História archívu

Začiatok organizovanej archívnej činnosti sa datuje od vydania vládneho uznesenia č. 4 z 9. januára 1951, v rámci ktorého boli vykonané prvé súpisy archívnych dokumentov. V tomto období vznikol aj súpis kaštieľov vhodných na umiestnenie archívov a revízia spisového materiálu robotníckeho hnutia, ako aj cirkevných matrík. 

Na základe prípisu Krajského národného výboru v Košiciach zo dňa 21. februára, v súčinnosti s Okresným národným výborom v Rožňave, funkciou okresného obvodného archivára pre okresy Rožňava, Revúca, Moldava nad Bodvou so sídlom v Rožňave, bol dňa 25. marca 1952 poverený Július Kondorossy Klincko. 

Košický kraj v pravidelných intervaloch organizoval inštruktážno-pracovnú poradu, na ktorej sa zúčastňovali archívni pracovníci Košického kraja okresní archivári, okresní archívni referenti, archívni pracovníci MNV a ONV.

Prvý okresný archivár neúnavne zápasil o pridelenie vhodných priestorov pre okresný archív. Rada Okresného národného výboru v Rožňave sa dňa 18. augusta 1954 uzniesla zriadiť pre okres rožňavský v Štátnom kaštieli v Betliari „Okresný archív“, ktorý bol prvým archívom toho druhu v košickom kraji. V Andrássyovskom kaštieli v Betliari mal vyčlenené 4 miestnosti. Okresný archív dostal najnutnejšie zariadenie a na jar roku 1954 začal sústreďovať archívne fondy do nových priestorov.

Už vo februári 1955 bol v archíve uložený fond bývalého Hlavnoslúžnovského úradu v Rožňave, Okresného úradu v RV, Policajného komisariátu v RV, Okresného úradu v Dobšinej (1939 – 1944), Hlavnoslúžnovského úradu v RV (1939 – 1944), Okresného živnostenského spoločenstva v RV, Okresnej nemocenskej poisťovne v RV a Okresnej starostlivosti o mládež v RV.

V tom čase okresný archivár už nemal v pracovnej náplni okres Moldavu nad Bodvou, ale naďalej mu zostal okres Revúca, a to až do roku 1956, kedy sa v Revúcej vytvoril okresný archív a existoval do konca júna 1960. V zmysle zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu bol opäť pričlenený k Okresnému archívu v Rožňave ako detašované pracovisko. V Revúcej tak zostali všetky archívne dokumenty aj s pracovnou silou. Július Klincko bol od 1. septembra 1955 výnosom KNV v KE poverený správou štátneho kultúrneho majetku Betliar a Krásna Hôrka a tak koncom roka 1955 do tejto funkcie nastúpil Jozef Špilda.

Obdobie 50. a 60. rokov charakterizuje vytváranie základných priestorových, personálnych a materiálnych predpokladov na odbornú prácu. Z pohľadu záchrany archívnych dokumentov bolo toto obdobie veľmi náročné a rozhodujúce. K 1. januáru 1961 bolo v archíve evidovaných už 106 archívnych fondov v množstve 1035 bm.

Do archívu sa v tomto období mimo iných dostali fondy Magistrát mesta Jelšava 1299 – 1922, Magistrát mesta Dobšiná l326 – 1920, Magistrát mesta Rožňava l323 – 1922, Magistrát mesta Revúca l6l2 – 1922 , Okresný úrad v Rožňave 1923 – 1938, OÚ v Revúcej 1923 – 1944, Mestský úrad v Rožňave 1923 – 1938, Mestský úrad v Dobšinej 1921 – 1944, OÚ v Dobšinej 1939 – 1945, fondy mestečiek Plešivec, Štítnik a fondy notárskych úradov. Neskôr to boli fondy ďalších úradov štátnej správy, súdov a prokuratúry, ale aj fondy z oblasti hospodárstva a družstevníctva, fondy politických strán a spoločenských organizácií, kultúry, školstva, zdravotníctva a náboženských organizácií, osobné fondy a fondy spolkov a záujmových organizácií. Z kapacitných dôvodov sa na základe uznesenia ONV v Rožňave v roku 1966 začal pre potreby okresného archívu renovovať kaštieľ barónky Thánovej v Brzotíne. Ukončenie stavebných prác v roku 1969 umožnilo sťahovanie archívneho materiálu z Betliara a z detašovaného pracoviska v Revúcej, ktoré sa definitívne skončilo v roku 1972.

