Od roku 2008 Slovensko uplatňuje v azylovom práve procedurálnu smernicu EÚ

Po 1. januári 2008 sa novelou zákona o azyle do právneho poriadku SR transponovala smernica Rady o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca /tzv. procedurálna smernica/.

Transpozíciou tejto smernice sa skončila prvá etapa budovania spoločného azylového systému v rámci EÚ:

Upresňujú sa pravidlá vykonávania pohovoru so žiadateľom o udelenie azylu, najmä s dôrazom na osobitné práva maloletých osôb bez sprievodu. Pohovor s maloletým bez sprievodu bude možné vykonať len za prítomnosti jeho opatrovníka, ktorý bude mať možnosť ho informovať o význame a možných dôsledkoch pohovoru a pripraviť ho naň. Novela zároveň novo upravuje dôvody zamietnutia žiadosti ako zjavne neopodstatnenej. Pôjde napríklad o prípady žiadateľov, ktorí nespĺňajú podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany a okrem toho neoprávnene vstúpili na územie SR a bez vážneho dôvodu nepožiadali o medzinárodnú ochranu, nepodrobili sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov alebo predstavujú nebezpečenstvo pre bezpečnosť SR alebo spoločnosť.

Novela mení aj Trestný poriadok, čím reaguje na situáciu, keď cudzinci, ktorí majú byť vydaní na trestné stíhanie alebo výkon trestu do cudziny, zneužívajú inštitút azylu opakovaným podávaním žiadostí o azyl a tým odďaľujú svoje vydanie a vyhýbajú sa trestu. Do cudziny už teda bude možné vydať aj žiadateľa o azyl, ktorý oň žiada opakovane a o ktorého žiadosti už bolo právoplatne rozhodnuté /doteraz to bolo neprípustné/.

Cudzinci s doplnkovou ochranou ubytovaní v zariadení MV SR sú od roku 2008 povinní ministerstvo informovať o každom svojom príjme. Uhrádzanie výdavkov spojených s pobytom v ubytovacom zariadení MV SR bude povinné pre každého cudzinca s doplnkovou ochranou, ktorý má iný príjem najmenej vo výške 60 percent životného minima. 

Tzv. doplnkovú ochranu ministerstvo vnútra udeľuje od 1. januára 2007, kedy bola do slovenského právneho poriadku transponovaná tzv. kvalifikačná smernica Rady o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny, osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu. Doplnková ochrana sa vzťahuje na cudzincov, ktorí nedostali azyl a v krajine pôvodu im hrozí vážne bezprávie - napríklad uloženie trestu smrti či neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Na doplnkovú ochranu má nárok aj manželský partner cudzinca, jeho deti do 18 rokov, a v prípade, že je cudzinec mladší ako 18 rokov, aj jeho rodičia. Doplnkovú ochranu nemožno poskytnúť cudzincovi, ktorý sa dopustil závažných trestných činov.
Doplnková ochrana sa poskytuje na jeden rok, po uplynutí tejto lehoty sa môže predĺžiť. V priebehu minulého roka bolo udelených 82 doplnkových ochrán.