Situácia v oblasti obchodovania s ľuďmi na Slovensku
Oddelenie odboru prevencie kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality plní v zmysle čl. 29 Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi úlohu národného spravodajcu.
V súlade s čl. 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1712, ktorou sa mení smernica 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania s ľuďmi vykonáva najmä posúdenie trendov obchodovania s ľuďmi meranie výsledkov dosiahnutých prostredníctvom opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane zhromažďovania štatistických údajov v úzkej spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti činnými v tejto oblasti, ako aj podávanie správ Európskej komisii. Z tohto dôvodu ako národný spravodajca a gestor špecializovaného programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi (ďalej len „program pomoci“) Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality spracovalo už ôsmu Situačnú správu pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi v Slovenskej republike, tentokrát za rok 2024 (PDF, 2 MB)(ďalej len „situačná správa“).
Na príprave situačnej správy participovala najmä Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je špecializovaným útvarom polície pre objasňovanie prípadov obchodovania s ľuďmi. Na požiadanie do návrhu situačnej správy prispeli aj iné oslovené subjekty zastúpené v expertnej skupine pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi.
Trend z predošlých rokov potvrdili aj dáta z roku 2024, kedy najčastejšie sa vyskytujúci účel obchodovania s ľuďmi evidujeme sexuálne a pracovné vykorisťovanie. V podmienkach Slovenskej republiky evidujeme pri rozdelení obetí podľa pohlavia to, že muži sú obeťami prevažne pracovného vykorisťovania a ženy sexuálneho vykorisťovania a pri rozdelení obetí podľa veku, osoby mladšie ako 18 rokov (ďalej len „deti“) sú najčastejšie obeťami sexuálneho vykorisťovania a dospelé osoby pracovného vykorisťovania a núteného žobrania.
Vek obetí sa štatisticky eviduje pri začatí páchania skutku (t.j. v čase náboru), preto vek detských obetí v roku, kedy sa o nich príslušné orgány dozvedia a vstupujú do štatistiky za príslušný rok, môže byť odlišný a niektoré detské obete už môžu medzičasom dosiahnuť plnoletosť.
V roku 2019 detské obete tvorili šestinu identifikovaných obetí, v roku 2020 to bola už štvrtina a v roku 2021 už takmer tretina všetkých identifikovaných obetí. V roku 2022 sa Slovenská republika vrátila počtom identifikovaných detských obetí obchodovania s ľuďmi k dátam z roku 2019, kde takmer každá šiesta identifikovaná obeť obchodovania s ľuďmi bola dieťaťom (t.j. 10 detí z 58 identifikovaných obetí). V roku 2023 sa situácia dramaticky zmenila a z celkového počtu obetí (44) bolo až 21 detí, čo predstavuje takmer polovicu. V roku 2024 z celkového počtu identifikovaných obetí (43) bolo až 23 deťmi (53,5%) v čase náboru. Prvýkrát sme zaznamenali vyšší počet detstkých obetí ako dospelých.
Od roku 2019 až do roku 2021 bol z hľadiska pôvodu obetí najdominantnejší Košický kraj. V roku 2022 nastala zmena a najviac obetí pochádzalo z Prešovského kraja (18 a z toho 12 mužov a 6 žien). Zmena nastala aj v roku 2023, kedy z celkového počtu identifikovaných obetí pochádzalo až 32 % z Banskobystrického kraja. Aj rok 2024 priniesol zmenu a najviac obetí pochádzalo z Prešovského kraja (14). Z celkového počtu identifikovaných obetí pochádzajúcich z tohto kraja bola väčšina deťmi v čase náboru, a to až 11 zo spomínaných 14 obetí. Všetky detské obete boli dievčatá sexuálne vykorisťované. Ostatné 3 obete (dospelí muži) pôvodom z Prešovského kraja boli vykorisťované za účelom nútenej práce v Holandsku.
V minulosti bola Slovenská republika považovaná prevažne za zdrojovú krajinu, avšak zmena nastala aj v tejto kategórii, a to v roku 2023. Slovensko z hľadiska identifikovaných obetí možno považovať prevažne za krajinu vnútorného (vnútroštátneho) vykorisťovania, teda aj za cieľovú krajinu. Uvedený trend potvrdili dáta aj v roku 2024, kedy až 31 obetí uviedlo ako krajinu vykorisťovania Slovenskú republiku.
Z hľadiska poskytovanej pomoci obetiam evidujeme v roku 2024 taktiež významnú zmenu. Zo všetkých identifikovaných obetí až 63% prejavilo záujem o vstup do špecializovaného podporného programu pomoci.
Dlhoročný trend a v mnohých hodnotiacich správach uvádzaný nedostatok pre Slovenskú republiku, je počet identifikovaných cudzincov, ktorý je naďalej veľmi nízky. Za sledované obdobie boli identifikovaní traja dospelí cudzinci (muži) pochádzajúci z Bulharska, ktorí mali byť vykorisťovaní na Slovensku za účelom nútenej práce. Dvaja z cudzincov boli aj formálne identifikovaní políciou ako obeť v roku 2024. Všetkým trom obetiam bola poskytnutá pomoc a podpora prostredníctvom služieb programu pomoci. Napriek pokračujúcemu vojnovému konfliktu na Ukrajine nebol ani v roku 2024 vyšetrovaný žiaden prípad obchodovania s ľuďmi s prepojením na Ukrajinu, resp. v ktorom by vystupovali ako obete, alebo páchatelia osoby pochádzajúce z Ukrajiny. Rovnako nebol v roku 2024 vyšetrovaný žiaden prípad obchodovania s ľuďmi v súvislosti s pretrvávajúcou mohutnou migračnou vlnou na Západobalkánskej trase vedúcou aj cez územie Slovenskej republiky.