V roku 1972 odišiel do starobného dôchodku Jozef Špilda. Zastupovaním funkcie vedúceho Okresného archívu v Rožňave bol poverený Ondrej Petergáč, ktorý sa neskôr stal riaditeľom Štátneho okresného archívu v Rožňave. V archívnej práci sa prvoradá pozornosť venovala triedeniu, usporadúvaniu, prehľadnému ukladaniu a štítkovaniu jednotlivých fondov. V rokoch 1973 a 1974 sa podarilo obsadiť všetky tri systemizované miesta, pokračovala práca na ďalšom sprístupňovaní archívnych fondov. Priestorová situácia bola na ten čas veľmi dobrá, pretože celá budova kaštieľa slúžila výlučne pre potreby archívu. Bádatelia mali k dispozícii študovňu s príručnou historickou knižnicou, kde bola a aj je bohato zastúpená regionálna tlač. Sprístupňovanie archívnych fondov bolo v 70. a 80. rokoch vo veľkej miere poznamenané vtedajšou spoločenskou objednávkou, orientovanou na spracovanie súpisov a rôznych katalógov k dejinám robotníckeho hnutia a KSČ. Zmenu v pohľade spoločnosti na prácu archívov priniesol rok 1989 a nadväzujúce spoločenské zmeny. 

Pre začiatok 90. rokov bol príznačný veľký nápor spojený s preberaním archívnych dokumentov zanikajúcich inštitúcií a podnikov. Verejnosť prejavovala veľký záujem o nápravu krívd z minulosti a následné reštitučné nároky a rehabilitácie. Veľká zmena nastala aj v rámci predarchívnej starostlivosti. Pravidelné školenia a systém kontrol sa odzrkadlil v kvalite vyraďovacieho konania a preberania archívnych dokumentov. Postupom času sa aj budova kaštieľa v Brzotíne zaplnila a tak sa od Rehole menších bratov Františkánov v roku 1996 odkúpila budova bývalého kláštora v Rožňave. Archív tak vykonával svoju činnosť na dvoch pracoviskách: v Rožňave a Brzotíne.

Rok 1997 môžeme považovať za ďalší medzník v histórii nášho archívu. V tomto roku odišiel do starobného dôchodku Ondrej Petergáč a na jeho miesto nastúpil po výberovom konaní Mgr. Ján Lipták. Hneď od svojho nástupu začal riešiť problém, ktorý dlhodobo pretrvával a ohrozoval fyzický stav nielen archívnych dokumentov, ale aj pracovníkov archívu. Táto snaha priniesla ovocie, čomu do určitej miery napomohlo aj prijatie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 395/2002 Z. z., o archívoch a registratúrach. Štátny archív v Rožňave sa stal pobočkou ŠA v Košiciach. Ministerstvo vnútra ako zriaďovateľ archívov tak mohol prostredníctvom odboru archívov a spisovej služby účinnejšie ovplyvňovať materiálne a finančné zabezpečenie riešenia priestorových problémov. Rok 2005 bol náročnejší z personálneho hľadiska, kedy dvaja pracovníci v krátkom časovom slede podali výpoveď zo zamestnania a v archíve na krátky čas zostali len traja pracovníci. V roku 2007 archív realizoval posledné sťahovanie. Archívne dokumenty z dvoch pracovísk boli presťahované do prístavby Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave, ktorá sa dostala na základe zámennej zmluvy medzi Mestom Rožňava a sekcie verejnej správy MV SR do vlastníctva štátu.

Po prijatí novely zákona 395/2002 Z. z. a následnej reorganizácii archívov v roku 2015 sa Archív v Rožňave stal spolu s archívom v Trebišove, Spišskej Novej Vsi a v Michalovciach pracoviskom Štátneho archívu v Košiciach. Od roku 2019, po odchode Mgr. Jána Liptáka do starobného dôchodku, sa vedúcou archívu po výberovom konaní stala Ing. Eva Jergová. V archíve v súčasnosti pracuje 5 odborných pracovníčok (Ing. Eva Jergová – od roku 1991, vedúca archívu od roku 2019, Eva Kerekešová od roku 1989, Ing. Silvia Oravcová od roku 2005, Bc. Adriana Ďuričeková od roku 2010 a PhDr. Mária Tureková od roku 2019).