiónoch sme mapovali aktuálny stav poskytovania a financovania služieb vo verejnom záujme, ktoré zabezpečujú mimovládne neziskové organizácie

V rámci národného projektu Participácia 2 sme sa vybrali do vybraných krajských miest, aby sme sa prostredníctvom fókusových skupín dozvedeli viac o poskytovaní služieb vo verejnom záujme zabezpečovaných MNO v troch oblastiach – neformálne vzdelávanie, pomoc ľudom bez domova a integrácia cudzincov.

Naším cieľom bolo zmapovať aktuálny stav v oblasti poskytovania a financovania týchto služieb verejnými zdrojmi (vhodnosť formy, dostatočnosť, záujem o takúto podporu zo strany MNO), ako aj aktuálny stav spolupráce s verejnou správou a jej skutočnú pridanú hodnotu. Pýtali sme sa tiež, ako by sa takáto spolupráca dala ideálne nastaviť, aby z nej benefitoval najmä občan/klient, ktorému je služba určená, a teda, aby sa skutočne dosiahol verejný záujem.

Podrobné vyhodnotenie fókusových skupín nás čaká v najbližšom období, ale už teraz vieme zhrnúť niektoré opakujúce sa postrehy, ktoré od MNO najčastejšie zaznievali.

Pri otázke, čo motivuje MNO k spolupráci s verejnou správou, bol identifikovaný ako prínos objem financií, ktoré si nevedia získať z iných zdrojov. Pokiaľ nejde o formálnu spoluprácu, benefit cítia aj v podobe synergií spolupráce s verejnou správou. MNO si uvedomujú, že verejná správa vie významne napomôcť k popularizovaniu tém (vrátane tých citlivejších – ľudia bez domova, marginalizované rómske komunity či LGBTI+), ktorými sa zaoberajú a tiež môže v rámci nefinančnej pomoci podporiť MNO zabezpečením priestorov či potrebnej techniky, čo je často kľúčovým predpokladom pre udržanie ich činnosti.

V diskusii o negatívnych faktoroch ovplyvňujúcich spoluprácu často zaznievalo, že verejná správa reálne nezohľadňuje pripomienky, ktoré tretí sektor prináša. Mnohými je preto vnímaná skôr formálne, čo spôsobuje frustráciu, prípadne možný negatívny postoj k ďalšej spolupráci. Nedostatočné odborné kapacity na strane verejnej správy pre niektoré témy spôsobujú nepochopenie závažnosti problému, niekedy neznalosť najnovších prístupov riešenia, napr. že prevencia môže byť lacnejšia ako riešenie krízovej intervencie. Negatívom je aj striedanie priorít lokálnej/regionálnej/národnej vlády na základe politického cyklu, vysoká fluktuácia úradníkov, či prevládajúca nedôvera voči MNO. V niektorých prípadoch identifikovali aj nejasné rozdelenie kompetencií v rámci verejnej správy (napr. mesto vs. mestské časti).

Za nedostatky spojené s financovaním považujú MNO najmä prevažujúce financovanie cez grantové schémy, ktoré predstavujú vysokú administratívnu záťaž, často umožňujú financovanie len na jeden rok, sú založené na refundácii a vzniká pri nich potreba prispôsobovať službu obsahu práve zverejnenej výzvy. Pri financovaní prostredníctvom normatívov MNO identifikovali nízke ohodnotenie, ktoré nemusí postačovať na pokrytie služby. Opakoval sa aj názor, že verejní poskytovatelia majú lepšie postavenie voči neverejným a sú zvýhodnení pri aktuálnom výpočte normatívu. MNO sa v minimálnej miere prihlasujú do verejných obstarávaní, pretože negatívne vnímajú administratívnu náročnosť a neistotu pri získavaní zdrojov na služby, ktoré poskytujú. Na druhej strane je potrebné povedať, že tento spôsob zabezpečenia služieb často nevyužívajú ani samosprávy.

Pri otázke, ako by si predstavovali ideálny model financovania, zaznievalo, že je potrebná stabilnejšia podpora pre osvedčené služby s možnosťou viacročného financovania, a to aj za predpokladu akreditácie, ktorá by priniesla adekvátny benefit, napr. platnosť na všetkých rezortoch či nižších úrovniach vládnutia. Dôležité je tiež transparentnejšie plánovanie a určovanie priorít a včasné informovanie o plánovaných výzvach zabezpečujúce kontinuálnejšie krytie už osvedčených služieb. MNO cítia potrebu inštitucionálnej podpory, teda za určitých podmienok mať k dispozícii finančné prostriedky bez určenia účelu, a tiež oprávnené paušálne výdavky. Nie vždy je nutnosť navyšovať výdavky verejných rozpočtov, alternatívou je otvoriť trh neverejným poskytovateľom a hľadať optimalizáciu vo vnútri verejnej správy.

Týmto by sme sa chceli poďakovať všetkým MNO, ktoré sa fókusových skupín zúčastnili, a ktoré sa s nami neváhali podeliť o dobré či zlé skúsenosti zo spolupráce s verejnou správou pri poskytovaní služieb vo verejnom záujme. Ceníme si ich otvorenosť a chuť spolupracovať na zlepšení prostredia v tejto oblasti.

V ďalšom kroku nás bude zaujímať pohľad verejnej správy na poskytovanie služieb prostredníctvom MNO a tiež možnosti riešenia spomenutých prekážok. Zo získaných dát plánujeme v rámci národného projektu Participácia 2 vypracovať sériu odporúčaní k udržateľnému a zmysluplnému financovaniu služieb vo verejnom záujme, pri ktorých je úloha MNO nezastupiteľná.