Riadenie vonkajších hraníc EÚ je jednou z nosných tém schengenskej agendy

Pretrvávajúce bezpečnostné výzvy v susedstve krajín EÚ, s tým súvisiace hrozby v oblasti vnútornej bezpečnosti, boj proti cezhraničnej trestnej činnosti,  migrácia a návraty utečencov, diskusia o európskej stratégii integrovaného riadenia hraníc, finančné aspekty a otázka rozšírenia fóra o ďalšie  členské štáty boli témami  online Ministerského fóra členských štátov Schengenského priestoru s vonkajšími pozemnými hranicami v utorok 9. mája 2023, na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník Tomáš Oparty.

Fórum ministrov pre členské štáty Schengenu s vonkajšími pozemnými hranicami /Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Nórsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko/ funguje od roku 2013 a v súčasnosti mu predsedá Rumunsko.

Európska komisia na obdobie rokov 2023-2027 stanovila viacročnú strategickú politiku integrovaného riadenia hraníc, ktorá  zohľadňuje podnety predložené zainteresovanými stranami.  Členské štáty  poukázali na efektívne riadenie hraníc ako spoločnú prioritu, spoločne s bojom proti inštrumentalizácii migrácie,  vojnou Ruska proti Ukrajine a hybridným hrozbám. Tlak nelegálnych migrantov  vďaka zosúladeniu vízových politiky v štátoch západného Balkánu  a posilneným hraničným kontrolám v Maďarsku klesol asi o pätinu.

Slovenská republika okrem dôležitosti riadenia vonkajších hraníc EÚ poukázalo na potrebu fungovania Schengenu, plné vykonávanie statusových dohôd EÚ s krajinami západného Balkánu a posilňovanie návratov. Taktiež upozorňujeme, že dlhodobo zavedené kontroly vnútorných hraníc majú byť využívané len ako posledná možnosť a len na limitované obdobie.

Čo tvorí stratégiu riadenia hraníc

Medzi komponenty európskej stratégie integrovaného riadenia hraníc  Európska komisia zaradila okrem iných analýzu rizík a hrozieb pre vnútornú bezpečnosť, vzájomnú výmenu informácií a medziagentúrnu spoluprácu. Osobitne je zdôraznená kontrola hraníc podporovaná prostredníctvom informačných systémov, pátracie a záchranné operácie, spoločný systém návratov, spolupráca s tretími krajinami a plné rešpektovanie základných práv, rovnako mechanizmy kontroly, solidarity, ako aj vzdelávanie a odborná príprava. 

Účastníci ministerského fóra sa zhodli na potrebe právnych, finančných a prevádzkovo-technických opatrení potrebných pre účinnú kontrolu vonkajších hraníc. Vyzvali na rýchle prijatie zmien v Kódexe schengenských hraníc, ktorých ochrana by sa mala zefektívniť stanovením spoločných minimálnych noriem. Pomohlo by to zabezpečiť rovnakú úroveň dozoru pozdĺž vonkajších pozemných hraníc. Technika, procesy a ľudské zdroje by mali byť financované z EÚ, ktorú účastníci vyzvali na hľadanie zdrojov financovania najmä fyzickej infraštruktúry.

Na záver Ministerského fóra členských štátov Schengenského priestoru s vonkajšími pozemnými hranicami Rumunsko odovzdalo predsedníctvo Slovenskej republike. Ďalšie stretnutie členských krajín teda zorganizuje Slovensko, a to  v roku 2024.